Strategické myslenie, aké poteší len Londýn

Tento bývalý štátny tajomník Ministerstva obrany pôsobil donedávna ako veľvyslanec v Spojenom kráľovstve. Treba oceniť vysoký stupeň jeho vzdelania v oblasti medzinárodných vzťahov – doktoráty si vyžadujú náramné duševné úsilie, pokiaľ ich človek robí s úprimným zápalom a nedostal ich za ideologickú súvsťažnosť s inštitúciou, ktorá ich vydala.

Avšak horlivosť tohto pána má jasnú profiláciu. Smerom ku kyjevskému režimu.

Netuším, či tak vehementne bojoval za Ukrajinu aj prezidenta Janukovyča, no dnes nedá na nášho východného suseda dopustiť za žiadnu cenu. Najnovšie vyjadrenia to len potvrdzujú…

Čie záujmy?

Podľa Ondrejcsáka (mimochodom, je zaujímavé, že ako štátny tajomník pôsobil za vlád Fica, Pellegriniho, aj Radičovej…) má pri rokovaní o mieri na Ukrajine kolektívny Západ vrátane SR dva „vitálne záujmy”: 1.) „Zachovanie strategickej nezávislosti Ukrajiny v stave, že bude životaschopná, dostatočne silná a bude sa môcť v prípade potreby kedykoľvek brániť, a po 2). „Zachovanie európskej bezpečnostnej architektúry (aj v prípade, že dôjde k čiastočnému stiahnutiu síl USA z Európy”.

K tomu dodáva, že „už teraz ide o strategickú porážku Ruska, lebo nedokázalo presadiť svoju vôľu ani voči násobne slabšiemu súperovi, nedokázalo zlomiť ukrajinskú štátnosť a nezávislosť. Toto je dôležité.”

Teda úplne ignoruje relatívne chirurgický spôsob vedenia tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktorá zo strany Ruska zatiaľ ani zďaleka nepripomína napríklad plošnú inváziu amerických síl do Iraku (a pod.), pričom neviem ani o prípadoch kobercového bombardovania (alebo chemických zbraní).

Tým neobhajujem zjavného agresora, ale pred obmedzenými vyhláseniami uprednostňujem kontext, fakty, a obraz vecí v jeho celku; teda nielen výstrižky, ktoré by sa hodili môjmu privátnemu svetonázoru či presvedčeniu o tom, ako by svet mal fungovať.

Nulový stupeň argumentácie

Tvrdenie, že ide o strategickú porážku Ruska nemožno prijať ani z ďalšieho dôvodu: Na Donbase sa vedie proxy vojna, kde na jednej strane máme východnú veľmoc žijúcu vzhľadom na sankcie vďaka vlastnej sebestačnosti. Putin krajinu pripravoval na tento scenár roky dopredu – stačí si vypočuť rozhovory z minulých rokov. A kto je súperom Kremľa? Nuž nie, nie je to len ukrajinská armáda…

Chudáci obyčajní ľudia sú povolaní do mlynčeka na mäso, kým Západ z teplučka svojich kancelárií dodáva vražedné zbrane. Toto nie je bezcharakternosť Putina, ale naša vlastná. Samozrejme, globalisti to ospravedlňujú údajným záujmom Ruska o ďalšie vojenské ťaženie po „dobytí” Ukrajiny, no opäť by sme mohli prejsť celý rad faktických argumentov (ekonomické, strategické, geopolitické ukazovatele) poukazujúcich na absurditu tohto tvrdenia.

Jednoducho posielame druhých ľudí na smrť. A snažíme sa z toho očistiť presviedčaním, že veď bojujú aj „za nás.” Čo je, mimochodom, ešte horší výrok, pretože ak teda sme v ohrození, potom by sme mali ísť do zákopov aj my, a nie nechať umierať iných.

Chápete všetky tie vnútorné protirečenia v logike indivíduí podporujúcich pokračovanie zabíjania na Donbase?

Diplomatický čajíček chutí najlepšie teplý

Nepochybne sa ani Mr. Ondrejcsákovi nevodilo v zahraničných službách najhoršie. Pardon, oprava – v slovenských službách na zahraničnej misii. Iba že by slúžil aj iným, než našim vlastným štátnym záujmom, ale o tom autor tohto článku nemôže nič vedieť, a konšpiráciám sa vyhýba.

No keď si všimneme také „drobnosti”, ako Ondrejcsákova kniha s názvom Ako Putin stratil Ukrajinu, je evidentné, že o nezávislosti tohto pána môže hovoriť asi len stand-up komik. Ešte aj do posledného úradu ho dosadil tandem Korčok-Čaputová.

Viete si predstaviť, aké reči s britskými kolegami asi viedli pri čaji o piatej…

O tom, že Ukrajina má bojovať do nekonečna a ešte ďalej?

Veď ako tomu rozumieť, ak súhlasí s myšlienkou jej vojenskej obranyschopnosti? Ak by nedošlo k protiústavnému štátnemu prevratu v roku 2014, dnes vôbec nemusela byť situácia v týchto tragických rozmeroch.

A neblúznime o  tom, že Ukrajina bola po majdane nezávislá: Koľkokrát ešte treba poukázať na tamojšiu dlhoročnú prítomnosť školiacich stredísk CIA? A to aj napriek tomu, že krajina nie je členský štát NATO, a s Ruskou federáciou mala vlastné partnerské zmluvy v oblasti obchodnej spolupráce (finančné stimuly alebo dohody o nízkej cene plynu, otvorenie ruského trhu pre ukrajinské tovary atď; kompletný balíček výhod si môžete vygoogliť).

Vnímate ten rozpor medzi reálnym stavom vecí a obrazom, ktorý maľuje náš zanietený odborník na medzinárodné vzťahy?

Priatelia, byť odborník alebo agitátor, to sú dve celkom iné životné situácie.

Prečítajte si tiež:

• Kallasová: Trumpov mierový plán chce Moskva využiť na zastavenie amerických sankcií
• Trumpov mierový plán môže znamenať koniec nádeje viacerých európskych krajín poskytnúť Ukrajine „reparačný úver“
• Zelenskému dali najavo, že mierový plán, ktorý Trump podporuje, treba prijať
• Premiér: Americký mierový plán pre Ukrajinu má podporu slovenskej vlády