V úvode Robejškovho príspevku na sociálnej sieti sa uvádza, že EÚ núti členov presadzovať národné záujmy. Ďalej dodáva, o čo sa teraz usiluje Európska komisia.
“Neveríte? Podľa Financial Times požaduje európska komisárka Margarethe Vestagerová, aby členské krajiny kúpili podiely na strategicky dôležitých podnikoch a zabránili tak ich prevzatiu čínskymi firmami. Komisia vraj už pripravuje direktívu, ktorá k tomu poskytne ‘ďalekosiahle možnosti’. Vestagerová dala najavo, že nemá problémy ani s tým, aby európske štáty prípadne zoštátnili strategicky dôležité firmy,” informuje.
Následne Robejšek pripúšťa, že každý chápe, že je to správne rozhodnutie, ale čuduje sa nad tým, ako to, že k nemu došla Európska komisia.
“Tá istá Európska komisia, ktorá bola celé dekády svätým grálom voľného obchodu, globalizácie a ešte pred niekoľkými týždňami ostro kritizovala Trumpovu politiku ‘America first’ teraz núti členské krajiny, aby blokovali zahraničné investície do svojho priemyslu,“ podotýka.
Celé to potom označuje za “druhý závan realizmu“. “Keď v marci dobývali bojovky, tzv. utečencov grécku hranicu, tak Európska komisia dala na zabezpečenie gréckych hraníc k dispozícii 700 miliónov eur. Brusel sa postavil na stranu národného záujmu Grécka a všetkých štátov, ktoré chcú opevnenú a nie otvorenú Európu. Len si spomeňte na utečenecké kvóty a šikanovanie Maďarska, Poľska a Česka. A teraz toto,” pripomenul.
V závere podotýka, že si EÚ v dvoch prípadoch prestala notovať s fejetonistami štebotajúcimi o požehnanie voľného obchodu a o solidarite.
“Vieme, že rozum sa dostavuje u väčšiny politikov až keď sa niečomu nedá vyhnúť. A v Bruseli to platí dvojnásobne. Čo to teda znamená? Nemyslím si, že ide o zásadnú zmenu kurzu. Ale jedno je isté. EÚ uznáva význam národných štátov a ich záujmov. A to je opak rozprávky o Všetkoeurópe,” uzavrel vec.
Reakcie na sociálnej sieti
Keď Robejšek tento svoj status zverejnil, začali sa pod ním objavovať rôzne komentáre.
“Kiež by to bola pravda. Mám strach, že je to len ako kozmetický ústupok, aby ľudí stratili ostražitosť a v jednom kuse sa nehnevali. Mohli by potom vybuchnúť,” znel jeden názor.
Ďalší sa pýtali či dotyční konečne dostali rozum: “Že by konečne závan zdravého rozumu? Nesmú tomu, ale brániť rôzni aktivisti.“
Iní uvádzali, že by tomu neprikladali žiadny význam.