Indický portál Firstpost hodnotiac výsledky samitu uviedol: „Éra Európy skončila. Ona teda skončila už dávnejšie, ale tento týždeň to jasne ukázal. Predstavitelia EÚ boli tento týždeň na návšteve Pekingu a Čína by normálne mala byť hostiteľom. V skutočnosti však boli lídri EÚ do Číny doslova „predvolaní“. Tento samit Číny a EÚ sa totiž mal pôvodne uskutočniť v apríli v Bruseli, ale Si Ťing-ping odmietol prísť a európski lídri sa museli „unúvať“ do Pekingu. Je to typická čínska demonštrácia moci. Pôvodne mal samit trvať dva dni, ale bol skrátený na deň.“ Hlavnými témami stretnutia bol vzájomný obchod a Ukrajina. Predsedníčka Európskej komisie uviedla, že obchodné vzťahy partnerov dosiahli zlomový bod a je nutné ich vyvážiť. EÚ má totiž s Čínou masívny obchodný deficit okolo 350 miliárd dolárov. EÚ obviňuje Čínu, že dotuje ceny tovarov, ktoré sú následne umelo lacnejšie. Čína sa však ako obvykle k ničomu nezaviazala, čo lídrov EÚ zjavne „rozčarovalo“.

Európska komisia opäť zaspala dobu

Čelia hrozbe zvýšenia ciel zo strany Trumpa a zatiaľ čo ostatné krajiny uzatvárajú colné dohody, EÚ síce preveruje možnosti dohody s Indiou a Indonéziou, ale to nerieši situáciu. Čína voči USA zvolila tvrdý prístup a ten funguje. Dostala USA k rokovaciemu stolu. EÚ takýto plán nemá a je stále závislá od USA v obchode, obrane aj vojne s Ruskom. Je to smutné, uvádza indický portál. Prezident Európskej rady Costa vzniesol naivnú požiadavku, aby Čína využila svoj vplyv na Rusko a donútila ho ukončiť vojnu na Ukrajine. Čína si však podľa mnohých expertov uvedomuje, že ak padne Irán a Rusko, bude na rade. Preto, napriek uisteniam, zrejme nie je v konflikte neutrálna a zásobuje Rusko tovarmi dvojakého určenia.

Takže samit bol úplným fiaskom. Jediné, čo sa podarilo dosiahnuť je spoločné prehlásenie o klimatickej zmene. Samit ukázal, že EÚ sa v Číne neteší veľkému rešpektu a že ju vníma ako amerického lokaja. Ak chcela EÚ spoločne s Čínou bojovať proti americkým clám, došli jej možnosti, už je príliš neskoro.Filipíny, Británia aj Japonsko sa už s USA dohodli. Čína tiež už dosiahla čiastkovú dohodu. EÚ zostali dve možnosti: začať brutálnu obchodnú vojnu s Čínou, alebo pochovať svoje ego a snažiť sa dohodnúť. Tento 25. samit mal byť zároveň oslavou 50 výročia nadviazania diplomatických vzťahov EÚ s Čínou, ale turecký portál Newsmakers to namiesto oslavy nazval krízovým manažmentom.

Pohľad z Číny

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa v Pekingu stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou na napätom bilaterálnom samite, na ktorom sa nedosiahol žiadny pokrok v geopolitických sporoch a len mierny pokrok v oblasti obchodu a zmeny klímy, uviedol čínsky portál Global Times. Zatiaľ čo vedúci predstavitelia EÚ vyjadrili znepokojenie nad prebytkom čínskeho vývozu, ktorý zaplavuje európske trhy lacným tovarom, a nad tým, že Peking údajne poskytuje podporu ruskej vojne na Ukrajine, čínski predstavitelia odmietli zodpovednosť za tieto problémy a namiesto toho vyzvali na prehĺbenie partnerstva. „S prehlbovaním našej spolupráce sa prehlbujú aj nerovnováhy,“ povedala von der Leyenová Simu počas ich stretnutia a obchodná nerovnováha medzi EÚ a Čínou je podľa nej v „zlomovom bode”, v ktorom Čína musí „predložiť skutočné riešenia“.

Si však von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi povedal, že medzi oboma stranami „neexistujú žiadne zásadné konflikty záujmov alebo geopolitické rozpory“, a vyzval blok, aby „riadne riešil rozdiely a trenice“. „Dúfame, že európska strana zachová otvorený obchodný a investičný trh a zdrží sa používania reštriktívnych hospodárskych a obchodných nástrojov,“ povedal Si podľa tlačovej správy, ktorú zverejnilo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Si tiež uviedol, že vzťahy medzi Čínou a EÚ sa dostali do ďalšieho kritického bodu v histórii. Zdôraznil, že čeliac zrýchľujúcej sa globálnej transformácii, akú sme nezažili celé storočie, a meniacemu sa a turbulentnému svetu by mali vedúci predstavitelia Číny a EÚ opäť preukázať víziu a vodcovstvo a prijať správne strategické rozhodnutia, ktoré splnia očakávania ľudí a obstoja v hodnotení dejín. Čína a EÚ by mali pokračovať v rozvíjaní svojich bilaterálnych vzťahov správnym smerom a spoločne pracovať na tom, aby ich posunuli do ešte lepších nasledujúcich 50 rokov, uviedol Si.

Po skončení 25. samitu Čína-EÚ vydali lídri Číny a EÚ spoločné vyhlásenie o zmene klímy. Na pozadí globálnych klimatických hrozieb a odstúpenia niektorých rozvinutých krajín z príslušných medzinárodných inštitúcií s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti toto spoločné vyhlásenie posilnilo dôveru v globálne riadenie klímy a demonštrovalo vedúcu úlohu týchto dvoch hlavných ekonomík pri plnení medzinárodných záväzkov.

Čínska vízia

Vzhľadom na to, že medzinárodná situácia prechádza hlbokými zmenami, vzťahy medzi Čínou a EÚ sa teraz nachádzajú na novej križovatke. Počas stretnutia prezident Si predložil tri návrhy týkajúce sa budúceho vývoja vzťahov medzi Čínou a EÚ: obe strany by mali dodržiavať vzájomný rešpekt a upevňovať vzťahy medzi Čínou a EÚ ako partnerov; obe strany by mali dodržiavať otvorenosť a spoluprácu a riadne riešiť rozdiely a trenice; obe strany by mali praktizovať multilateralizmus a dodržiavať medzinárodné pravidlá a poriadok. Tieto návrhy vychádzajú z historických skúseností a priamo reagujú na súčasné výzvy, čím poskytujú jasný smer pre zdravý a stabilný rozvoj vzťahov medzi Čínou a EÚ v budúcnosti.

Reakcia EÚ

EÚ uviedla, že tri návrhy prezidenta Si týkajúce sa vzťahov medzi EÚ a Čínou majú zásadný význam. EÚ neusiluje o „oddelenie a prerušenie dodávateľských reťazcov“ od Číny a víta čínske podniky, ktoré investujú a pôsobia v Európe, a dúfa, že bude spolupracovať s Čínou na rozvoji multilateralizmu, ochrane cieľov a zásad Charty OSN a uľahčení riešenia regionálnych problémov, čo odzrkadľuje strategickú vôľu zachovať spoluprácu v čase globálnej neistoty.

Rozvoj vzájomného obchodu a investícií

Ročný obchod vzrástol z iba 2,4 miliardy USD v roku 1975, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, na 785,8 miliardy USD v roku 2024, čo predstavuje viac ako 300-násobný nárast.

Napriek nepriaznivým vplyvom obchodného protekcionizmu sa spolupráca medzi Čínou a Európou v uplynulom roku naďalej prehlbovala: spoločnosti Volkswagen a BMW sa rozhodli zvýšiť svoje investície v Číne; spoločnosti CATL a BYD založili nové továrne v Európe; spoločnosť Siemens začala s výstavbou zdravotníckeho centra v Šen-čene a spoločnosť Tencent získala poľskú hernú spoločnosť. Všetky tieto udalosti podčiarkujú silný dopyt po spolupráci a obrovský priestor pre vzájomne výhodné vzťahy medzi Čínou a EÚ.

Ako poznamenal prezident Si, Čína aj EÚ sú „veľkými hráčmi“ v medzinárodnom spoločenstve. „ Zdravé a stabilné vzťahy medzi Čínou a EÚ sú nielen výhodné pre obe strany, ale prinášajú prospech celému svetu.“ Ako druhá a tretia najväčšia ekonomika sveta, Čína a EÚ spolu tvoria približne tretinu globálneho HDP a približne 30 % svetového obchodu. To, či sa vzťahy medzi Čínou a EÚ budú môcť rozvíjať stabilným spôsobom, ovplyvňuje nielen záujmy oboch strán, ale má vplyv aj na vyhliadky ekonomickej globalizácie a vyvíjajúceho sa multipolárneho svetového poriadku.

V roku 2024 zaznamenala EÚ výrazný obchodný deficit s Čínou, ktorý presiahol 300 miliárd EUR. Hoci vývoz EÚ do Číny a dovoz z Číny v porovnaní s rokom 2023 mierne poklesli, Čína zostala najväčším dovozným partnerom EÚ a tretím najväčším vývozným partnerom. Vývoz EÚ do Číny predstavoval  213,2 miliardy EUR a dovoz EÚ 519 miliárd EUR. Čína je najväčším dovozným partnerom EÚ a tretím najväčším vývozným partnerom.

Obchodný deficit EÚ s Čínou v priebehu rokov kolísal, v roku 2022 dosiahol rekordnú výšku, potom v rokoch 2023 a 2024 mierne klesol, podľa Európskej komisie a Consilium.europa.eu. Napriek poklesu dovozu aj vývozu zostáva celkový deficit podľa Euronews a Trade.gov.pl značný.

Porovnanie ekonomického a obchodného „výtlaku“ EÚ a Číny

Od roku 2000 do roku 2024 vzrástol celkový obchod s tovarom (vývoz + dovoz) v EÚ z 1,69 bilióna USD na 5,43 bilióna USD (4,1 % CAGR – zložená ročná miera rastu) a v Číne zo 474 miliárd USD na 6,16 bilióna USD (11,3 % CAGR). Do roku 2024 celkový objem obchodu Číny prevýšil objem obchodu EÚ o 14 %, pričom vývoz bol vyšší o 28 %, zatiaľ čo dovoz bol takmer totožný. V dôsledku toho bol obchodný prebytok Číny o 510 % vyšší ako prebytok EÚ. Podiel obchodu na HDP v roku 2024 predstavoval v prípade Číny 33 % a v prípade EÚ 28 %.

V roku 2020 bola EÚ väčším obchodným partnerom pre väčšinu krajín sveta s výnimkou Ománu, Mongolska, Mjanmarska, Severnej Kórey, Sudánu a Jemenu. Do roku 2024 sa však Čína stala dominantným obchodným partnerom pre takmer celú Áziu a Blízky východ, približne polovicu Afriky, väčšinu Ameriky (okrem USA, Argentíny a niekoľkých malých ekonomík), ako aj Rusko a Oceániu.   Pri pohľade do budúcnosti zostáva EÚ najdôležitejším obchodným partnerom pre USA a severnú Afriku, zatiaľ čo Čína naďalej rozširuje svoj vplyv na rozvíjajúcich sa trhoch – dováža palivá, nerastné suroviny a poľnohospodársky tovar a zároveň vyváža priemyselné výrobky.

Mapa ponúka porovnanie EÚ a Číny v rokoch 2000 a 2024. Modrou sú označené krajiny, pre ktoré je EÚ najväčší obchodný partner a červenou krajiny, pre ktoré je najväčší obchodný partner Čína.

Mapa potvrdzuje úvodný citát indického portálu, že éra Európy sa končí. A súčasná Európska komisia k tomu žiaľ aktívne prispieva.

Prečítajte si tiež:

• Čína nikdy nebude pre Európu alternatívou za USA, vraví expert na ázijské štúdie
• EÚ a Čína sa dohodli na vylepšenom mechanizme pre export vzácnych zemín