Oficiálnym cieľom dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi je liberizácia obchodných vzťahov tým, že dôjde k odstráneniu prekážok v rôznych druhoch ekonomických odvetví, čo by malo uľahčiť nakupovanie a predávanie tovarov i služieb.

Stanoviská jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu zverejnil portál Euractiv.sk. Podľa europoslanca Vladimíra Maňku (Smer-SD) „Európska únia analyzovala TTIP a zistila, že pre ňu prinesie ročne viac ako 60 miliárd eur, z toho na každú miliardu eur 10.000 až 15.000 pracovných miest, teda celkom 600.000 až 900.000 pracovných miest pre EÚ, pre USA ďalších okolo 750.000 pracovných miest.“ Únia však podľa neho nedopustí, aby dohoda znížila európske štandardy. „Osobne dohodu podporujem,“ dodal.

Europoslanec József Nagy (Most-Híd) ako ekonóm uzatvorenie Transatlantickej dohody absolútne podporuje. Málokto podľa neho pochybuje, že únia má niekoho bližšieho ako USA. “Myslím si, že EÚ má mať záujem, aby sme spolu s USA určovali štandardy vo svete, a nie aby sme ich preberali niekde z Pacifiku alebo Južnej Ameriky,” zverejnil Euractiv.sk vyjadrenie Nagyho.

Europoslanec Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) považuje TTIP  „za jednu z najväčších príležitostí pre celú EÚ a osobitne pre Slovensko, ako zväčšiť priestor spoločného trhu. Dohoda má podľa neho možnosť priniesť nielen nové pracovné miesta, ale aj nové štandardy do svetového obchodu. Zmluvné strany totiž už teraz predstavujú 40 percent svetového obchodu. “TTIP má okrem ekonomického aj silný geopolitický význam, pretože znamená naše ukotvenie v euroatlantickom priestore, ktorého sme už teraz prirodzenou súčasťou. Som teda veľkým priaznivcom prípravy tejto zmluvy,” dodal. 

Mikolášik, Sulík a Škripek majú isté výhrady

Miroslav Mikolášik (KDH) si myslí, že TTIP je veľmi dôležitou dohodou, i keď pri jej tvorbe je podľa neho ešte mnoho nedoriešených záležitostí. “Myšlienku zmluvy TTIP, ktorá by zlepšila zamestnanosť, tok investícií do EÚ aj na Slovensko podporujem. Som za takúto zmluvu. Dúfam však, že kvalita záverečného textu bude taká, že nebude nevýhodná pre Európu. Musia byť v nej také bezpečnostné položky, aby občania EÚ nemali strach vnímať túto dohodu ako niečo priaznivé,” zdôraznil.

Liberálny europoslanec a euroskeptik, ako ho niekedy média označujú, Richard Sulík (SaS) je za dohodu medzi Spojenými štátmi a EÚ, pretože podľa neho je lepšie, keď krajiny medzi sebou obchodujú, ako keď medzi sebou vedú vojny. “Považujem však za hrubú chybu, že doteraz nebol zverejnený text tejto dohody. Najmä zo strany Ameriky je toto hrubá chyba, lebo za takýchto okolností sa veľmi dobre darí rôznym klebetám. Ťažko mi je teda povedať, či som naozaj za, keď neviem, čo je v dohode napísané,” podčiarkol.

Euposlanec Branislav Škripek (OĽaNO) za hlavne pozitívum dohody považuje “naštartovanie ekonomického rastu v EÚ a nové pracovné miesta, ktoré by TTIP podľa relevantných štúdií a prepočtov mala vytvoriť. Pre Slovensko by to malo znamenať zvýšenie rastu 1 % HDP. Väčší trh bude vyhovovať predovšetkým krajinám s otvorenou ekonomikou. A Slovenská republika má jednu z najviac otvorených ekonomík na svete. Slovenské firmy sa takto budú môcť bez zásadných bariér presadzovať nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch. Rovnako je to príležitosť pre definovanie pravidiel a štandardov svetového trhového a investičného prostredia. Transatlantická dohoda má nepochybne geopolitický význam.” Škripek však vníma aj kritické hlasy zaznievajúce v európskych štátoch, ktoré upozorňujú na nedostatočnú transparentnosť a otvorenosť v rokovaniach medzi USA a EÚ. Obávajú sa viacerých možných rizík vyplývajúcich z tejto dohody, akým je napríklad problematika geneticky modifikovaných potravín (GMO). “Oceňujem, že nová EK zverejnila vyjednávací mandát k zmluve a garantovala, že napríklad práve v oblasti GMO sa legislatíva EÚ meniť nebude,” dodal europoslanec.

Démon detailov

Kritici Transatlantickej dohody vyčítajú pripravovanému partnerstvu medzi EÚ a USA viacero nedostatkov.

Medzi jednu z podstatných sťažností patrí aj skutočnosť, že rokovania sa uskutočňujú za zatvorenými dverami a záznamy z nich nie sú zverejnené. Európska komisia sa preto rozhodla, že sprístupní viac textov a umožní širší prístup k ďalším dokumentom v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami. Avizovaný krok má však jeden háčik. Podľa informácií na portáli EuObserver zverejnené dokumenty nebudú obsahovať citlivé dokumenty vrátane ponúk zo strany EÚ a USA o clách, službách, investíciách a verejnom obstarávaní, ktoré Komisia považuje za podstatne dôverné časti rokovaní.

Proti TTIP spustila Európska občianska iniciatíva kampaň s názvom Stop TTIP, ktorú doteraz podporilo viac ako milión občanov EÚ. Iniciátori kampane uvádzajú, že kontroverzné obchodné dohody, známe ako TTIP a CETA, by dali bezprecedentnú právomoc medzinárodným korporáciám a tým by hrozilo, že by bola zvrhnutá demokracia, právny štát a takisto ochrana životného prostredia a spotrebiteľov. Zmluvy by dovolili, aby korporácie súdili vlády pred súkromnými arbitrážnymi komisiami, ak by ich zákony alebo politiky poškodzovali zisky obchodných spoločností.

Ďalším bodom kritiky sú aj geneticky modifikované potraviny, ktoré sa môžu zo Spojených štátov dostať do EÚ, napríklad v podobe mäsa obsahujúceho hormóny či geneticky modifikovanej kukurice.

ru