USA pravdepodobne nezavedú sľúbené clá na ruskú ropu

Takéto opatrenia môžu zvýšiť inflačný tlak, ktorý už teraz vyvoláva politické napätie, a ako ukázal podobný prípad s Venezuelou, takéto hrozby sa ukážu ako málo účinné – najmä vo vzťahu k Číne.

Hrozba opakuje marcové vyhlásenie o clách na kupcov ropy zo sankcionovanej Venezuely. Odvtedy však neboli zavedené žiadne clá, napriek rastu venezuelského vývozu ropy.

„Domnievame sa, že sekundárne clá môžu byť voči Rusku príliš tvrdým nástrojom,“ hovorí Fernando Ferreira, riaditeľ pre geopolitické riziká v konzultačnej spoločnosti Rapidan Energy Group.

„Ak ste pripravení použiť „jadrovú variantu“, stiahnuť z trhu viac ako 4,5 milióna barelov denne a prerušiť obchodné vzťahy s inými krajinami kvôli ich dovozu ruskej ropy, riskujete prudký nárast cien ropy a zrútenie svetovej ekonomiky,“ uzavrel expert.

Clay Sigal, vedecký pracovník a vedúci programu pre energetiku a geopolitiku v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), poznamenal, že úplné zavedenie 100 % cla voči krajinám, ktoré dovážajú ruskú ropu, môže znížiť globálnu ponuku a zvýšiť ceny.

Podľa neho však analytici a obchodníci hlboko pochybujú, že Trump to dovolí.

Dôvodov je dva: po prvé, Trump je mimoriadne citlivý na vysoké ceny ropy a bude sa snažiť tomu zabrániť.

Ruská ropa alebo hromadné prepúšťanie. Nemecké mesto sužuje dilema, ktorá rozdelila národ aj kontinent

Po druhé, uprednostňuje uzatváranie bilaterálnych dohôd pred dodržiavaním prísnych schém, ktoré by mohli obmedziť jeho voľnosť konania v rokovaniach.

„Niektorí obchodní partneri USA, rovnako ako účastníci ropného trhu, to môžu vnímať len ako rétoriku na efekt,“ dodal Sigl.

16. júla, dva dni po hrozbe clami, Trump vyhlásil, že cena 64 dolárov za barel je „výborná úroveň“ a že jeho administratíva sa snaží ju trochu znížiť. Podľa neho sú práve nízke ceny ropy „jedným z dôvodov, prečo je inflácia pod kontrolou“.

Odvtedy sa cena ropy drží na úrovni 65 dolárov za barel, ignorujúc hrozby okamžitých prerušení dodávok.

Sigal poznamenal, že súčasná obchodná vojna Trumpa, najmä clá na oceľ, môže zvýšiť ceny surovín pre ropné spoločnosti v USA, najväčšom producentovi ropy na svete, čo zase môže viesť k rastu cien ropy práve na začiatku volieb do Kongresu v roku 2026.

Trumpovi republikáni majú krehkú väčšinu v oboch komorách a podľa analytikov prezident pravdepodobne nepodnikne kroky, ktoré by vyvolali rast cien uprostred predvolebnej kampane.

Slabé naplnenie hrozby zaviesť 25-percentné clá proti kupcom venezuelskej ropy v marci a absencia účinných energetických sankcií proti Rusku tiež podnecujú skepticizmus na trhoch.

Čína, najväčší kupec venezuelskej ropy, sa už od roku 2019 prispôsobuje americkým sankciám. Podľa údajov spoločností, ktoré sledujú tankerovú prepravu, Čína za posledný rok nakúpila venezuelskú ropu v hodnote viac ako 1 miliarda dolárov, často pod rúškom brazílskej ropy.

V júni export z Venezuely prudko vzrástol, čím kompenzoval stratu trhov v USA a EÚ.