Európska únia uvalila nové sankcie proti Rusku, ktoré sa zameriavajú na energetický a finančný sektor krajiny. Slovenský premiér Robert Fico (SMER-SSD) stiahol svoje veto.

EÚ schválila 18. balík sankcií

Sankcie, ktoré dnes schválili veľvyslanci členských štátov v Bruseli, zakazujú všetky transakcie s 22 ruskými bankami, Ruským fondom priamych investícií a jeho dcérskymi spoločnosťami, ako aj priame a nepriame využívanie podmorských plynovodov Nord Stream, ktoré sú v súčasnosti uzavreté, ale ktoré Moskva chce v budúcnosti opäť sprevádzkovať.

Okrem toho EÚ transformuje cenový strop na ruskú ropu, ktorý je od decembra 2022 stanovený na 60 USD za barel, na „dynamický mechanizmus“, ktorý bude podľa diplomatických zdrojov o 15 % nižší ako priemerná trhová cena.

Nový strop začne platiť pri cene 47,6 USD za barel a bude sa automaticky upravovať každých šesť mesiacov s možnosťou tzv. ad hoc úprav, pokiaľ to bude vyžadovať vývoj na trhu.

Spojené štáty americké, ktoré boli počas predchádzajúcej administratívy Joea Bidena hlavným zástancom cenového stropu na úrovni G7, túto revíziu smerom nadol nepodporili.

Európska komisia tiež rozšírila zákaz prístupu do európskych prístavov a využívania služieb EÚ na ďalších 105 plavidiel patriacich do ruskej „tieňovej flotily“. Čierny zoznam „tieňovej flotily“ tak teraz zahŕňa viac ako 400 plavidiel.

EÚ sa tiež rozhodla zakázať dovoz ropných produktov vyrobených rafináciou ruskej ropy a predávaných v rámci bloku pod iným označením. Tieto produkty pochádzajú prevažne z Indie a Turecka.

Obmedzenia sa týkajú aj 11 spoločností sídliacich mimo Ruska, ktoré sú obviňované z obchádzania sankcií, vrátane štyroch v Číne a troch v Hongkongu.

Dohoda predstavuje v poradí 18. balík sankcií od februára 2022. Vysoká predstaviteľka Európskej komisie Kaja Kallasová ho označila za jeden z „najsilnejších“ balíkov doteraz.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová  balík označila za „tvrdý úder do srdca“ Ruska. „Tlak pokračuje. Bude pokračovať, kým Putin neukončí túto vojnu,“ dodala.

Fico stiahol svoje veto

Politický prelom bol možný až po tom, ako Slovensko ustúpilo a zrušilo svoje veto, ktoré doteraz bránilo schváleniu nových sankcií.

Slovensko nesúhlasilo najmä s návrhom postupného zrušenia všetkých ruských fosílnych palív do konca roka 2027.

Európska komisia predstavila plán v máji a návrh legislatívy predstavila v júni. Legislatíva sa zakladá na postupnom zákaze krátkodobých a dlhodobých zmlúv o dodávkach plynu.

Eruonews spomína, že Slovensko, ako vnútrozemská krajina, proti tomuto plánu ostro protestovalo a varovalo, že spôsobí zvýšenie cien pre spotrebiteľov, oslabí konkurencieschopnosť a ohrozí energetickú bezpečnosť. Keďže postupné zrušenie podlieha kvalifikovanej väčšine, Bratislava sa rozhodla využiť sankcie, ktorých prijatie si vyžaduje jednomyseľnosť, aby dosiahla ústupky od Bruselu.

Počas minulomesačného samitu EÚ premiér Robert Fico zvýšil tlak sériou požiadaviek na finančnú kompenzáciu, ktoré však neboli splnené.

Fico uviedol, že jeho krajine hrozí žaloba od ruského plynárenského monopolu Gazprom v hodnote 16 až 20 miliárd eur v dôsledku ukončenia dlhodobej zmluvy, ktorá platí do roku 2034. Komisia naopak tvrdí, že zákaz dodávok plynu bude pred súdom považovaný za „vyššiu moc“ a ochráni vlády a spoločnosti pred náhradou škôd.

Ficov osamelý boj

Patová situácia zintenzívnila dialóg medzi Bratislavou a Bruselom, ktorý sa zameral na praktické riešenia diverzifikácie energetického mixu Slovenska smerom od Ruska, posilnenie prepojení so susednými krajinami a zmiernenie cenovej volatility.

Fico privítal tento krok ako „konštruktívny“, ale zotrval na svojom stanovisku. To prekvapilo diplomatov, ktorí očakávali, že veto Slovenska by mohlo byť zrušené. Do sporu zasiahol nemecký kancelár Friderich Merz a poľský premiér Donald Tusk, aby prelomili patovú situáciu.

V utorok von der Leyenová zaslala Ficovi trojstranový list s uistením o implementácii postupného ukončenia energetickej závislosti, vrátane možného nasadenia finančnej pomoci a fondov EÚ na „kompenzáciu negatívnych dopadov na domácnosti a priemysel“.

Von der Leyenová tiež sľúbila, že objasní kritériá na aktiváciu tzv. „núdzovej brzdy“ a na dočasné pozastavenie uplatňovania zákazu dovozu plynu v prípade „extrémnych cenových výkyvov“.

List však neobsahoval zmienku o finančnom balíku, ktorý by bol šitý na mieru pre Slovensko.

„Úzko spolupracujeme s najviac dotknutými členskými štátmi, najmä so Slovenskom, aby sme zabezpečili, že postupné rušenie dovozu ruskej energie v celej EÚ bude prebiehať postupne a koordinovane v rámci celej Únie,“ napísala von der Leyenová Ficovi.

Podľa Fica, ktorý celý dôverný list zverejnil na svojich sociálnych sieťach, jeho koaliční partneri ponuku von der Leyenovej rázne odmietli.

„Ich odpoveď je, že záruky Komisie pre Slovensko sú nedostatočné – niektorí ich dokonca označili za NIČ,“ povedal.

Následne požadoval úplnú výnimku z postupného rušenia ruských energií, aby Slovensko mohlo pokračovať v nákupe ruského plynu až do skončenia zmluvy s Gazpromom v roku 2034.

O niekoľko dní neskôr však Fico pod tlakom ustúpil od svojho veta.

„V tejto chvíli by bolo kontraproduktívne naďalej blokovať 18. balík sankcií,“ povedal premiér vo štvrtok večer.

Uviedol, že Slovensko nateraz vyčerpalo všetky svoje možnosti a zotrvanie v blokujúcej pozícii by už ohrozilo záujmy krajiny.

Premiér však prisľúbil, že bude pokračovať vo svojom boji.„Začína druhá fáza nášho boja s Európskou komisiou v otázke ruského plynu,“ povedal. „Máme jasný plán na presadenie našich národných záujmov,“ dodal.

Dohoda o nových sankciách prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump sprísňuje rétoriku voči Vladimirovi Putinovi a sľubuje poslať Ukrajine smrtiacu pomoc a uvaliť na Rusko „prísne clá“, čo je významný posun, ktorý bol okamžite privítaný v celej Európe.

Biely dom však doteraz odmietol podporiť nižšie cenové stropy na ruskú ropu, čím nechal ostatných spojencov z G7, aby konali samostatne.

Prečítajte si tiež:

• Európska únia sa znovu chystá oklamať Slovensko. Za ich podlosť zaplatíme všetci
• Únia schválila 18. balík sankcií proti Rusku, vďaka Slovensku