V minulosti sme sa téme tranzície, teda medicínskej prerábky muža na ženu alebo naopak venovali v nejednom článku. Veľmi podrobne ste sa mohli dočítať o tom, ako chirurgický zákrok kastruje mužský pohlavný orgán s cieľom nahradiť ho umelo vytvorenou vagínou. Telo sa ju následne ako jazvu snaží uzavrieť, preto musia byť použité špeciálne výstuže – dokážete si predstaviť, aké problémy v liečebnom procese to prináša. Ako jeden z mnohých uvediem nekrózu, teda odumieranie živého tkaniva…

Niektorým však ani tieto poznatky nestačia k tomu, aby chirurgické tranzície odsúdili ako abnormálne praktiky, aké zohavujú ľudské telo. Ignoruje sa tiež psychologický faktor; spýtajte sa mladíka menom Daniel Black, ktorý svoj skutok dávno oľutoval a teraz robí osvetu proti agresívnej transagende.

Viete, prastaré kmeňové spoločnosti zaviedli inštitút “tabu” (teda absolútneho zákazu istých vecí, resp. otváranie diskusie o nich) z prostého dôvodu – aby prežili. O niektorých veciach jednoducho nie je dobré priveľa hovoriť – pre ochranu celej spoločnosti. Česká republika sa však snaží byť opäť “pokroková” (to je ten náš milovaný progresivizmus) viac, než je zdravé. Tamojšie médiá životného štýlu píšu pomaly oslavné ódy na adresu trans modelky Martiny Sobkovej (36). Tá sa chystá ako prvá Češka v histórii na špecifickú súťaž krásy v Thajsku. Miss International Queen je totiž určená práve trans ženám a pripisuje sa jej veľká prestíž. Aspoň v istých kruhoch.

Ale v poriadku, cirkus prenechajte klaunom, hovorí sa po správnosti. Desivá skutočnosť však spočíva v tom, že spomínaná osoba (jej instagramový profil nájdete TU) dostala priestor na školskej pôde rozprávať o svojich trans-zážitkoch, ako informuje vyššie linkovaný český portál. Maskované je to vznešenými heslami o sebaprijatí, ako inak. No a predstavte si, že toto škandálne šírenie transagendy prebieha pod záštitou – prekvapenie! – Amnesty International! V rámci projektu Živé knižnice má byť daný priestor menšinám na vyjadrenie, no medzi tými skutočnými – ako sú Rómovia, ľudia bez domova či náboženské minority, nájdete aj ľudí z komunity LGBTi. Teda menšinu definovanú na základe sexuálnej identity a preferencie.

A nie, toto nie je o prijatí seba samého. Kto prijme seba samého, ten inými slovami uzná, že je, aký je, a bodka. Ja sám nemám najmenší nos a neraz som si na jeho adresu musel vypočuť poznámky. Niekedy boli aj poriadne tvrdé. A? Žiadne operačné sály, ani z diaľky. Vzhľad predsa nemôže byť určujúcim faktorom osobnej spokojnosti. Aj keď v dnešnej dobe mediálnych krás ide o výraznú “hodnotu.”

A naopak, kto sa podriadi niečomu tak nejasnému a nestálemu, ako je pocit, že je iného rodu či pohlavia, ten si tragicky nechal vymaľovať interiér lebky dúhovou propagandou. Z hľadiska logiky predsa muž nemôže vedieť, ako sa cíti žena, pretože ženou jednoducho nie je. Už len taká “drobnosť”, že nikdy nemal menštruáciu ho diskvalifikuje.

Tak o čom sa bavíme?

Ale dobre teda, pre úplnosť morálny a duchovný aspekt celej veci: brutálny zásah do ľudskej konštitúcie je ako proti Bohu, tak proti prírode. Pokiaľ sa niekto cíti vo svojej koži nesvoj, nie je to preto, že sa narodil do “nesprávneho” tela. Ide o výsostne psychologickú záležitosť, ktorej podrobné aspekty nechám na odborníkov a odborné štúdie.

Kto sa však o tému seriózne zaujíma, ten uzná, že “genderová dysfória” je vážny duševný problém, aký si zasluhuje pozornosť špecialistov – a tým nemám na mysli plastických chirurgov. A napokon poznámka k otázke identít vo všeobecnosti. Všimnite si, čo sa stalo s národnou identitou v západných kultúrach. Rozpustila sa v akomsi svetoobčianstve. A kampaň LGBTi v duchu “redefinuj sa”, môžeš sa cítiť aj ako stredný rod, vedie práve tam, že človek sa “rozplynie” v akomsi nekonkrétnom, bezpohlavnom či asexuálnom tvorovi. Aká výhoda z toho vyplýva pre mocných? Nuž, keď sa viac necítite ako Slovák, lež ako repa alebo Eiffelovka, nebudete sa za svoju vlasť stavať, nieto ešte biť.

V konečnom dôsledku je to práve o tom – o kontrole jednej veľkej, splývajúcej biomasy.