Pripomeňme, že Ukrajina je teraz v pozícii ašpiranta na vstup do Aliancie. Stane sa “docentom”, a ak áno, ako koordinovať sľuby slovenského ministra zahraničia s pozíciou Jensa Stoltenberga? Veď jasne povedal, že v organizácii zatiaľ nie sú pripravení rozhodnúť o tom či sa Ukrajina pripojí k programu pre partnerov rozšírených možností NATO? Možno má ale Slovensko dostatočnú váhu, aby presvedčilo generálneho tajomníka NATO.

“Možno ale má Slovensko dostatočnú váhu, aby presvedčilo generálneho tajomníka NATO? Toto je vtip, že?” Odpovedal otázkou slovenský politológ a publicista Miroslav Graner v rozhovore pre Sputnik.

Graner: Môj postoj k vyššie uvedenej téme je nasledovný: slovenský minister zahraničia Ivan Korčok, pretože sa sám rozhodol, bez poverenia vlády a parlamentu. Minister nereprezentuje zmýšľanie a cítenie parlamentu a už vôbec nie ľudí Slovenska. Koná svojvoľne. Nemyslím si, že by Korčok alebo Slovensko malo takú váhu, aby mohli presvedčiť tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Osobne si myslím, že partnerstvo NATO a Ukrajiny s ohľadom na situáciu na Donbase, by bolo veľmi riskantné a jasne dokazujúce, že NATO by sa týmto otvorene zamiešalo aj do nevyriešeného konfliktu na Donbase a bolo by iniciátorom vojenského konfliktu.

Takéto spojenectvo by väčšina národa veľmi odsudzovala a bola by s takýmto vývojom veľmi znepokojená. Ak by sa NATO napriek verejným vyhláseniam Jensa Stoltenberga predsa len rozhodlo vstúpiť do partnerstva s Ukrajinou, znamenalo by to veľmi hrubé ohrozenie záujmov Ruska a nebezpečnú provokáciu k vojenskému konfliktu. Tento variant však osobne odmietam, pretože NATO má tiež svoje značné problémy nielen s Ukrajinou. Napríklad, rozširujúci sa konflikt medzi Tureckom a Gréckom. Skôr by som zvažoval, že možný dôvod toho, že minister Ivan Korčok upokojuje ukrajinskú stranu prázdnymi sľubmi, ktoré nemôže v skutočnosti naplniť, môže byť jeho prísľub akýmsi liekom proti bolesti, placebom pre Ukrajinu a jej obyvateľov.

Exituje tiež problém vojenského potenciálu Ukrajiny. Ako hodnotný by bol taký partner pre Severoatlantickú alianciu?

Ukrajina má stále veľký vojenský potenciál, aj keď odhliadneme od stavu jeho minulého odzbrojenia z vybavenia zo ZSSR. Je tam však veľmi veľký potenciál, najmä veľmi dobre vycvičená a početná armáda ešte bývalým režimom ZSSR. V prípade dozbrojenia a zaškolenia by bola útočnou silou proti Rusku nesmierne vhodnou zastupovať záujmy NATO bezprostredne na hraniciach Ruska. Tento stav by bol veľmi výhodný pre NATO, ale čo je ešte horšie, veľmi nebezpečný pre Rusko.

Slovenský minister v telefonickom rozhovore uviedol, že Ukrajina bude prioritou slovenskej politiky. Ako by malo byť podľa vás toto vyhlásenie chápané?

To nemôžem poprieť, že minister Slovenskej republiky bude osobne vyvíjať takú snahu v prioritnom záujme a bude presadzovať aj zmenu orientácie slovenskej politiky proti Rusku. Je dosť možné, že Korčok koná “za seba”, nie v mene vlády, je osobne, nielen presvedčený, ale tiež poverený od vojenských kruhov USA a NATO, aby intenzívne pracoval na príprave Ukrajiny k partnerstvu s NATO.

Minister je bývalý veľvyslanec v USA a nový premiér si preto takého ministra vybral. Vláda nekoná tak, ako by bolo v záujme suverénneho Slovenska nutné. Súčasná vláda je orientovaná na podporu oligarchov a západných záujmov. V parlamente by som odhadol rozloženie síl pre a proti približne pol na pol. Ako sa vyvíja situácia aj v súvislosti s pandémiou koronavírusu, premiér vyvíja tlak na odovzdanie širokej právomoci na rozhodovanie premiérovi a oslabenie parlamentu, čo je pre Slovensko veľmi nebezpečné.

Až donedávna vytýkali Slovensku v Európe lojálny prístup k Rusku, k politike Vladimíra Putina. Dnes je takým útokom vystavené Maďarsko. Vytýkajú mu blokovanie procesu zbližovania Ukrajiny a NATO. Budapešť ospravedlňuje svoj postoj porušovaním práv maďarskej menšiny na Ukrajine. Ako by ste charakterizovali túto kolíziu?

Áno, Slovensko zaujímalo v Európe čiastočne proruský postoj, sympatický politike Vladimíra Putina. Každopádne sú politické sily okolo exprezidenta Kisku a bývalého ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ale aj časti poslancov protiruské, tieto politické zoskupenia sú silne platené zo Sorošovských finančných zdrojov.  A je aj silné a dôvodné podozrenie, že aj voľby sfalšovali (oficiálne to nie je potvrdené, ale strana Vlasť a koalícia PS/Spolu so chystali obrátiť sa na Ústavný súd kvôli volebným výsledkom, pozn. red.).

Skôr je to možné vyjadriť tak, že sympatie k EÚ sú značné u mladých, ktorí vidia a obdivujú technickú vyspelosť Západu, ale je to predovšetkým propagačnou výchovou v školách a univerzitách. Mladí nemajú skúsenosti staršej generácie ich rodičov. Mladí dostávajú, v porovnaní so staršími, neporovnateľne vyššie možnosti a financie, často aj nezaslúžene a predovšetkým Slovensku škodiace. Staršia generácia je zastrašená, prenasledovaná, zosmiešňovaná, pretože je veľmi zle platená a diskriminovaná, často bez akýchkoľvek možností zarábať.

Pokiaľ ide o Maďarsko … Rozhodne pokladám postoj Orbána a rozhodujúcej časti národu Maďarov za významne proruský a zároveň obhajuje záujmy svojho národa, maďarské záujmy. EÚ sa snaží veľmi silno potlačiť prejav národných a vlasteneckých záujmov. Preto každý národ a štát, ktorý nepotláča prejavy svojej suverenity a vlastenectvo, je označovaný hanlivo, možno povedať protieurópsky a niekedy je aj osočovaný, že je pod vplyvom ruskej propagandy.