Rubio s Kallasovou nediskutuje

Podľa dostupných správ sa americký minister zahraničných vecí zámerne vyhýba bilaterálnym rokovaniam s najvyššou diplomatkou EÚ, Kajou Kallasovou. Čo stojí za odmietnutím vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci zo strany USA?

Európa je bokom

Zatiaľ čo medzi kľúčovými lídrami prebiehajú diskusie o mieri na Ukrajine, Európska únia (EÚ) zostáva mimo rokovacieho stola. V súlade s tým stráca vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová v očiach USA čoraz viac na význame.

Podľa denníka Politico sa dokonca aj „proeurópsky“ americký minister zahraničných vecí Marco Rubio odmieta zúčastniť na bilaterálnych rokovaniach s európskou diplomatkou Kallasovou.

Už vo februári Rubio naplánoval stretnutie s Kallasovou – lenže nakoniec ju nechal čakať vo Washingtone, na poslednú chvíľu totiž zrušil plánované stretnutie. To podľa denníka podčiarkuje skeptický postoj USA voči Bruselu.

Dobrý a zlý policajt

Podľa úradníka citovaného v bruselskom denníku Politico,  Kallasová pôsobí v pozadí ako „zlý policajt“ – za kulisami sa snaží zjednotiť členské štáty. Avšak aj v Bruseli rastie kritika jej postavenia a dochádza k napätiu na najvyššej úrovni. Mocenský boj medzi Kallasovou a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou je do očí bijúci.

V polovici novembra vyšlo na povrch, že von der Leyenová plánuje vytvorenie európskej tajnej služby EÚ – má ísť oprojekt, ktorý Kallasová kategoricky odmieta. Ako vedúca INTCEN (Informačného a analytického centra EÚ) Kallasová zdôraznila, že toto centrum už samo o sebe odvádza vynikajúcu prácu – netreba ho teda duplikovať.

Argumentovala, že INTCEN slúži vládam členských štátov, ktoré majú kontrolu nad činnosťou tajných služieb v EÚ, ale aj Komisii. Diplomatka varovala, že vytvorenie „bunky“ v generálnom sekretariáte Komisie by mohlo viesť k duplicite práce a ohroziť existujúcu činnosť INTCEN.

Nie je to však prvýkrát, čo sa Kallasová a von der Leyenová dostali do konfliktu.

A tak nastal mocenský boj

Denník uvádza, že naposledy sa Kallasová pokúsila dosadiť Martina Selmayra na čelo Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby ju reformoval „podľa svojich predstáv“. Von der Leyen však zakročila a tento plán zablokovala.

Selmayr, svojho času hlavný poradca predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a počas jeho funkčného obdobia jeden z najvplyvnejších úradníkov v Bruseli, by bol pre Kallasovú cenným spojencom. Podkopalo by to však nohy von der Leyenovej.  Počas Junckerovej éry sa Selmayr, narodený v Bonne, veľmi rýchlo vypracoval na generálneho tajomníka Európskej komisie, čo mu zabezpečilo status najvplyvnejšieho úradníka tejto inštitúcie. Jeho povýšenie bolo v Európskom parlamente kritizované ako „puč“.

Ak by mala Kallasová ako pravú ruku Selmayra, získala by človeka, ktorý je „hlboko zakorenený v konzervatívnych mocenských štruktúrach EÚ“, píše denník. Ďalšou výhodou by bolo, že Selmayr ako aktívny diplomat EÚ by bol formálne lojálny voči nej aj voči spomínanej ESVČ, a nie voči Komisii – čo je v porovnaní s inými kandidátmi na túto pozíciu značná výhoda.

Von der Leyenová však Kallasovej plány prekazila. Vytvorila novú, málo významnú funkciu – post „zástupcu pre náboženskú slobodu“ – a okamžite ju ponúkla Selmayrovi.

Ide o politický manéver, ktorý má Selmayra vytrhnúť z vplyvnej sféry ESVČ a vrátiť ho späť do hierarchie Komisie.

Kým sa Brusel stráca v tomto vnútornom boji o moc, Washington čoraz viac koná – a to bez ohľadu na názory EÚ.

Prečítajte si tiež:

•  MMF vyzval Berlín, aby prijal reformy na podporu udržateľného hospodárskeho rastu
• Trump urobil rázne rozhodnutie. Vykoľajil Jermaka, ktorý je teraz deprimovaný