Môj profil 
Predplatné
V súvislosti s inštitútom minimálnej mzdy sa v koalícii čoraz častejšie hovorí o jej tohtoročnom zmrazení vzhľadom na pandémiu COVID-19 a prichádzajúcu ekonomickú krízu. Podľa súčasne nastavených pravidiel by sa tento rok mohla minimálka zdvihnúť približne na úroveň 660 eur, čo sa však nakoniec pravdepodobne nestane.
Otázkou je podľa Richarda Sulíka, či zamestnávateľ na tak vysokú minimálnu mzdu zarobí. “Keď na to nezarobí, tak tých zamestnancov prepustí,” tvrdí minister hospodárstva Sulík.
“Ja plne chápem tých ľudí, ktorí robia za nízky plat, že to chcú, že by ich to potešilo, že by im to dobre padlo, to je úplne pochopiteľné, len na druhej strane musíme si povedať, že ten, kto to bude platiť, je zamestnávateľ a nie štát. Naopak, štát sa na tom ešte priživí, lebo zkásne toho zamestnávateľa o odvody a dane.” Otázkou je podľa Sulíka, či zamestnávateľ na tak vysokú minimálnu mzdu zarobí.
Na priamu otázku, či dôjde ku zmrazeniu minimálnej mzdy, Sulík uviedol, že buď dôjde k zmrazeniu, alebo vláda bude hľadať “iné chytrejšie riešenia”. “Napríklad také, že tá minimálna mzda ostane naviazaná ako 60 percent priemernej mzdy, ale bude v každom okrese iná. Bude podľa okresu. Tam, kde sú nízke priemerné mzdy by bola aj nižšia a tam, kde sú vysoké nech je kľudne aj vyššia.”
“Budem hľadať nejaké riešenie, lebo keď to necháme len takto, môže sa stať, že veľa zamestnávateľov povie: Ja to už nemám z čoho utiahnuť, chýbajú mi zákazky… Prepúšťa vždy najmä tých ľudí najmenej produktívnych a to sú tí, čo najmenej zarábajú,” dodal v rozhovore Sulík.
Podľa neho však ešte v tejto téme budú prebiehať rozsiahle rokovania na koaličnej úrovni.
Zároveň Richard Sulík povedal, že podľa jeho názoru sa “nenájdu” financie na vyplatenie 13. dôchodkov, ktoré tesne pred koncom volebného obdobia schválila predchádzajúca vládna koalícia. Dôvodom je podľa neho to, že v tomto roku sa predpokladá vysoký deficit.
Jaroslav Zajac
.jpg)
.JPG)
