Boja sa špekulantov, no zasiahnu domácnosti. Nový poplatok ÚRSO vyvoláva otázky

Nová regulácia odchýlok: ochrana trhu, brzda pre OZE alebo skrytá daň?

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravil nové pravidlá, ktoré majú zasiahnuť obchodníkov zneužívajúcich systém odchýlok v elektrickej sieti. Na prvý pohľad ide o snahu skrotiť špekulácie, no v skutočnosti má opatrenie širší dopad na celý trh s elektrinou. mieri proti obchodníkom zneužívajúcim systém odchýlok v elektrizačnej sústave. V skutočnosti však ide o oveľa komplexnejší zásah do fungovania trhu s elektrinou, ktorý môže mať široké dopady na výrobcov, dodávateľov, prevádzkovateľov aj konečných spotrebiteľov. Aby sme vedeli opatrenie spravodlivo posúdiť, je potrebné zohľadniť technický kontext, logiku regulácie, stav elektrizačnej sústavy, ako aj možný fiškálny zámer.

Cielená regulácia alebo trest pre všetkých?

ÚRSO tvrdí, že cieľom opatrenia je eliminovať špekulatívne správanie niektorých obchodníkov, ktorí vedome vytvárajú odchýlky v dodávke alebo spotrebe a profitujú na priaznivom zúčtovaní:

„Úrad sa rozhodol zakročiť, lebo sa začínajú zintenzívňovať špekulatívne praktiky, ktorých výsledkom je úmyselné obohacovanie sa niektorých účastníkov trhu na úkor nič netušiacich odberateľov.“ Vyhlásil predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.

Správanie špekulantov je v rozpore s princípom zodpovednosti za vyváženosť siete (tá leží na pleciach ÚRSO) a môže v extrémnych prípadoch spôsobiť prevádzkové problémy. Regulačný zásah by však mal byť adresný, primeraný a založený na analytických dátach.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v tejto súvislosti zverejnil viaceré analytické podklady, vrátane prepočtov dopadov na straty v sústave, výkyvov systémovej odchýlky a údajov o objemoch nepredikovanej výroby obchodníkov s flexibilitou. V rámci rozhodnutia č. x/2024, ktoré zaviedlo nové pravidlá pre obchodovanie s prebytkom z OZE, úrad uvádza, že podiel určitých subjektov na celkovej odchýlke bol neúmerne vysoký vzhľadom na ich objem zapojenej výroby, pričom v niektorých hodinách spôsobovali až 20–25 % systémovej odchýlky na národnej úrovni.

Analytické výstupy tiež ukazujú, že chýbajúca povinnosť plánovania viedla k zneužívaniu podmienok pre lacný vstup na trh, čo ohrozovalo stabilitu siete a nepriamo zvyšovalo náklady pre ostatných účastníkov trhu. ÚRSO tvrdí, že zavedenie nových pravidiel je ochranou integrácie OZE v širšom meradle, nie jej brzdením.

Napriek týmto publikovaným údajom však chýba komplexná analýza dopadov pre všetky kategórie účastníkov trhu, verejne dostupná identifikácia postihnutých subjektov a možnosť nezávislého overenia metodiky. Bez širšej analytickej dokumentácie zostáva otázkou, či opatrenie reflektuje celkový obraz reality, alebo len vybrané dáta potvrdzujúce vopred nastavený záver.

V zahraničí sa špekulatívne zneužívanie odchýlok rieši diferencovane. Nemecko a Rakúsko uplatňujú dynamické koeficienty penalizácie, teda pravidlá, ktoré určujú výšku sankcie podľa toho, ako často a v akom smere subjekt odchýlku spôsobuje ktoré sa zvyšujú pri opakovanej a jednostrannej odchýlke. Švédsko používa verejné hodnotenia správania subjektov ako reputačný nástroj. V Česku a Poľsku podporujú rozvoj agregátorov a predikčných nástrojov pre menších dodávateľov. Všetky tieto prístupy majú spoločné to, že rozlišujú medzi občasnou chybou a systematickým zneužitím. Paušálna sankcia za každú odchýlku bez ohľadu na kontext môže viesť k deformácii trhu.

Odchýlka ako taká je prirodzenou súčasťou reálneho fungovania siete. OZE, menší dodávatelia alebo spotrebitelia bez presnej predikčnej techniky nemajú možnosť dosiahnuť nulovú odchýlku. Ani najmodernejšie modely nevedia dokonale predpovedať výkyvy v slnečnosti, vetre či správanie koncových spotrebiteľov. Preto by malo byť každé opatrenie opatrne kalibrované, aby nemalo likvidačný dopad na tých, ktorí robia chyby nie zo špekulácie, ale ktorých limituje technológia.

Nestabilita siete: chyba OZE alebo sklz vo flexibilite?

Štandardný argument proti rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energie je, že zvyšujú nestabilitu siete. OZE sú skutočne variabilné a nepredikovateľné, no to neznamená, že by viedli automaticky k black-outom. Moderné siete sa vo vyspelých krajinách učia zvládať tieto výkyvy pomocou batérií, prečerpávacích elektrární, agregátorov a riadeného dopytu. Problémom Slovenska, podobne ako Česka alebo Španielska, nie je príliš veľká kapacita OZE, ale to, že ich rast predbehol infraštruktúru, ktorá by s nimi vedela pracovať.

Ak by opatrenie ÚRSO dočasne spomalilo rozvoj nových OZE, kým sa flexibilita v sieti dobuduje, mohlo by mať regulačný zmysel. Za podmienky, že by išlo o prechodný a systematicky odkomunikovaný krok, ktorý by sprevádzali investície do sieťových batérií, modernizácie distribúcie, podpory agregátorov a riadeného odberu. Ak však ide len o brzdu, ktorá nemá pozitívne protikroky, je rizikom pre dekarbonizáciu aj trhovú konkurenciu, ku ktorej sa aj Slovensko v rámci Greendealu zaviazalo.

Zvýhodnenie tradičných dodávateľov?

Opatrenie ÚRSO sa štandardne interpretuje ako pokus o stabilizáciu trhu. Denník N však upozornil, že môže viesť k posilneniu postavenia tradičných zdrojov, ako je Kremnická energetika, ktorú spájajú s podnikateľom Brhelom. Ak budú zásahy do cien odchýlky a poplatkov znevýhodňovať subjekty bez vlastnej výroby a zvyšovať konkurencieschopnosť tých s vlastnou produkciou, trh sa deformuje. Rovné pravidlá sa zmenia na reguláciu na mieru, čo podrýva dôveru v regulátora.

Riziko koncentrácie moci v sektore nie je na Slovensku výnimočné. Elektrárne s vlastnou regulovateľnou výrobou vedia odchýlky minimalizovať a sú teda menej zasiahnuté. Medzi takéto zdroje patria najmä vodné elektrárne (vrátane prečerpávacích), kogeneračné jednotky, bioplynové stanice, ale aj klasické tepelné elektrárne, ktoré môžu prispôsobovať výkon podľa potreby. Nový čistý dodávateľ, ktorý by vstúpil na trh bez zdrojov, je penalizovaný už len za to, že nemá možnosť dokonalého plánovania. To je riziko pre trhovú otvorenosť a zdravú konkurenciu.

Konkrétny príklad podobnej situácie sa odohral v Maďarsku, kde po zavedení regulačných pravidiel zvýhodňujúcich domáce zdroje s vlastnou výrobou došlo k výraznému oslabeniu malých obchodníkov a stiahnutiu viacerých zahraničných dodávateľov z trhu. Maďarský model viedol k koncentrácii trhu a k obmedzeniu konkurencie, pričom ceny pre koncových odberateľov sa dlhodobo neznížili, hoci to bolo oficiálnym cieľom opatrenia. Slovensko by sa preto malo vyhnúť opakovaniu podobných chýb, ak chce zachovať transparentný a otvorený energetický trh.

Zároveň však nie je vylúčené, že Maďarsko pristúpilo k týmto opatreniam vedome ako k nástroju ochrany domáceho trhu pred expanziou zahraničných energetických gigantov. Aj v takom prípade by však mala byť stratégia otvorene pomenovaná a vyvážená, aby neprišlo k systematickému znevýhodňovaniu menších a nových hráčov bez reálnej šance presadiť sa.

Opatrenie ako nepriama daň

Za pozornosť stojí aj finančný rozmer opatrenia. Ak ÚRSO zavedie paušálny poplatok za každú zúčtovanú odchýlku, môže štát získať prostredníctvom prevádzkovateľa prenosovej sústavy (SEPS) desiatky až stovky miliónov eur ročne. Pri sadzbe 20 eur za zúčtovanie a stotisícoch transakcií mesačne sa dostávame k príjmu 24 až 120 mil. eur ročne. Ak sa k tomu priráta aj zmena zúčtovacej ceny samotnej odchýlky, ide o značný tok peňazí do energetických tokov kontrolovaných štátom.

V prostredí konsolidácie verejných financií by sa dalo takéto opatrenie interpretovať ako nepriama transakčná daň, ktorá sa nevolá daňou, no funguje rovnako. Nenápadne zaťažuje trh, nenaráža na legislatívny odpor, pretože nejde o oficiálnu daň schválenú parlamentom, ale o regulačný poplatok zavedený úradom. Funguje však veľmi podobne – zvyšuje náklady účastníkov trhu a prináša štátu výnos. Otázka teda znie: je to regulácia, alebo fiškálna politika? Ak je to to druhé, mala by sa o nej viesť verejná diskusia a jej výnos by mal byť záväzným príspevkom k rozpočtovej zodpovednosti.

Rovnováha medzi stabilitou a rozvojom

Na stabilizáciu svojej energetickej sústavy a zamedzenie zneužívaniu zúčtovania odchýlok má Slovensko legitímny dôvod. Avšak forma musí byť spravodlivá, adresná a analyticky podložená. Paušálny poplatok je tým najhrubším nástrojom, ktorý potrestá aj tých, ktorí sa správajú zodpovedne, no nemajú podmienky na dokonalé predikcie. Regulačný zásah bez prídavku investícií do flexibility, agregátorov a digitalizácie je polovičatý. A ak sa popri tom ticho naplní štátny rozpočet po bačovaní predošlých vlád, treba o tom hovoriť otvorene. Energetika potrebuje stabilitu, ale aj spravodlivosť a otvorenosť trhu. Najlepšia rovnováha vzniká vtedy, keď regulátor neskrýva skutočný cieľ a podnikatelia nemusia hádať pravidlá hry.

A kto to zaplatí?

Zásadná otázka na záver znie: kto nakoniec zaplatí tento nový náklad? Hoci poplatky a zmeny zúčtovania budú formálne smerované na obchodníkov, dodávateľov či distribútorov, je vysoko pravdepodobné, že si zo svojho zisku neukroja a premietnu ich do koncovej ceny elektriny pre spotrebiteľov. Tí sa tak stanu konečnými platcami aj tejto formy regulácie.

Ak teda vláda tvrdí, že ide o opatrenie proti špekulantom, no v konečnom dôsledku postihne aj bežného spotrebiteľa, ide o nepriame zaťaženie jeho peňaženky. A ak sa ukáže, že to bol aj cieľ opatrenia, pretože štát týmto krokom získa dodatočný výnos, potom ide o ďalší príspevok do mozaiky konsolidácie verejných financií na účet občanov. Tých istých občanov, ktorým vláda sľubovala ochranu pred rastom cien a sociálne istoty. Ak sa teda cenové dopady tohto opatrenia premietnu do faktúr, pôjde o ďalšiu podpásovku tzv. sociálnej vlády na účet svojho voliča.

Nové poplatky predstavujú dodatočné náklady pre všetkých účastníkov trhu a nie je známe, že by boli adresované výlučne špekulatívnemu správaniu.

Ak sa teda cenové dopady opatrenia ÚRSO premietnu do faktúr a vylúčiť sa to nedá, potom nepôjde len o technické opatrenie. Bude to ďalšia nepriznaná záťaž pre koncového spotrebiteľa. A zároveň ďalšia podpásovka tzv. sociálnej vlády na účet vlastného voliča, ktorý už aj tak nesie hlavnú ťarchu konsolidácie verejných financií.

V takom prípade je na mieste sa pýtať: dokedy bude vláda riešiť rozpočtové problémy na úkor domácností – tých istých, ktoré sľubovala chrániť?