Čo sa v skutočnosti stalo na výbore

V pondelok 24. novembra pokračovalo prerušené rokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Predmetom rokovania bol podnet prokurátora Tomáša Balogha, ktorý upozornil na postup vedenia Generálnej prokuratúry. Podľa neho prekročil rámec zákonom priznaných právomocí.

Žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh a prokurátor Martin Kováč boli prítomní v budove parlamentu. Oboch sa tento podnet priamo týka a deklarovali pripravenosť predstúpiť pred poslancov. Účasť im však nebola umožnená, pretože generálny prokurátor ich nezbavil povinnosti mlčanlivosti.

Maroš Žilinka následne predstúpil pred výbor. Predniesol svoje stanovisko a po jeho prednesení rokovanie opustil. Generálny prokurátor ako účastník sporu tak zabránil konfrontácii s oznamovateľmi (druhou stranou sporu) a zároveň vyhol diskusii s poslancami. Predseda výboru Richard Glück prerušil schôdzu so zdôvodnením, že výbor nemôže pokračovať, keďže nebolo možné uskutočniť potrebnú odbornú diskusiu.

Po odchode z rokovania poskytol Maroš Žilinka stanovisko médiám. Uviedol, že zvolanie výboru považuje za snahu ovplyvňovať konania na Generálnej prokuratúre v politicky citlivých veciach.

Po skončení rokovania sa vyjadrila aj opozícia a tieto vyjadrenia boli rovnako dostupné TASR. Predstúpili Juraj Krúpa, Mária Kolíková, Roman Mikulec, Gábor Grendel a Irena Bihariová. Hovorili o zásahu do právomocí prokuratúry. Rokovanie označovali za politickú frašku a spochybňovali dôveryhodnosť Baloghovho podnetu.

Médiám poskytla vyjadrenia aj koalícia a tieto stanoviská boli pre TASR rovnako dostupné ako reakcie opozície. Predseda výboru Richard Glück a poslanec Tibor Gašpar upozornili na to, že výbor konal v rámci svojich právomocí. Zároveň poukázali na to, že k nerovnosti procesných podmienok viedlo rozhodnutie Generálnej prokuratúry. Uviedli, že bez možnosti vypočuť oboch aktérov nie je možné posúdiť závažnosť Baloghových tvrdení.

Všetky tieto stanoviská zazneli verejne pred kamerami. TASR mala k dispozícii úplné a rovnomerne dostupné informácie.

Ako informovala TASR a čo zamlčala

Správa TASR vytvorila obraz, ktorý nezodpovedá podstate udalosti. V prvých vetách sa objavili politické rámce. Vznikol dojem, že výbor bol snahou koalície „ovplyvňovať prokuratúru“, že opozícia „nevidí dôvod“ riešiť spor a že niekto sa snaží „zbaviť generálneho prokurátora“. Objavili sa aj tvrdenia o „vojne prokurátorov“ a „debakli koalície”.

Čitateľ sa nedozvedel, že Balogh a Kováč boli prítomní v budove parlamentu a chceli vystúpiť. Nedozvedel sa, že im účasť nebola umožnená z dôvodu nezbavenia mlčanlivosti. V správe chýbala informácia o tom, že Maroš Žilinka opustil rokovanie a tým zabránil diskusii. Rovnako chýbala informácia o prerušení rokovania pre nerovnosť procesných podmienok.

Baloghov hlas bol potlačený. Objavoval sa len v interpretáciách opozície. Podstata problému sa v správach TASR úplne stratila. Výsledkom je text, ktorý nie je v súlade so zákonnými požiadavkami na nestrannosť a pluralitu.

Čo hovorí o verejnoprávnom poslaní TASR zákon

Zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky presne vymedzuje, čo znamená verejnoprávnosť v prípade tlačovej agentúry. TASR má poskytovať službu verejnosti a jej obsah musí byť postavený na nestrannosti, pluralite a neskrivenom spravodajstve. Zákon vytvára rámec, v ktorom je nezávislosť obsahu oddelená od kontroly procesov, ktoré majú viesť k objektívnosti.

Základom je, že TASR nesmie pôsobiť v prospech žiadnej politickej, hospodárskej, náboženskej ani inej záujmovej skupiny. Informácie musia byť presné, overené a neskrivené. Agentúra má poskytovať pluralitné a vyvážené spravodajstvo. Tieto povinnosti majú zabezpečiť, aby výstupy TASR umožňovali občanom pochopiť podstatu udalostí bez toho, aby sa k nim už v úvodných vetách správy pripájali hodnotiace rámce alebo jednostranné interpretácie.

Zákon zároveň zaväzuje TASR, aby zabezpečovala úplnosť informácií. Správy nemajú vynechávať podstatné fakty, ktoré môžu zmeniť zmysel alebo váhu udalosti. V prípade sporov alebo konfliktov musia byť zastúpené všetky relevantné strany. Tieto povinnosti spolu vytvárajú verejnoprávne poslanie agentúry, ktorého cieľom je poskytovanie dôveryhodného a rovnovážneho spravodajstva.

Ako by mohla vyzerať verejnoprávna správa

Aby bolo možné porovnať správu TASR s tým, čo by mala verejnoprávna agentúra urobiť, tu je modelový príklad agentúrnej informácie, ktorá rešpektuje zákonné povinnosti. Tento text nesúdi a nehodnotí. Poskytuje len fakty a vyjadrenia všetkých strán.

TASR sa môže učiť u SITA

Komerčná agentúra SITA, hoci nie je viazaná verejnoprávnymi povinnosťami, paradoxne poskytla presnejší a informatívnejší obraz toho, čo sa v parlamente odohralo. Oddelila jednotlivé roviny spravodajstva a nesnažila sa hneď v úvode vytvoriť politický rámec. V samostatných správach priniesla reakcie Maroša Žilinku aj Tomáša Balogha. Zverejnila aj informáciu o tom, že Balogh bol osobne prítomný v parlamente a chcel vystúpiť, ale nebolo mu to umožnené, keďže nebol zbavený mlčanlivosti.

SITA zaznamenala aj to, že generálny prokurátor rokovanie opustil, čo viedlo k prerušeniu výboru. Tento fakt je pre pochopenie celej udalosti kľúčový. Znamená, že poslanci vôbec nedostali možnosť konfrontovať tvrdenia oboch strán. Hoci boli niektoré titulky SITA písané expresívnejším jazykom, jadro udalosti zostalo zachované a čitateľ dostal základný faktický rámec bez vynechania podstatných informácií.

To všetko sú prvky, ktoré by mali byť samozrejmou súčasťou verejnoprávneho spravodajstva. SITA ukázala, že aj komerčná agentúra dokáže podať ucelený opis udalosti, pokiaľ sa sústredí na fakty a jednotlivé tvrdenia strán nezlieva do jedného politického rámca.

Čo môže urobiť koalícia, aby sa verejnoprávnosť v TASR vrátila k zákonu

Ak verejnoprávna agentúra neplní svoje povinnosti, riešením nie je zasahovanie do obsahu správ. Zákon o TASR jasne rozlišuje medzi nezávislosťou obsahu a verejnou kontrolou procesov, ktoré majú viesť k objektívnosti. Parlament má právo preskúmať, či agentúra dodržiava zákonné povinnosti. Môže žiadať vysvetlenia od vedenia TASR a môže iniciovať hodnotenie činnosti agentúry.

Zákon umožňuje zaviesť posilnené kontrolné mechanizmy a transparentnejšie hodnotenia práce TASR. Ide najmä o vnútorné štandardy, ktoré majú zabezpečiť, aby agentúrne správy neboli selektívne alebo jednostranné. Parlament môže iniciovať aj legislatívne úpravy, ak existujúce pravidlá nepostačujú. Jedinou hranicou je zákaz zasahovania do obsahu.

Verejnoprávnosť nie je názor, ale povinnosť

Verejnoprávna agentúra je súčasťou základnej informačnej infraštruktúry krajiny. Jej úlohou nie je vytvárať politické rámce, ale poskytovať neskrivené fakty, na základe ktorých si občania môžu vytvoriť vlastný názor. Verejnoprávnosť stojí na procesoch, ktoré zabezpečujú, že správy sú úplné, presné a vyvážené.

Ak sa podstata udalosti prekryje interpretáciami a selektívnymi vyjadreniami, politickými rámcami verejnoprávnosť stráca zmysel. Správy TASR tvoria základ pre väčšinu slovenských médií, preto každé skreslenie v agentúre sa prenáša ďalej do celého mediálneho priestoru. Kontrola procesov preto nie je politickým zasahovaním, ale ochranou verejného záujmu.

Obnova verejnoprávnosti neznamená ovplyvňovať obsah. Znamená nastaviť také mechanizmy, aby sa skresľovanie nemohlo opakovať. Od dôslednej kontroly vyváženosti až po transparentné riešenie sporov. Je to služba občanovi a predpoklad dôvery v základné inštitúcie štátu.

Prečítajte si tiež

• Kauza Balogh – Žilinka: keď generálny prokurátor rozhoduje aj o tom, kto môže svedčiť proti nemu
• Žilinka obhajoval návrh odvolať Balogha, jeho obvinenia poprel, s poslancami nediskutoval
• Vážny problém. Žilinka mal zasahovať do trestných stíhaní