PS opäť žaluje na Slovensko v Bruseli. Tentokrát kvôli zákonu o STVR

Poslanci Progresívneho Slovenska zaslali 17. novembra Európskej komisii podnet, v ktorom tvrdia, že slovenský zákon o STVR porušuje európske nariadenie o slobode médií (EMFA) a článok 4 základných zmlúv EÚ. Symbolicky na výročie Dňa boja za slobodu a demokraciu, v snahe nasvietiť súčasnú vládu ako hrozbu demokracie. PS využije každú príležitosť ako si do súčasnej vládnej moci kopnúť. Keby to robili doma, nech sa páči. Ale oni vždy musia boj s vládnou koalíciou prenášať na európsku úroveň.

Argumentácia PS, ktorou odôvodňuje podnet pre Európsku komisiu, kríva na obe nohy.:

Po prvé, zákon o STVR bol prijatý v čase, keď EMFA ešte nebola uplatniteľná a neexistovalo žiadne pravidlo, ktoré by Slovensku zakazovalo prijať novú mediálnu legislatívu.

Zákon o STVR vznikal paralelne s rokovaniami o EMFA. Návrh EMFA bol predstavený v roku 2022, odsúhlasený v roku 2024, no uplatňovať sa začína až od 8. augusta 2025. Slovensko schválilo zákon o STVR v júni 2024 a účinnosť nadobudol 1. júla 2024. Nedošlo teda k porušeniu lojálnej spolupráce, keďže nariadenie ešte nebolo účinné.

Po druhé, starý zákon o RTVS bol na tom s nezávislosťou a politizáciou ešte horšie a PS ani iné liberálne strany vtedy neprotestovali. Práve naopak, voľbu „svojho“ generálneho riaditeľa a „svojich“ členov Rady RTVS považovali za legitímny a nijako nespochybňovaný postup.

Čo hovorí EMFA naozaj

Európsky akt o slobode médií (EMFA) je nariadenie Európskej únie prijaté s cieľom posilniť ochranu plurality a nezávislosti médií v členských štátoch. Ústami Európskej komisie reaguje na rastúce obavy, že niektoré vlády alebo ekonomické skupiny získavajú príliš veľký vplyv na médiá, čo môže ohroziť slobodu prejavu a demokratickú kontrolu moci.

Hoci to Brusel nepovie nahlas, EMFA vznikla najmä ako reakcia na krajiny bývalého východného bloku, v ktorých si národné vlády ponechali príliš silný vplyv na verejnoprávne médiá. Prijatím nariadenia EMFA vytvorila jednotné pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby riadiace orgány médií boli menované transparentne, aby bolo financovanie stabilné a aby verejnoprávne médiá nemohli byť odvolané bez jasného a objektívneho dôvodu.

Nariadenie má aj odvrátenú stranu. Hoci marketingovo je deklarovaným cieľom ochrana plurality, záväzný právny akt nesie v sebe mechanizmy, ktoré môžu v praxi viesť k centralizácii moci nad mediálnym priestorom. Dôležité je aj prepojenie EMFA s už existujúcou legislatívou digitálnych služieb (DSA), ktorá reguluje online obsah. Tieto predpisy zavádzajú systém zvýhodnených oznamovateľov, ktorí môžu ovplyvňovať odstraňovanie obsahu na internete a vzniká obava, že EMFA tento trend prehĺbi, keď sa stane ďalšou úrovňou koordinácie medzi Bruselom, národnými regulátormi a veľkými platformami.

Riziko pre slobodu slova predstavuje aj vytvorenie Európskeho zboru pre mediálne služby, ktorý má vydávať odporúčania a hodnotenia pre členské štáty. Hoci je formálne definovaný ako poradný orgán, v praxi môže predstavovať tlak na národné vlády, aby prispôsobovali svoju mediálnu legislatívu spoločnému európskemu rámcu. Tým sa môže postupne vytvoriť systém jednotného výkladu toho, čo má byť považované za akceptovateľný obsah a čo za dezinformáciu.  EMFA sa tak môže stať nástrojom na koordinovanú kontrolu nad verejnou diskusiou a posilnenie vplyvu nadnárodných štruktúr na mediálne prostredie. Práve centralizácia definície rizík a mediálnych ohrození vytvára priestor na nepriame usmerňovanie médií a tlak na národné vlády.

EMFA neurčuje, kto má riadiť verejnoprávne médiá, neprikazuje účasť mimovládok ani nezávislých organizácií. Hovorí iba o tom, že proces menovania musí byť transparentný, kritériá známe vopred, odvolanie výnimočné a odôvodnené a financovanie stabilné a predvídateľné. Zvyšok je ponechaný na členské štáty.

Zákon o STVR vs EMFA

Zákon o STVR vytvoril deväťčlennú Radu STVR. Päť členov volí parlament. Hoci ich polí politický orgán, lebo ich schvaľuje aktuálna vládna väčšina v parlamente, zákon definuje, že každý z nich musí byť odborníkom za konkrétnu oblasť (televízne vysielanie, rozhlasové vysielanie, ekonómia, právo a Informačné technológie) a štyroch menuje minister kultúry. Ministerskí radní  sú traja z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií. Jedného člena rady vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie.

Generálneho riaditeľa volí Rada. Dôvody na odvolanie sú rozdelené na povinné a možné. Povinné sú logické, no možné môžu byť rizikové. Najmä odvolanie cez dvakrát neschválený rozpočet môže byť politicky zneužiteľné. V porovnaní so starým zákonom o RTVS však nejde o zhoršenie, skôr o inú formu kontroly.

Zákon nie je v priamom rozpore s textom EMFA. V niektorých bodoch však naráža na jej základné princípy. Nejde o politickú dominanciu v zmysle obsadenia Rady straníkmi. Zákon presne definuje odborné profilové kritériá, ktoré musí každý radný spĺňať. Problémom je skôr to, že väčšina členov je volená alebo menovaná politickými aktérmi, čo môže vzbudiť pochybnosti o nezávislosti vo vzťahu k európskym štandardom. Ďalším rizikom je možnosť nepriamo odvolať generálneho riaditeľa cez schvaľovanie rozpočtu a skutočnosť, že mandát vedenia RTVS zanikol legislatívnym zásahom pri transformácii na STVR. To znamená, že zákon bude potrebné upraviť, aby lepšie odrážal princípy predvídateľnosti, stability a ochrany nezávislosti, ktoré EMFA požaduje. K tomu patrí aj otázka financovania. Stabilita financovania je jednou z kľúčových požiadaviek EMFA a Slovensko si túto pozíciu oslabilo už v roku 2023, keď bývalá vláda na návrh SaS zrušila koncesionárske poplatky. Tým sa verejnoprávne médiá dostali do väčšej závislosti od štátneho rozpočtu, čo je presný opak toho, čo európske pravidlá odporúčajú.

Lojálna spolupráca nie je to, čo tvrdí PS

PS tvrdí, že Slovensko porušilo princíp lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Ide však o neudržateľný právny argument. Lojálna spolupráca sa vzťahuje iba na platné a uplatniteľné právo, nie na návrhy, ktoré ešte nie sú účinné. Ak by to bola pravda, členské štáty by nemohli prijímať nové zákony počas legislatívneho procesu v EÚ.

Čo musí Slovensko urobiť, aby bol zákon o STVR v súlade s EMFA

Nariadenie EMFA je uplatniteľné v plnom rozsahu od 8. augusta 2025. Od tohto dátumu musia byť všetky rozhodnutia Rady STVR v súlade s kritériami EMFA. Slovensko bude musieť zákon novelizovať približne do rokov 2026 až 2027.

Bude potrebné posilniť záruky nezávislosti Rady, spresniť kritériá odvolávania, zaviesť písomné odôvodňovanie rozhodnutí a zabezpečiť stabilnejší model financovania. Mandáty súčasných členov Rady STVR ani generálneho riaditeľa tým automaticky nezaniknú, keďže EMFA nepôsobí retroaktívne.

Ani prísne modely pluralitu nezaručujú

Mnohé krajiny majú prísnejšie systémy riadenia verejnoprávnych médií, ako napríklad Nemecko, Rakúsko a Holandsko. Inde je systém stále politický, ako v Česku, Maďarsku a Poľsku pred reformou. Slovensko sa drží priemeru východnej Európy. Pluralita na papieri však neznamená pluralitu v praxi.

Nemecko má najprísnejší model riadenia verejnoprávnosti, no jeho verejnoprávne médiá trpia jednostrannosťou. Dôvodom nie je zákon, ale kultúrna dominancia jednej ideovej skupiny. Rady a redakcie tvoria hodnotovo uniformné skupiny. Rovnaký problém by sa objavil aj na Slovensku. Progresívne prostredie, ktoré za 30 rokov prerástlo kultúrou, univerzitami a médiami, by ovládlo STVR aj bez jediného hlasu v parlamente. Pluralita bez pluralitných ľudí neexistuje.

Porovnanie RTVS a STVR a dvojaký meter opozície

Keď bola pri moci liberálna vláda, parlament si zvolil svoju Radu RTVS aj svojho generálneho riaditeľa. Vtedy nikto nehovoril o ohrození demokracie. Rovnaký mechanizmus dnes vyvoláva paniku len preto, že moc má iná politická väčšina. PS podalo sťažnosť do Bruselu až vtedy, keď STVR začala uplatňovať kroky smerom k verejnoprávnosti. Písali sme o tom (tu).

Problém však siaha oveľa hlbšie. Ak by sme hodnotili pôvodný zákon o RTVS podľa rovnakých kritérií, aké dnes opozičné PS používa proti zákonu o STVR, museli by sme konštatovať, že ani on nevyhovoval požiadavkám, ktoré EMFA stanovila. Rada RTVS bola volená výlučne parlamentom, čiže plne politicky. Rovnako aj generálny riaditeľ. Volili ho poslanci, nie odborný orgán. Odborné kritériá síce existovali, ale celý systém bol politicky ovládaný. Parlament si volil celú Radu RTVS aj generálneho riaditeľa sám, bez akejkoľvek vonkajšej kontroly alebo plurality. Neexistoval mechanizmus, ktorý by odolal zmene parlamentnej väčšiny alebo politickým záujmom aktuálnej koalície.

Ak by liberálne vlády brali zásady, ktoré dnes vzývajú, vážne, mali ešte pred voľbou Rady RTVS a generálneho riaditeľa novelizovať zákon o RTVS tak, aby bol v súlade s princípmi, ktoré neskôr kodifikovala EMFA. Návrh EMFA bol na stole od roku 2022, takže čas aj priestor na to bol. Neurobili to. Použili starý systém, ktorý dnes kritizujú, pretože im politicky vyhovoval. Až keď sa moci ujala iná väčšina, začali tvrdiť, že ide o ohrozenie demokracie. Navyše boli to liberáli zo SaS, na návrh ktorých predošlý parlament zrušil koncesionárske poplatky, čím urobil financovanie náchylné na politické zásahy, čo je v priamom rozpore s princípmi EMFA. Tento krok išiel presne proti tomu, čo dnes opozícia požaduje od STVR. Stabilné a predvídateľné financovanie nezávislé od vôle vlády.

Dvojaký meter je preto zrejmý. To, čo bolo v poriadku v roku 2022 alebo 2023, je zrazu neprijateľné v roku 2025. Nie preto, že sa zmenili pravidlá, ale preto, že sa zmenila moc.

Najdôležitejší zápas čaká STVR inde než v parlamente

Zákon o STVR bude potrebné novelizovať, aby sa zosúladil s EMFA. Slovensko bude musieť zlepšiť záruky nezávislosti a upraviť mechanizmy odvolávania. To je odborná téma, nie zbraň na vnútropolitický boj. Opozičné PS však využilo tému na spochybnenie legitimity STVR a na vytvorenie tlaku v širšom politickom zápase o verejnú mienku. Navyše sa opozícii hodí posilňovať naratív o snahe vládnej moci ovládnuť telerozhlas a o údajnom ohrození demokracie.

Skutočná otázka znie, či STVR dokáže vytvoriť redakčnú kultúru, ktorá bude pluralitná a slobodná bez ohľadu na to, kto sedí v parlamente. Odpoveď nezávisí od EMFA, ale od spoločenskej kultúry a plurality názorov.