Podľa informácii zo zákulisia Robert Fico zase uvažuje o tom, že by sa premiestnil na pozíciu ústavného sudcu. Je pravda, že sa tento post v súvislosti s Robertom Ficom spomínal viackrát, ale dosiaľ nebolo reálne možné, aby sa Fico na tento post dostal.

Situácia sa však zmenila

Robert Fico sa ústavným sudcom predchádzajúcich desať rokov nemohol stať. Prezidentom od roku 2014 do roku 2019 bol Andrej Kiska a následne vládla v Grasalkovičovom paláci 5 rokov prezidentka Zuzana Čaputová. Ani jeden z nich by Fica na post ústavného sudcu v žiadnom prípade nevymenoval.

Dnes ako vieme je na pozícii prezidenta bývalý stranícky kolega Roberta Fica v Smere, Peter Pellegrini. Prezidentovi musí navrhnúť kandidáta na ústavného sudcu parlament. To by tiež nemal byť problém. Koalícia má v ňom väčšinu. Smeráci počúvnu šéfa, a ostatní to urobia s radosťou, lebo tak oslabia Smer a môžu sa tešiť na to, že k nim zo Smeru dokonca nejaké hlasy pritečú.

Cesta na ústavný súd sa teda zdá byť otvorená

Robertovi Ficovi jeho útek na ústavný súd asi nemožno vyčítať. Je v politike už tak dlho, vedie svoju 4. vládu. Riadenie štátu a robenie vrcholovej politiky je veľmi náročné, aj keď si to možno občania predstavujú veľmi jednoducho.

Každopádne unavený a dokonca postrieľaný Robert Fico sa s jeho túžbou po troche kľudu a trestnoprávnej imunity (ktorá trvá aj po skončení výkonu funkcie), ktorá k tomu patrí, dá pochopiť.

Funkčné obdobie ústavného sudcu je 12 rokov. Fico v septembri oslávi svoje 61. narodeniny. To znamená, že keby vymenovanie za sudcu dostal v jesení (trocha ako darček k narodeninám) na poste ústavného sudcu by zotrval do svoje 73-trojky a do politiky by sa už nevrátil.

Ako sa k tomu postaví prezident

Na prvý pohľad by Peter Pellegrini nemal mať žiaden problém s vymenovaním Roberta Fica na post ústavného sudcu.

Práve naopak. Nadlho by sa (v podstate už navždy) zbaví politického konkurenta, ktorý vedie stranu úspešnejšiu od Pelegriniho strany Hlas.

Ale je to naozaj tak? Pellegrini je dnes predsa v úplne inej pozícii ako kým nebol prezidentom.

Pellegrini je prezidentom s ambíciou byť ním aj v ďalšom volebnom období – to za prvé.

Za druhé, jeho strana Hlas je vládnou stranou a to vždy. Jedinou podmienkou, ktorú musí splniť je preliezť cez 5 % hranicu do NS SR a potom sa už podľa situácie pridá buď na jednu alebo druhú stranu.

Veď už teraz, po posledných voľbách to bolo na hrane a takmer sme tu mali vládu Hlas – PS a spol. Iba vzbura časti členov Hlasu tomu zabránila. Ale po ďalších voľbách, keď by mali napríklad vytvoriť vládu so Smerom a s Republikou, nebude to postačovať na zmenu stanoviska a priklonenie sa k druhej strane?

Hlas bol a aj zostane jazýčkom na váhach (kým ho voliči budú posielať do parlamentu). Hlas je jednoducho stále vládna strana, či s tými alebo s tamtým, ak budú v parlamente oni rozhodnú, aká vláda vznikne, podľa toho s kým sa spoja a vzhľadom na nevymedzené postoje strany to môže byť hocikto.

Aj tento fakt duality strany je možno dôvodom, prečo sa nevyšetrujú kauzy minulej vlády. Šutaj Eštok šéfuje ministerstvu vnútra, ktoré by sa vyšetrovaním týchto veci malo zaoberať. Ale možno nie je vhodné, aby Hlas vyšetroval svojich budúcich koaličných partnerov v budúcej vláde.

Zas na druhej strane treba uznať, že Šutaj Eštok sa hlasno ozýva voči budúcej spolupráci s PS. Ale z Hlasu sa ozýva ako jediný a pri súčasnom poklese preferencií strany na jej čele ani nemusí byť dlho.

Suma sumárum, pre Pellegriniho už dnes nie je Fico konkurent. Pellegrini sa pohybuje na úplne inej trajektórii. Je Prezident a Fica už nepotrebuje. Jeho strana je vládnou stranou a bude ňou aj po ďalších voľbách čo sa o Smere nedá povedať.

Zdá sa, že vzťahy sa zhoršili

Zároveň sa zdá, že sa vzťahy medzi Petrom Pellegrinim a Ficom zhoršili. Malo sa tak stať po tom čo Fico vymenoval Samuela Migaľa na post ministra (ja to vidím tak, že nemal veľmi na výber). Toho Migaľa, ktorého Pellegrini na sneme strany vylúčil z Hlasu. Lebo išlo o Pellegriniho iniciatívu, nie o iniciatívu Šutaja Eštoka.

Následne prezident vrátil parlamentu (čítaj Smeru) zákon o rente pre generálneho prokurátora (čítaj pre Žilinku). Smer to mal dobre celé premyslené a prepočítané. Možno by sa po výmene generálneho prokurátora naozaj pohli vyšetrovania trestnej činnosti minulej vlády. Ale to sa už nedozvieme.

Žilinka následne udelili stíhanému policajtovi Pavlovi Ďurkovi z bandy čurillovcov paragraf 363. Nie je renta, nie je trestné stíhanie.

Fico tak ako keby dostal facku z dvoch strán. Od dvoch vysokých ústavných činiteľov.

Čo bude ďalej

Robert Fico má už 4. vládu. Je dobrý na tlačovkách, je dobrý rétoricky a vie triafať témy ale v podstate ako keby nevedel uplatňovať moc. V štáte si rôzni ľudia robia čo chcú, dojem je taký, že ho neposlúchajú.

Preto jeseň v slovenskej politike vyzerá, že bude zase omnoho horúcejšia ako počasie. Ak úvahy o odchode Roberta Fica na ústavný súd nie sú iba plané fámy, zažijeme zaujímavé divadlo, z ktorého môže vyjsť Robert Fico nie ako víťaz ale ako otĺkanek.