Minister hospodárstva Sulík nedávno na otázku, či dôjde k zmrazeniu minimálnej mzdy uviedol, že buď dôjde k zmrazeniu, alebo vláda bude hľadať „iné chytrejšie riešenia“. „Napríklad také, že tá minimálna mzda ostane naviazaná ako 60 percent priemernej mzdy, ale bude v každom okrese iná. Bude podľa okresu. Tam, kde sú nízke priemerné mzdy by bola aj nižšia a tam, kde sú vysoké nech je kľudne aj vyššia.“
„Budem hľadať nejaké riešenie, lebo keď to necháme len takto, môže sa stať, že veľa zamestnávateľov povie: Ja to už nemám z čoho utiahnuť, chýbajú mi zákazky… Prepúšťa vždy najmä tých ľudí najmenej produktívnych a to sú tí, čo najmenej zarábajú,“ dodal v rozhovore Sulík (viac v článku).
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak z hnutia Sme rodina nesúhlasí s návrhom SaS a chce minimálnu mzdu nastaviť podľa odvetví hospodárstva.
“Nie je celkom fér, že za tú istú prácu by mal niekto povedzme v Rimavskej Sobote alebo v Sobranciach dostávať menej ako v Trnave,” vyhlásil Krajniak po jednom z rokovaní vlády. Podľa Krajniaka je možnosť na diskusiu ako má byť nastavené štátom garantované platové ohodnotenie v rôznych sektoroch.
Predseda vlády Igor Matovič koncom mája prišiel s ďalším nápadom “druhého stupňa minimálnej mzdy, ktorý navrhuje vyplácať dlhodobo nezamestnaným. “Bez problémov by mohol fungovať druhý stupeň nejakej nižšej minimálnej mzdy, ktorá by bola možno oslobodená od daní a odvodov, aby ich bol niekto ochotný zamestnať.”
Minister financií Eduard Heger z OĽaNO sa podľa denníka Pravda prikláňa k možnosti zmrazenia minimálnej mzdy, ktorá by tak pre budúci rok mohla zostať na súčasnej úrovni 580 eur. Odborári a zamestnávatelia sa v tejto otázke majú dohodnúť do konca júla.
Jaroslav Zajac