Môj profil 
Predplatné
Rôzne televízne seriály či reality šou podľa riaditeľa konzervatória Petra Čermana spôsobujú, že rodičia si myslia, ako z ich dieťaťa takto vyrastie hviezda. “Avšak výber žiakov je veľmi tvrdý a herectvo je mimoriadne ťažké štúdium,” povedal riaditeľ v rozhovore pre TASR.
Na stene triedy visí kalendár Fryderyka Chopina, na chodbe tablo z roku 1931 s tvárou Eugena Suchoňa. V škole je 78 tried, no až 83 klavírov a za dvojitými dverami majú dvaja pedagógovia hodinu s jediným študentom. Bratislavské konzervatórium na Tolstého ulici je tak už na prvý pohľad iné ako ostatné stredné školy. Vychováva umelcov. V triedach sa spieva či počúva hudba a žiadna matematika v rozvrhu nie je. Neexistuje ani presné dodržiavanie časového harmonogramu, každý podľa riaditeľa pracuje toľko, koľko môže.
“Učíme hudbu, spev, tanec a herecké umenie. Sme jediné konzervatórium, ktoré má v rozvrhu všetky predmety, čo sa na Slovensku vyučujú,” vysvetľuje riaditeľ. Škola má vyše 600 žiakov, 196 pedagógov a 28 ďalších pracovníkov. Okrem Tolstého ulice sa učí aj v budovách na ulici Mateja Bellu a Konventnej.
Budúci muzikáloví tanečníci, operní či koncertní speváci, dirigenti, huslisti alebo klaviristi sa však neučia len umeniu, v škole majú aj slovenský a cudzí jazyk, filozofiu, náuku o spoločnosti či telesnú výchovu. “Absolvent konzervatória, ktorý sa nebude cítiť istý v umeleckých oblastiach, môže ísť na prijímacie skúšky napríklad na právo, na pedagogickú či filozofickú fakultu, teda všade tam, kde je humanitné zameranie,” podotkol Čerman. Takých, ktorí sa však rozhodnú ísť iným smerom a v umení sa neuplatnia, veľa nie je. “Sú to dve až tri percentá.”
Po štyroch rokoch štúdia majú žiaci maturitu, po šiestich školu končia absolventskou skúškou. Dostanú tak titul DiS.art., teda diplomovaný špecialista umenia. Stanú sa z nich profesionálni umelci a kvalifikovaní učitelia hudby, tanca či spevu.
Riaditeľ hovorí, že škola rozvíja a vychováva celého človeka. Ak je žiak špičkový umelec, určite by podľa Čermana dokázal robiť na špičkovej úrovni akýkoľvek vedný odbor, ktorý existuje. “Pri interpretácii vážnej hudby napríklad encefalografi ukazujú, že mozog je zamestnaný kompletne,” zdôrazňuje riaditeľ.
Každý rok sa na konzervatórium hlási vyše 200 žiakov, zobrať škola môže 120. Rozloženie na jednotlivé odbory ale nie je rovnomerné. Zatiaľ, čo sa na herectvo hlási niekoľkonásobne viac žiakov, na plechové dychové nástroje je záujemcov vždy približne toľko, koľko škola môže prijať. Obľúbené je aj štúdium spevu, hra na klavír či na flautu. “Je to spôsobené tým, že na základných umeleckých školách je veľký tlak na tieto predmety, deti sa ich učia,” myslí si Čerman.
Riaditeľ vraví, že záujem o konzervatóriá je zhruba rovnaký ako v uplynulých rokoch. “Zdá sa nám však, že talenty akoby rástli, boli väčšie a väčšie, hoci celkový priemer úrovne klesá,” zdôraznil riaditeľ.
Škola sa vraj pri výbere talentov mýli len veľmi málo. Žiakov si totiž obzerá nielen na prijímacej skúške, ale aj na dvoch metodických dňoch. Tam budúcim uchádzačom dáva malé úlohy a sleduje, ako ich plnia. “Postupne tak zisťujeme, kto je aký talent. Niekedy to môže byť klamlivé, ale tie tri stretnutia s nimi nás presvedčia. Nestalo sa nám ako v Miláne, že Giuseppe Verdiho neprijali na konzervatórium, ktoré teraz nesie jeho meno,” usmieva sa riaditeľ.
Žiaci si svoje zručnosti cvičia aj v praxi. Škola má symfonický orchester, komorný zbor, za týždeň urobí aj desať koncertov a začiatkom decembra otvorila i Modré štúdio. Pedagógovia herectva so svojimi študentmi prišli s nápadom, aby sa trieda, v ktorej prebieha vyučovanie herectva, premenila na malé študentské divadielko. Žiaci však chodia vystupovať napríklad aj do domova seniorov a tí najtalentovanejší už hrajú i v divadlách a televíznych seriáloch.
jf
.JPG)
.jpg)
