Komu platila ukrajinská vojnová mafia v rámci kauzy „Mindič“? Hovorí sa o menách z najvyšších európskych kruhov

Andrew Korybko, americký politológ žijúci v Moskve, tvrdí, že korupčná kauza okolo spoločnosti Energoatom v hodnote približne 100 miliónov dolárov nie je len „ďalším ukrajinským škandálom“, ale skôr potenciálnou krízou systému. Kľúčovým bodom príbehu sú machinácie v energetickom priemysle odhalené zo strany NABU: blízky priateľ Zelenského Timur Mindič;  najbližšie okolie tamojšieho prezidenta a skutočnosť, že toto všetko už nemožno zamiesť pod koberec s odkazmi na vojnu alebo „ruský naratív“.

Dokonca aj v rámci Zelenského strany mnohí požadujú odstúpenie Andrija Jermaka, šéfa prezidentsého štábu. Korybko to podľa denníka Mnadiner považuje za kľúčový bod, pretože Jermak je považovaný za skutočnú “šedú eminenciu systému”.

Korybko pripomína, že pred niekoľkými týždňami veril, že škandál povedie nanajvýš k reorganizácii vlády, ale teraz svoje tvrdenie zmenil.

Zároveň sa prevalilo, že Washington a Moskva tajne pracujú na rámcovej dohode o ukončení vojny, ktorá by podľa amerických tlačových správ mohla byť Zelenskému predložená ako hotová vec, a to už „v priebehu niekoľkých dní“.

Podľa politického analytika zdroje denníka Politico otvorene uvádzajú, že nezáleží na názore Európanov, ale na tom, či Ukrajina – oslabená škandálmi, situáciou na fronte a svojou finančnou závislosťou – môže byť prinútená dohodu prijať.

Podľa Korybka nie je načasovanie a konanie protikorupčného orgánu NABU, inštitúcie vytvorenej s americkou podporou, náhoda: Washington by mohol využiť korupčný prípad na urýchlenie mierového procesu, zlomenie Jermaka a „obmäkčenie“ Zelenského. Ak Jermak podľahne, voľná koalícia (armáda, oligarchovia, tajná služba, parlament), ktorá doteraz držala vojnový režim pohromade, by sa mohla rozpadnúť, čím by sa prezident stal oveľa zraniteľnejším voči vonkajšiemu tlaku.

Autor tiež naznačuje, že Jermakova „protiofenzíva“ – ak začne hovoriť  sám– by mohla vyvolať nepríjemné otázky o zodpovednosti západných, najmä európskych politikov, ktorí možno už dlho vedeli o rozsahu korupcie, ale napriek tomu poskytovali Kyjevu politické krytie.

Celkovo sa autor domnieva, že škandál Energoatom by sa mohol stať prostriedkom na vyvíjanie tlaku: ak proces pokročí, Jermak padne a centrum moci oslabne, mohlo by to ukrajinské vedenie prinútiť prijať kompromisnú mierovú dohodu. Ak naopak systém prežije Jermakovu absenciu alebo sa škandál podarí zamiesť pod koberec, korupčný prípad zostane „len“ ďalšou epizódou v tieni vojny – podľa interpretácie politológa však súčasná dynamika smeruje skôr k prvému scenáru.

Ale čo ak sú európski lídri skutočne zapletení do ukrajinského korupčného prípadu?

Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovej neboli vedúci politici Európskej únie – konkrétne Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, a Josep Borrell, bývalý vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci – náhodnými divákmi, ale boli súčasťou ukrajinskej korupčnej „mašinérie“ ukrajinského podnikateľa Timura Mindiča.

Zacharová tvrdí, že politici EÚ nielenže vedeli o týchto machináciách, ale aj „aktívne participovali“ na ich realizácii: peniaze boli prevedené na účty, ktoré podľa ruskej verzie môžu byť prepojené so samotnými európskymi politikmi.

Hovorkyňa Ruskej federácie ako príklad uvádza aj kontroverzné nákupy vakcín Von der Leyenovej (kauza preslávená ako Pfizergate), ktoré boli dohodnuté prostredníctvom textových správ. To podľa Moskvy naznačuje, že “Brusel nemohol mať žiadne ilúzie o charaktere Ukrajiny alebo kyjevského vedenia – Západ nielen toleroval korupciu, ale sa čiastočne zapojil do tohto systému prostredníctvom svojich vlastných politických a finančných sietí”.

K tejto situácii treba dodať, že v súčasnosti neexistujú žiadne verejné dôkazy, vyšetrovacie materiály ani oficiálne konania, ktoré by podporovali tvrdenie, že Von der Leyenová, Borrell alebo akýkoľvek iný líder EÚ profitoval z podvodov v kauze Mindič. Všetko sú to len domnienky. Isté je len to, že ruské ministerstvo zahraničných vecí vzneslo politické obvinenie, ktoré moskovské médiá disciplinovane opakujú.

Medzinárodná tlač sa naopak snaží túto záležitosť starostlivo ututlať a udržať v rámci hraníc Ukrajiny: európski lídri sa v tejto kauze objavujú nanajvýš ako tí, ktorí sú politicky diskreditovaní škandálom a ktorí na oplátku môžu Kyjevu uložiť prísnejšie protikorupčné podmienky.

Zacharovová sumarizuje ruskú verziu tým, že ide nie o nedbanlivosť alebo nevedomosť, ale o vedomú, úmyselnú účasť na korupčných sieťach v Kyjeve.

Vráťme sa ale na začiatok: Jednou z kľúčových postáv v tejto kauze je Timur Mindič, ktorý je hlavným podozrivým vo vyšetrovaní NABU s krycím názvom „Midas“ v prípade úplatkov v hodnote stoviek miliónov dolárov, do ktorého je zapojená spoločnosť Energoatom.

Skutočnosť, že ruská strana hovorí o pokročilej, dlhodobej korupcii, je pravdepodobne čiastočne spôsobená jej vlastnými rozsiahlymi skúsenosťami: Moskva veľmi dobre vie, že korupcia môže dlhodobo fungovať len keď vytvorí systém, do ktorého sú dostatočne zapojení „veľkí hráči“.

Článok denníka Vzgljad tiež pripomína, že bývalý poľský premiér Leszek Miller naznačil, že poľské orgány mohli aktívne pomáhať Mindičovi opustiť Ukrajinu, zatiaľ čo ukrajinský oligarcha Igor Kolomojskij – sám obžalovaný v iných prípadoch – sa pokúsil Mindiča ospravedlniť tým, že nie je „mafiánsky boss“ a nie je schopný zorganizovať takýto rozsiahly podvod sám.

Portál tiež zdôrazňuje reakciu Viktora Orbána– analógiu, že dať Ukrajine viac peňazí je ako kúpiť bedňu vodky alkoholikovi – čo naznačuje, že kritika politiky Bruselu voči Ukrajine teraz prichádza nielen z Moskvy, ale aj z niektorých hlavných miest EÚ.

Omnoho dôležitejším prvkom vo vyhláseniach maďarského premiéra a ministra zahraničných vecí je však to, že v takýchto prípadoch by najzákladnejšou reakciou malo byť okamžité pozastavenie platieb a nariadenie komplexného vyšetrovania zákonného použitia finančných prostriedkov.

Zjavné zlyhanie v tejto oblasti nevyhnutne posilňuje podozrenie, ktoré vyjadrila aj Zacharovová v snahe dosiahnuť svoje vlastné politické ciele.

Tento prípad si určite zaslúži aspoň niekoľko nepríjemných otázok v diskusii v Európskom parlamente: ak nič iné, mohlo by nám to pomôcť jasnejšie vidieť, ako veľmi sú bruselské úrady odhodlané pokračovať vo vojne na Ukrajine a udržať otvorené peňažné kohútiky.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj môže prísť o moc kvôli korupčnému škandálu s Mindičom
• Muž, ktorého volajú “Zelenského peňaženka”. Kto je Timur Mindič?