Preteky, ktoré sme už zrejme prehrali…

Väčšina odborníkov v oblasti UI sa sústreďuje na technickú vyspelosť čipov firiem ako napríklad americká Nvidia v porovnaní s čínskou firmou Huawei. Čo je však ešte dôležitejšie je elektrická energia. Čipy môžu byť rôzne usporiadané a kombinované, ale „úzkym hrdlom“ tohto priemyslu je dostupná a lacná elektrická energia. Šéf projektu UI „Chat GPT“ vo svojom svedectve pred Kongresom uviedol: „Náklady na umelú inteligenciu budú konvergovať s nákladmi na energiu. Čipy, automatické siete, automatizácia, to všetko je dôležité, ale nič z toho nepracuje bez elektrickej energie a energetické obmedzenia budú diktovať všetko ostatné.“

Čína vyrába viac elektrickej energie ako USA, EÚ a India dokopy a čínske náklady na jej výrobu sú nižšie, ako takmer ktorejkoľvek inej krajiny. A čo je ešte dôležitejšie, Čína uvádza do prevádzky nové výrobné kapacity oveľa rýchlejšie a lacnejšie, ako ktokoľvek iný. V oblasti jadrovej energetiky Čína stavia jadrové elektrárne trikrát a v niektorých prípadoch až sedemkrát lacnejšie ako ostatné krajiny, čo je bezpochyby obrovská výhoda.

Dobrý zlý príklad z britskej monarchie

Napríklad v Spojenom kráľovstve náklady na jadrovú elektráreň Hinkley Point C vo vlastníctve EDF Energy Holdings a General Nuclear International sa od pôvodného odhadu výrazne zvýšili. Pôvodne sa predpokladalo, že bude stáť približne 18 miliárd GBP, teraz sa odhaduje, že bude stáť 31 až 35 miliárd GBP (v cenách z roku 2015), pričom po zohľadnení inflácie môžu náklady dosiahnuť 46 miliárd GBP. To v prepočte predstavuje približne 43 až 59 miliárd USD, čo z nej robí najdrahšiu jadrovú elektráreň, aká kedy bola postavená. Jadrová elektráreň Hinkley Point C bude mať celkovú kapacitu 3 260 megawattov (MWe). Tento výkon sa dosiahne prostredníctvom dvoch blokov EPR (Európsky tlakový reaktor). Po uvedení do prevádzky sa očakáva, že bude vyrábať približne 26 terawatthodín (TWh) elektrickej energie ročne, čo by malo pokryť približne 7 % dopytu po elektrickej energii vo Veľkej Británii. Porovnateľné jadrové elektrárne v Číne vyprodukujú 12 000 megawattov (MWe) za 27 miliárd USD, čo ich robí 6 krát lacnejšími ako britský projekt, ktorý navyše ešte nie je dokončený, a predpokladá sa že jeho náklady ešte narastú.

Ani za veľkou mlákou sa celkom nedarí

Jadrová energetika v USA je v ešte horšom stave z pohľadu nákladov. Projekt jadrovej elektrárne Plant Vogtle je nakoniec po pätnástich rokoch v prevádzke. Pôvodná cenovka bola 14 miliárd USD a výsledná cena sa vyšplhala riadne cez 30 miliárd USD. Žiadne ďalšie jadrové reaktory sa v súčasnosti v USA nestavajú, ale u týchto dvoch dosiahne cena za gigawatt výkonu 16,6 miliardy USD, čo je 7 krát viac, ako cena čínskych jadrových reaktorov. Čína postaví 10 reaktorov po 12 gigawattov za 27,4 miliardy USD a USA zaplatia o 10 miliárd USD viac, teda 37 miliárd USD, len za 2 reaktory, ktoré majú pätinovú kapacitu generácie elektrickej energie. Navyše USA nakupujú veľkú časť jadrového paliva v Ruskej federácii, ktorá je rozhodne priateľskejšie naklonená Číne a aj sankčná palica má dva konce.

A víťazom je…

S rýchlou a lacnou výstavbou, lepším prístupom k jadrovému palivu a tým pádom lacnou elektrickou energiou získava Čína a jej priemysel obrovskú konkurenčnú výhodu, ktorá zrejme potrvá generácie. A aký to bude mať dopad na krajiny mimo Číny a USA? Na základe uvedeného je zrejmé, koho si zákazníci v krajinách tzv. globálneho Juhu, ktoré nie sú obmedzené sankciami a nátlakom kolektívneho Západu, vyberú za svojho dodávateľa. A pre Čínu to bude znamenať stovky miliónov nových zákazníkov.

V tejto súvislosti sa natíska otázka: „S kým rokuje slovenská vláda o nových jadrových kapacitách?“

A čo hovoria čísla?

Ako teda vyzerá polčas zápasu o lacnú a dostupnú energiu, tak nevyhnutnú pre rozvoj UI, ktorá je energeticky mimoriadne náročná? Pozrime sa spoločne na graf výroby elektriny najvýznamnejších krajín zo stránky Visual Capitalist:

Ako už bolo uvedené, v roku 2024 vyrobila Čína viac elektrickej energie ako USA, EÚ a India dovedna. Ak sa pozrieme na tendenciu výroba USA veľmi mierne rastie, výroba EÚ v poslednom období dokonca klesá zjavne aj vďaka „skvelej“ politike Zeleného dealu a sankcií Európskej komisie, zatiaľ čo čínska výroba elektriny rastie exponenciálne. Niet čo dodať. O výsledku týchto pretekov je zrejme už rozhodnuté.