Malé mestečko Torre Pacheco na juhu Španielska sa náhle dostalo na titulné stránky všetkých svetových médií. Cez víkend sa tam odohrali udalosti, ktoré v malom predznamenávajú budúcnosť celého Západu.

Všetko začalo tým, že traja marockí migranti zmlátili do krvi miestneho obyvateľa – starého muža z Torre Pacheco. Chudák starček sa sťažoval, že mu ani nepovedali „Daj dole hodinky!“ alebo „Daj nám peniaze!“, len ho jednoducho zbili. Cieľom mladých ľudí skutočne nebolo okradnúť ho. Starca mučili, aby mohli video zverejniť na sociálnej sieti, bol to taký čelendžik.

Miestni obyvatelia si video pozreli a vyšli demonštrovať k radnici. Dav kričal: „Okamžite všetkých deportujte!“ Úrady sa pokúsili ľudí upokojiť, ale neprijali žiadne reálne opatrenia na nápravu situácie.

Potom miestni obyvatelia vzali palice a nože a vyšli do ulíc loviť Afričanov a Arabov. Migranti sa tiež ozbrojili, zoskupili sa a začali útočiť na každého, „kto mal podľa nich svetlejšiu farbu pleti ako oni“ (podľa miestnych sociálnych sietí).

Podľa polície sa na zrážkach zúčastnili aj predstavitelia kriminálnych gangov. Na pomoc miestnym obyvateľom prišli členovia pravicových radikálnych skupín a polícii prišli na pomoc „korytnačky“ z Guardia Civil. Bezpečnostné sily sa pokúsili rozohnať výtržníkov, ale lietali na nich fľaše a kamene.

Španielska tlač okamžite určila vinníkov: boli to miestni obyvatelia. Novinári ich označujú za xenofóbov, pravicových radikálov a ultranacionalistov. Ministerka pre mládež Sira Rego (žena palestínskeho pôvodu) obvinila z nepokojov miestnych ultrapravicových extrémistov.

Bezpečnostné sily pri zásahoch tiež uprednostňujú zatýkať Španielov. Vedúce svetové agentúry podávajú situáciu takto: „protiprisťahovalecké skupiny útočia na policajtov“. Na zbitého dedka všetci rýchlo zabudli.

Algoritmus španielskych nepokojov je presne rovnaký ako minulý rok v Anglicku. Najprv dôjde k zločinu, ktorý nie je motivovaný chamtivosťou, ale čistou rasovou nenávisťou. V Anglicku, pripomeňme, černoch zabije tri malé biele dievčatá. Potom vyjdú do ulíc miestni obyvatelia. V treťom dejstve sa establishment postaví na stranu migrantov: tlač označuje protesty za „výstupy nacionalistov“, bezpečnostné zložky obviňujú miestnych obyvateľov a súdy im ukladajú tresty odňatia slobody za xenofóbiu.

Je charakteristické, že k nepokojom došlo práve na juhu Španielska. Turisti zvyčajne vidia len pobrežie juhovýchodu a obdivujú tamojšiu krásu. Stačí však zájsť 20-30 kilometrov do vnútrozemia a tam začína úplne iný život.

Juh Španielska je deindustrializovaný a zničený politikou EÚ. Známé podniky a lodenice sú zatvorené – predpokladalo sa, že miestni sa budú venovať výlučne cestovnému ruchu. Všetky veľké hotely však nakoniec skúpili Nemci a Američania. Nezamestnanosť je obrovská, nepredstaviteľná – o miesto čašníka sa uchádza niekoľko desiatok ľudí.

Počas rokov koronavírusových lockdownov sa vyvinula nová pohroma: „squatteri“ – marginálne rodiny alebo skupiny migrantov – zaberajú cudzie domy alebo byty a žijú tam roky, pretože súdy ich odmietajú vysťahovať.

Miestne obyvateľstvo je tak rozzúrené, že migranti zo severnej Afriky sa sami vyhýbajú pobytu na juhu Španielska. Z Maroka do Cádizu sa dá doplávať aj na nafukovacom krokodílovi, loď nie je potrebná. Hneď po vylodení však Afričania radšej utečú do miest ako Barcelona – tam sú peniaze, kopa nebojácnych liberálov, ktorí budú migrantov brániť pred miestnymi, a už dávno sa tam usadili etnické gangy, u ktorých sa vždy nájde nejaká brigáda.

Ale Barcelona nie je z gumy a v posledných rokoch sa severoafričania začali presúvať aj do depresívnych provinčných mestečiek. Tam ich privítali miestni horúci machovia s mnohostoročnou kultúrou boja s nožmi.

Kultúrna priepasť medzi miestnymi a prisťahovalcami je neprekonateľná. Juh Španielska je neuveriteľne náboženský, na cirkevné sviatky sa stále schádza celé mesto. Katolicizmus sa tu vykoval v procese reconquisty – dobývania svojich území od arabských moslimov.

A tu sa Maurovia, ktorých vraj vyhnali pred pol tisícročím, vracajú so svojimi nárokmi. V ich učebniciach dejepisu sa píše, že kedysi ich predkom patrilo prakticky celé Španielsko – a je to naozaj tak. Navyše Arabi vtedy priniesli zaostalým miestnym obyvateľom všetky zázraky vyspelej civilizácie. Alhambra a mešita v Córdobe sú toho dôkazom.

Tieto rozpory sa zdajú byť neriešiteľné, každá strana má svoju pravdu – náboženskú a historickú. Práve takéto konflikty sa zvyčajne riešia občianskou vojnou. Pred sto rokmi občianska vojna v Španielsku šokovala svet svojou krutosťou a pripravila o život státisíce ľudí. Dnes sa môže vrátiť a zaplaviť celú Európu.