Po rokovaniach v Ženeve viacerí európski lídri vyjadrili opatrný optimizmus ohľadom mierového procesu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj teraz stojí pred dvomi možnosťami: prijať americký návrh s konkrétnymi podmienkami alebo zariskovať a čakať, či Európa nakoniec bude schopná poskytnúť Ukrajine potrebnú pomoc, uvádza denník Mandiner.

Manévre 

Po ženevských diskusiách európski predstavitelia privítali, že delegácie EÚ a Spojeného kráľovstva sa „mohli zúčastniť“ na rokovaniach s USA, ktorých výsledok má priamy vplyv na manévrovací priestor Zelenského. Ursula von der Leyenová uviedla, že „ešte je čo robiť, ale bol položený pevný základ“ pre mier, čo pripisovala „silnej európskej prítomnosti“ na mierových rozhovoroch.

Podľa denníka  Politico to bola svojím spôsobom aj novinka, pretože Európania boli úplne vynechaní z rokovaní o pôvodnom  28-bodovom  návrhu USA a až teraz mohli pridať svoje vlastné pozmeňujúce návrhy.

Vývoj na začiatku týždňa však rýchlo vytvoril novú situáciu: Moskva totiž  odmietla aktualizovaný návrh. Denník Politico sa domnieva, že existuje možnosť, že rokovania sa vrátia na začiatok, t. j. k predchádzajúcemu návrhu, ktorý obsahoval viacero nekomfortných  bodov pre Ukrajinu, vrátane zníženia veľkosti armády a odloženia otázky členstva v NATO. Všetko toto vytvára pre Zelenského mimoriadne zlé podmienky. Nastáva totiž možnosť voľby medzi dvoma plánmi.

Zelenského čaká trpké rozhodnutie: Buď zvolí istú americkú mierovú dohodu alebo podstúpi riziko  čakania na európsky návrh.

Dve možnosti

Podľa Politico stojí Zelenský pred dvoma strategickými cestami. Jednou z nich je ďalej vylepšovať a prijať americký návrh, ktorý ponúka riadny proces za špecifických podmienok s možnosťou následných zmien a doplnení.

Druhou cestou je spoliehať sa aj naďalej na Európu a čakať, či krajiny EÚ budú niekedy schopné poskytnúť Ukrajine potrebnú pomoc.

Noviny zdôrazňujú, že druhá možnosť so sebou nesie vážne riziká, pretože aj po štyroch rokoch vojny európski spojenci na Ukrajinu neposielajú vojakov, nepreberajú hlbšiu vojenskú úlohu a nedokázali sa dohodnúť ani na využití zmrazených ruských aktív.

Greg Swenson, prezident britskej organizácie Republicans Overseas, zhrnul situáciu takto:  „Aká je alternatíva? …Hovoriť, že ide o demokraciu a obranu Ukrajiny, znie dobre, ale oni to jednoducho nie sú ochotní urobiť…“

Podľa interpretácie Politico Swensonove slová poukazujú na skutočnosť, že Európa v súčasnosti nie je schopná dosiahnuť úroveň záväzku vojenskej podpory, ktorá by sama osebe zaručila bezpečnosť Ukrajiny. Európski predstavitelia zároveň zdôrazňujú, že  už „podporili Ukrajinu významnými finančnými a zbrojnými dodávkami a prevzali ťažké ekonomické bremeno tým, že sa odrezali od ruských energetických zdrojov.“

Podľa Politico problémom nie sú ich zámery, ale obmedzenia moci jednotlivých európskych krajín a ich jednoty. Denník uvádza, že ešte pred mesiacom bola EÚ presvedčená, že z mrazených ruských aktív vytvorí nový finančný fond pre Ukrajinu v hodnote približne 140 miliárd eur. Tento plán sa však nečakane zastavil, hlavne kvôli výhradám Belgicka (neskôr sa pridalo aj Maďarsko, Slovensko či Nemecko).

Podľa viacerých predstaviteľov EÚ v tejto veci stále prebiehajú rokovania, ale nedošlo k žiadnemu prelomu.

Objavili sa aj návrhy, že časť aktív by mohla byť doplnená dlhopismi EÚ alebo priamymi príspevkami členských štátov – lenže viacerí diplomati sa obávajú, že ak sa použitie aktív zahrnie do mierového plánu, celá štruktúra by sa mohla stať politicky nestabilnou.

Bruselský denník Politico tiež poukazuje na to, že ak by boli sankcie voči Rusku niekedy zrušené, belgický depozitár Euroclear (ktorý spravuje ruské aktíva) by mohol vrátiť peniaze Rusku, čo by znamenalo veľkú záťaž pre európske rozpočty.

A čo angažovať sa vo vojne?

Politico pripomína, že prezident Francúzska Emmanuel Macron a britský premiér  Keir Starmer už skôr predniesli myšlienku „medzinárodnej mierovej koalície“ ( neformálne vystupujú ako „koalícia ochotných“). Minulý rok Macron dokonca nevylučoval možnosť, že Francúzsko pošle na Ukrajinu svojich vojakov.

Podľa Politico to vtedy vyvolalo značný rozruch, pretože takýto krok by znamenal, že európske krajiny ( a aj krajiny NATO) by sa priamo zapojili do vojnového konfliktu.

Dnes je však tón výrazne umiernenejší. Svedčí o tom skutočnosť, že nový francúzsky náčelník generálneho štábu Fabien Mandon nedávno varoval pred možnosťou rusko-francúzskeho konfliktu, čo vyvolalo búrlivú diskusiu v krajine.

Macron sa snažil upokojiť protesty a vyhlásil, že Mandonove slová boli „vyňaté z kontextu“.

Podľa Politico reakcie jasne ukazujú, aká citlivá je v Európe otázka vysielania vojakov do zahraničia – a ako ľahko by sa kontinent mohol dostať bližšie k vojne.

Nemecko tiež zaujíma opatrnejší postoj. Greg Swenson verí, že Západ „porazí Rusko“, ale, ako povedal, „mnoho ľudí (tam)  príde o život“.

Denník Politico konštatuje, že takýto prístup dokazuje, že otázka priameho vojenského zapojenia zostáva pre Európu najcitlivejším bodom.

Prečítajte si tiež:

• “Pripravili sme aktualizovaný dokument o mieri.” Zverejnili text spoločného vyhlásenia Ukrajiny a USA
• Rubio o mierovom pláne:„Je zrejmé, že aj Rusi majú v tejto veci čo povedať“