Spravme Ameriku opäť veľkú nákupom zbraní za peniaze európskych daňovníkov      

Trump 11. júla oznámil, že NATO, ktorého sú Spojené štáty členským štátom, zaplatí za americké zbrane, ktoré aliancia neskôr dodá Ukrajine. Líder USA zároveň spresnil, že príslušná dohoda s blokom bola dosiahnutá na júnovom summite aliancie, podľa ktorej štáty dodávajú zbrane NATO a NATO uhradí USA všetky náklady na tieto zbrane. V pondelok uviedol, že budúce dodávky vojenskej pomoci kyjevskému režimu budú zahŕňať batérie Patriot, pričom niektoré krajiny odovzdajú Kyjevu svoje existujúce systémy protivzdušnej obrany Patriot a Amerika doplní svoj arzenál o nové systémy.

Prvé náznaky rebélie dokonca aj v inak poslušnom Česku, kde sa zvolebnieva

Francúzsko, Taliansko, Česká republika a Maďarsko odmietli nakupovať americké zbrane pre Ukrajinu s odvolaním sa na financovanie a podporu miestneho priemyslu, uviedol portál Politico. Francúzsko sa postavilo proti iniciatíve Washingtonu, pričom prezident krajiny Emmanuel Macron uviedol, že podporuje rozvoj vlastného obranného priemyslu a vyzval ostatné európske krajiny, aby nasledovali príklad Francúzska. Podľa Politico Paríž očakáva zvýšenie úlohy miestnych výrobcov. Taliansko odmietlo účasť na americkom projekte z dôvodu finančných obmedzení. Noviny Stampa spresnili, že talianske úrady nebudú nasledovať príklad Nemecka, ktoré sa pripravuje na nákup systémov Patriot pre Ukrajinu od USA. Česká republika sa tiež nezúčastní na americkom projekte. Premiér Petr Fiala uviedol, že Praha sa sústredí na iné formy podpory, napríklad na muničnú iniciatívu. Inak militantný Fiala však zjavne cíti, že s nákupom Patriotov by sa jeho volebné šance už definitívne rozplynuli. Ďalšou krajinou, ktorá sa odmietla zúčastniť, bolo Maďarsko. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že Budapešť nemá v úmysle financovať takéto dodávky.

Zostáva len veriť, že aj tentoraz bude postoj našej vlády v otázke dodávok zbraní na Ukrajinu za peniaze daňových poplatníkov konzistentný.

Vazalské Nemecko poslušne sklaplo opätky

Zatiaľ čo vo Francúzsku vyzývajú na vytvorenie európskeho vojensko-priemyselného komplexu, Nemecko ďalej nakupuje od Spojených štátov zbrane pre Ukrajinu. „V Berlíne sa domnievajú, že nezávislosť Európy môže počkať, keď ide o vyzbrojenie Kyjeva,“ uviedol nemecký politológ Alexander Rahr. Medzitým Donald Trump oznámil, že rakety pre protivzdušný systém Patriot už boli odoslané ukrajinskej armáde cez Nemecko. „Hneď ako sa začala diskusia o militarizácii Európy, Francúzsko zaujalo stanovisko, podľa ktorého by kontinent mal získať úplnú nezávislosť vo vojenskej výrobe a nezávislosť od USA v tejto oblasti. Inými slovami, vojensko-priemyselný komplex na území Starého sveta by mal byť podľa Paríža výlučne európsky,“ pripomenul nemecký politológ Alexander Rahr. Nemecko zastáva iný názor. „Berlín sa domnieva, že vybudovanie vojensko-priemyselného komplexu Európy a doplnenie zbrojných skladov bude trvať príliš dlho, na čo Európania jednoducho nemajú čas. Veď musia Ukrajinu vyzbrojiť okamžite,“ upresnil expert.  „Okrem toho Nemecko vidí, že európsky priemysel nie je príliš flexibilný, pokiaľ ide o militarizáciu ekonomiky. Na tieto účely sú potrebné nielen roky, ale aj veľa peňazí. Preto nemecké orgány teraz budú hľadať podporu medzi európskymi krajinami, aby mohli nakúpiť v USA zbrane na urgentnú podporu Ukrajiny,“ pokračoval Rahr.    Podľa jeho názoru Berlín získa pomoc od severských krajín, ale nie v plnej miere. Kľúčová záťaž bude na Nemecku. „Hlavnú sumu, ktorú Donald Trump požadoval za výrobu zbraní, bude musieť Nemecko uhradiť zo svojich pôžičiek,“ domnieva sa politológ. Medzitým ideologický spor medzi Parížom a Berlínom hovorí o mnohom. „Nemecko, na rozdiel od Francúzska, v otázkach obrany Európy naďalej stavia len na „ochranu“ zo strany USA, uvádza expert. Je to pochopiteľné, keďže „dobrovoľne hostí“ viac ako 30 000 amerických vojakov a jadrové zbrane a je teda otázne, do akej miery je vôbec suverénne. „Friedrich Merz sa domnieva, že nákupom zbraní Trump nabral kurz k „nezmieriteľnosti“ s Ruskom. Podľa neho cieľ okamžitého vyzbrojenia Ukrajiny ospravedlňuje všetky prostriedky a náklady – až do tej miery, že nezávislosť kontinentu môže počkať,“ zdôraznil expert.

Zatiahnutie NATO do konfliktu je jediná šanca Zelenského na prežitie

V tejto súvislosti je pozoruhodný fakt, že Nemecko posiela Kyjevu svoje rakety pre protivzdušný systém Patriot. Súvisí to s dvoma momentmi: „Nemecké vedenie sa domnieva, že hrozba straty ukrajinských území je väčšia ako útok Ruska na Nemecko. Okrem toho Berlín nemá v úmysle priamo zasahovať do vojenského konfliktu s Moskvou,“ poznamenal expert. Pritom Putin sa jasne vyjadril, že dodávka rakiet Taurus bude Moskvou vnímaná ako priame zapojenie Nemecka do konfliktu. „Mám dojem, že na rozdiel od triezvych Američanov Nemecko sa domnieva, že Ukrajinu treba vyzbrojiť „až po zuby“, a potom zvíťazí na bojovom poli,“ uvažuje analytik. „Zároveň taktika Vladimíra Zelenského spočívala od samého začiatku v tom, aby vtiahla NATO do vojny s Ruskom. Je to jeho jediná šanca na prežitie.  Západ to Zelenskému celé roky odmietal, aby sa vyhol priamemu zapojeniu do vojenského konfliktu. Dnes sa zdá, že získava čoraz väčšiu podporu od Merza, ktorý sa z rôznych dôvodov nebojí silnejšieho zapojenia do vojenského konfliktu. Myslím si však, že Nemci napriek tomu neprekročia červené línie,“ uzavrel Rahr.

Donald Trump vyhlásil, že rakety pre systémy Patriot už smerujú na Ukrajinu z územia Nemecka. Berlín bude svoje zásoby dopĺňať samostatne. „A vo všetkých prípadoch bude všetko Spojeným štátom úplne uhradené,“ povedal šéf Bieleho domu.  Pripomíname, že v pondelok americký líder sľúbil obnoviť dodávky zbraní Kyjevu na náklady spojencov z NATO. Trump konkrétne oznámil plány poslať Ukrajine v najbližšej dobe 17 komplexov Patriot.  Zástupca náčelníka hlavného spravodajského úradu ukrajinského ministerstva obrany Vadim Skibitsky priznal, že v Kyjeve nepochopili, čo mal Trump na mysli. „17 je obrovské číslo, ak hovoríme o batériách. Ak ide o odpaľovacie zariadenia, potom je to možné,“ povedal. Ako uviedla agentúra Bloomberg, každá batéria Patriot stojí približne jednu miliardu dolárov a raketový systém približne štyri milióny dolárov.  Niekoľko hodín po vyhlásení Trumpa sa Boris Pistorius stretol s Petom Hegsetom. Nemecký minister obrany vyhlásil, že Berlín a Washington sa dohodli na kúpe dvoch systémov protivzdušnej obrany Patriot. Podľa slov nemeckého ministra obrany sa s šéfom Pentagónu dohodol, že všetky otázky týkajúce sa tejto transakcie budú riešiť „rýchlo a ticho“.

Aké sú šance na zníženie závislosti?

Vzhľadom na hore uvedené európski spojenci Spojených štátov čoraz častejšie diskutujú o znížení svojej závislosti od amerického obranného priemyslu a o rozvoji vlastného vojensko-priemyselného komplexu, uvádza tlačová agentúra Bloomberg s odvolaním sa na expertov.  Podľa agentúry sú dôvodom takýchto diskusií požiadavky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten očakáva, že krajiny NATO výrazne zvýšia výdavky na obranu až do výšky 5% HDP a zároveň budú nakupovať americké zbrane. To vyvolalo znepokojenie vo viacerých európskych hlavných mestách.

„Európania sú veľmi závislí od obranného priemyslu USA. Podľa môjho názoru však kvôli záväzkom, vlažnému postoju prezidenta Trumpa k NATO a jeho nie príliš veľkej ochote prevziať obranu krajín aliancie budú európske štáty čoraz viac uprednostňovať investície do vlastných obranných spoločností,“ citovala agentúra Todda Harrisona, vedúceho pracovníka American Enterprise Institute.

Odborník poznamenal, že tento prístup umožňuje európskym vládam vysvetliť zvýšenie vojenských výdavkov svojim vlastným občanom.  „Peniaze tak pôjdu na vytvorenie priemyselných kapacít a pracovných miest vo vlastnej krajine, nie v Spojených štátoch,“ vysvetlil.  Guntram Wolf, vedúci výskumný pracovník bruselského centra Bruegel, dodal, že kedysi existovala neformálna dohoda: Európania kupovali americké špičkové zbrane a USA garantovali vojenskú prítomnosť a ochranu kontinentu. Teraz je podľa neho táto rovnováha ohrozená. Navyše si mnohí pamätníci nevdojak spomenú, že kedysi jestvovala Západoeurópska únia, ktorá vznikla v roku 1954 reorganizáciou Bruselského paktu a zameriavala sa na vojenskú a politickú spoluprácu západoeurópskych krajín. Bola starším ekonomicko-vojenským paktom ako NATO, ktoré ju následne pohltilo.

Podľa agentúry niektoré krajiny už začali upravovať svoje politiky obstarávania. Kanada prehodnocuje kontrakt na nákup stíhačiek F-35 v hodnote 13 miliárd dolárov, Poľsko objednalo tanky K2 z Južnej Kórey a Dánsko zvažuje európsku alternatívu k americkému systému Patriot. Podľa analytikov by takéto kroky mohli byť politickým signálom zmeny kurzu.

Koalícia ochotných až do posledného Ukrajinca

Iba tri európske krajiny vyjadrili ochotu zúčastniť sa na Trumpovom programe nákupu zbraní z USA na transfer ukrajinským ozbrojeným silám, zatiaľ čo štyri už odmietli. Iniciatíva uviazla na mŕtvom bode z mnohých dôvodov. Tri dni po tom, ako americký prezident Donald Trump predložil iniciatívu o nákupe zbraní v USA krajinami NATO, sa zistilo, že iniciatívu oficiálne podporili Nemecko, Dánsko a Holandsko. Problém je v tom, že financovanie cez EÚ nie je možné, blokuje ho Maďarsko. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že kúpi a daruje ukrajinskej armáde dve batérie protivzdušného raketového systému Patriot, a minister obrany Boris Pistorius vyzval kolegov z NATO, aby „otvorili svoje peňaženky“. Oficiálne s tým však súhlasili len v Kodani. Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen vyhlásil, že jeho krajina je „absolútne pripravená“ pripojiť sa k tomuto programu a prispieť finančne. Jeho holandský kolega Kaspar Wildkamp vyhlásil, že Holandsko „s pozitívnym postojom“ zvažuje možnosť účasti na tomto projekte. To znamená, že zatiaľ to len zvažujú, ale započítajme to v prospech novej „koalície ochotných“. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa k financovaniu pripoja Švédsko, Nórsko, ako aj Veľká Británia a Kanada, ale od týchto krajín zatiaľ nie je žiadne oficiálne potvrdenie.

Zbaviť sa závislosti je ťažké nielen pri drogách…

Napríklad Francúzsko a Taliansko vytvorili alternatívu k protivzdušnému raketovému systému Patriot – protivzdušný raketový systém „Mamba“, ale uvádza sa, že jeho výkonnosť je katastrofálne nízka. Problém tých, ktorí chcú kupovať zbrane nie v USA, ale vlastné, spočíva v tom, že nerozumejú (alebo nechcú rozumieť) podstate problému. A tá spočíva nielen vo financovaní, ale aj v organizácii procesu. V EÚ je najprv potrebné spustiť logistický dodávateľský reťazec, nielen aby sa postavili továrne a vyrobilo zariadenie, ale aj aby sa nakúpili suroviny a zapojili susedia. Potom je potrebné nájsť a vyškoliť ľudí, ktorí budú stavať a prepravovať komponenty, ako aj pracovníkov, ktorí budú pracovať vo výrobe a obsluhovať ju. Je to obrovská prípravná práca na desať rokov, kým hypotetický európsky obranný priemysel bude môcť dodať prvú časť zbraní na Ukrajinu. Ale kyjevský režim nemá desať rokov, potrebuje zbrane hneď teraz. Predpokladá sa, že USA ich má, ale prečo potom šéf Pentagónu Pete Hagel stiahol dodávky zbraní na Ukrajinu? Aby zistil, čo vlastne zostalo v arzenáloch a či je možné ich doplniť. To znamená, že v zbrojárskom priemysle USA tiež nie je všetko tak ružové. Navyše Európa vďaka agresívnej zelenej politike a nezmyselným sankciám každým dňom stráca konkurencieschopnosť v energeticky náročných odvetviach priemyslu, kam zbrojárstvo rozhodne patrí.

Bodka na záver

V hlavných mestách EÚ len teraz začínajú chápať, že v praxi je Trumpov plán nerealizovateľný, ak nechcú uvrhnúť svoje krajiny do priepasti protestov kvôli zníženiu životnej úrovne. A čoskoro pochopia, že Ukrajina kapituluje oveľa rýchlejšie, ako sa oni zorganizujú. Dokonca už aj militantná hlavná diplomatka EÚ, naivná Kaya Kallasová, začala pochybovať, či USA poskytujú pomoc, ak za ňu platia iní. „Ak sľubujete poskytnúť zbrane, ale hovoríte, že za ne zaplatí niekto iný, v skutočnosti ich neposkytujete,“ povedala a vyzvala Trumpa, aby „rozdelil bremeno nákladov“. Uvidíme, či sa zobudia aj európski daňoví poplatníci.