Organizátori spomienkovej akcie pripomenuli, že návrh vyhlásenia dňa 22. júna za pamätný Deň genocídy Slovanov iniciovali členovia združenia Slavica na nedávnych Všeslovanských národopisných slávnostiach „Slovanská Praha 2018“ 7. – 9. júna, ktoré sa uskutočnili v českej metropole.

Predseda Slavice Miloš Zverina prítomným pripomenul, že na pražskom podujatí sa zúčastnili predstavitelia slovanských štátov, odborníci, vedci, novinári, umelci a zástupcovia rôznych slovanských spolkov. Za slovenskú delegáciu vystúpili viacerí odborníci a práve predseda občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina navrhol ustanoviť 22. jún ako pamätný deň genocídy Slovanov. Následne plenárne zasadnutie tento návrh nitrianskeho združenia schválilo.

Miloš Zverina pripomenul svoj návrh, ktorý pre našich čitateľov prinášame v plnom znení – tak, ako odznel v Prahe: „Návrh na vyhlásenie dátumu 22. jún za pamätný deň týchto pre Slovanov tragických udalostí. Na vzdor neslýchanému vyše tisícročnému útlaku a snahe našich nepriateľov o vyhubenie Slovanov sme stále tu na prospech nášho národa a celého ľudstva. Na to, aby som dôsledne vymenoval všetky neprávosti páchané na našom národe, by som potreboval veľa času. Len ako príklad spomeniem nekonečné krížové výpravy na západných Slovanov, alebo osmanské jarmo uvalené na južných Slovanov. Samostatnou kapitolou sú storočia sa opakujúce genocídne ťaženia na našich východných slovanských bratov. A práve k úcte k nim navrhujeme vyhlásiť dátum 22. jún za pamätný Deň genocídy Slovanov. Ako všetci dobre vieme, 22. júna 1941 boli napadnutí naši východní slovanskí bratia a v rovnakom termíne v roku 1812 napadli Rusko vojská Západu pod velením Napoleona. Vyzývam všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí majú úctu k našim predkom a k desiatkam miliónov vyvraždených našich bratov a sestier, aby sa pripojili k tejto iniciatíve a začali si dňom 22. júna 2018 pripomínať tieto tragické udalosti pre Slovanov. Slávme slávne slávu Slávov slávnych,“ uzavrel svoj prejav Miloš Zverina na nedávnych Všeslovanských národopisných slávnostiach „Slovanská Praha 2018“

Následne na spomienkovej akcii v nitrianskom parku vystúpil publicista, novinár a spisovateľ Ratko Sudecký. Vysvetlil, prečo iniciatívna skupina občanov navrhla pamätný Deň genocídy Slovanov. Zdôvodnil, prečo to má byť práve 22. jún. “Samozrejme, je to predovšetkým dátum, kedy v r. 1941 fašistické Nemecko napadlo slovanský štát ZSSR.” Ratko Sudecký vymenoval minimálne desať ďalších príkladov genocídy Slovanov, ku ktorým došlo približne v rovnaký deň, ale v iných rokoch, ba dokonca v odlišných stáročiach.

Účastníci spomienkovej akcie si zapálili sviečky pri pomníku Slovanskému svetu a diskutovali o „záhadách genocídy“. Pripomenuli, že všetci na celom svete vedia o 6 miliónoch obetí Židov v dôsledku genocídy počas svetovej vojny. Ale málo kto vie, koľko Slovanov zahynulo tiež v dôsledku 2. svetovej vojny a už vôbec sa nediskutuje o tom, či to bola alebo nebola genocída Slovanov. Prečo platia dvojité štandardy? Prečo sa pripomína genocída jedného národa a nepripomína sa genocída druhého národa?

Účastníci spomienkovej akcie hovorili o tom, že najviac obetí, až 33 miliónov, bolo práve z troch slovanských štátov – Sovietskom zväze, Poľsku a Juhoslávii. Koľko z nich bolo Slovanov, kto môže vypočítať to percento? Ale určite tých Slovanov bola väčšina. Možno bolo ich 20-25 miliónov? V každom prípade bolo ich mnohonásobne viac, ako 6 miliónov. Prečo všetci hovoria o genocíde Židov, ale nik nehovorí o genocíde Slovanov? Bola to genocída na Slovanoch? A ak nebola, tak čo to potom bolo, kto to môže vysvetliť inak? Prečo aj v tejto veci platí dvojitý meter?

Spomenuli si na genocídu spáchanú na Slovanoch počas bombardovania Juhoslávie v r. 1999. Najväčšia vojenská operácie v histórii NATO, keď Severoatlantická aliancia zaútočila  na suverénny štát, sa začala 24. marca 1999 na pokyn jej vtedajšieho generálneho tajomníka, španielskeho diplomata Javiera Solanu. Dva a pol mesiaca natovská armáda zabíjala Slovanov na území Juhoslávie – nebola to genocída?

Hovorili aj o iných prípadoch genocídy na Slovanoch, na ktoré si svetová verejnosť nespomína. Pýtali sa, či sa rozdeľujú zločiny a genocída na dobré a zlé, na totalitné a demokratické? Prečo vo svete uznávajú, že bola genocída Židov, Albáncov, Arménov, Kambodžanov, ale vôbec nehovoria o tom, že bola alebo aj pokračuje  genocída amerických Indiánov, Slovanov, Vietnamcov, Afgancov, Sýrčanov, Iračanov?

Kládli si takmer rétorickú otázku: kto rozhoduje, čo je genocída a čo nie je? Kto rozhoduje, či genocída je „dobrá a demokratická“ alebo zlá a totalitná? Prízvukovali, že aj v tejto veci vo svete platia dvojité štandardy a na genocídu Slovanov si nik nespomína. Veď práve preto iniciatívna občianska skupina navrhla vyhlásiť dátum 22. jún za pamätný deň tragických pre Slovanov udalostí – Deň genocídy Slovanov.

Hovorili aj o súčasnej situácii vo svete a na Slovensku, o pokračujúcej sa genocíde Slovanov a o tom, ako dosiahnuť zastavenie tejto genocídy. V závere iniciátori myšlienky vyhlásenia pamätného Dňa genocídy Slovanov sa spoločne odfotografovali pri symbolickom pamätníku Slovanskému svetu.

Eugen Rusnák

Video si môžete pozrieť tu: