Môj profil 
Predplatné
Pane Jakeš, čo sa teda vlastne odohralo 17. novembra 1989?
(Sputnik toto vyjadrenie získal bezprostredne od Miloša Jakeša)
Miloš Jakeš: Na predsedníctve ÚV KSČ bolo rozhodnuté pripomenúť 50. výročie roku 1939, kedy došlo k zásahu nemeckej polície proti sprievodu študentov, pri ktorom bol zastrelený študent Opletal. Došlo tiež k zatýkaniu účastníkov sprievodu, ich väzneniu posielaniu do koncentračných táborov a boli uzavreté všetky české vysoké školy až do konca vojny.
V roku 1989 zorganizovali študenti pri tejto príležitosti zhromaždenia a neskôr sprievod Prahou. Organizátori dali záruky, že program a potom aj sprievod prebehnú pokojne a vo vytýčenej trase.
Bol však ešte druhý plán vypracovaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) v spolupráci s niektorými predstaviteľmi aparátu ÚV KSČ, a to zmeniť obsah osláv na vystúpenie proti časti vedenia strany.
Niektorí členovia KSČ, najmä mladší funkcionári, razili heslo “preč so starcami!”. Ako to dosiahnuť popísal na svojom webe p. Hegenbart, bývalý vedúci branného a bezpečnostného oddelenia ÚV KSČ. Vtedy navrhoval využiť plánované zasadnutie ÚV 10. decembra 1989, ktoré sa malo konať na Pražskom hrade tak, že Hrad obkolesí masa ľudí a budú požadovať, aby vedenie strany rezignovalo a bolo zvolené nové.
Tento plán sa nerealizoval, pretože sa vyskytla vhodnejšia príležitosť, a to zneužiť Medzinárodný deň študentov: študenti budú v uliciach, stačí potom urobiť niečo, čo uvedie celú spoločnosť, nielen opozíciu, do pohybu. To sa aj stalo.
Štátna bezpečnosť, ktorej predstaviteľom bol 1. námestník ministra vnútra (Alojz Lorenc, pozn.), sa ujala tejto práce. Jej cieľom bolo, aby na študentských akciách zazneli výzvy na odstúpenie niektorých vedúcich funkcionárov, a touto úlohou boli poverení pracovníci ŠtB. Tí mali tiež úlohu nasmerovať sprievod z Albertova na Národnú triedu, kde bol vopred pripravený stret s políciou, hoci predsedníctvo ÚV KSČ zdôraznilo, že k tomu nesmie dôjsť.
Zároveň bola na Národnej triede vopred pripravená a zinscenované smrť študenta Šmída. Túto úlohu zohral agent ŠtB Zifčák, ktorý bol vsadený do študentského prostredia pod menom Růžička.
Správa o zabití študenta Šmída sa ihneď rozletela do celého sveta, pôsobila veľmi deštruktívne, bola impulzom k nepokojom a akciám proti vtedajšiemu najvyššiemu vedeniu strany. Vedenie strany bolo bezradné, nepoznalo príčiny, organizátori sa tvárili, že o ničom nevedia a ako sa hovorí, ťahali predsedníctvo ÚV KSČ za nos.
Počul som z vysielania rozhlasu, čo o tom všetkom hovorí sám “mŕtvy” študent Zifčák. Uviedol, ako mal za úlohu hrať mŕtveho, ako ležal na zemi a bol chránený príslušníkmi ŠtB, ako pre prípad potrieb čakala v blízkosti sanitka s príslušníkmi ŠtB a že mal vo vrecku letenku do Moskvy. Tiež hovoril o tom, že celý sprievod bol prešpikovaný príslušníkmi ŠtB.
Keď predsedníctvo ÚV KSČ jednalo o tejto otázke za prítomnosti ministra vnútra a tiež 1. námestníka ministra vnútra, šéfa ŠtB, generála Lorenza, o pozadí udalosti mlčali. Chceli zmeniť svojím činom vedenia strany a zatiaľ otvárali cestu k likvidácii socializmu.
S ministrom vnútra Kincl som sa stretol na ÚV KSČ, keď som si po skončení funkcie vyzdvihoval svoje veci. Keď ma na chodbe videl, prišiel ku mne a znenazdajky vyhlásil: “Oni ma zastrelia!” Pýtal som sa kto. Odpovedal – “moji generáli”. Pýtam sa prečo, ale práve prichádzal nový generálny tajomník s. Urbánek a minister s ním odišiel. Od tej doby som sa s ním nestretol.
Na záver by som chcel uviesť, že pohľad vedenie ZSSR na vývoj udalostí u nás a ich riešenie dokumentuje jeho stanovisko, ktoré bolo prečítané niektorým našim predstaviteľom na sovietskom veľvyslanectve v druhej polovici 1989. Tam bolo uvedené, že vedenie nemá dôveru, že treba nájsť ľudí , ktorí dôveru budú mať a ak strana takých ľudí nemá, treba ich vybrať aj mimo stranu. Ak by išlo o riešenie vojenské, toto stanovisko uvádza, že ZSSR má dosť síl takémuto riešeniu zabrániť.
(Miloš Jakeš poskytol Sputniku svoje vyjadrenie 23. 11. 2018)
