Špicľovací škandál v Česku: Armáda monitorovala opozíciu pomocou slovenského softvéru

Český politický život pred voľbami otriasa nový škandál. Podľa informácií poslanca za ANO Pavla Růžičku publikovaných na českých Parlamentních listech a medializovaných dokumentov s názvom “Volby 2025” použila Česká armáda softvér slovenskej spoločnosti Gerulata Technologies na sledovanie opozície a tzv. proruských aktérov. Údaje mala armáda zhromažďovať o vytypovaných politikoch, novinároch a webových portáloch, ktoré sa odchyľujú od oficiálnych naratívov.

České ministerstvo obrany ani generálny štáb AČR tieto tvrdenia doteraz nepopreli. Naopak, hovorca armády potvrdil, že ide o “simulačný nácvik” v rámci boja proti hybridným hrozbám. Problém je, že v “simulácii” figurovali živí českí občania a politici, ktorých statusy boli reálne analyzované, klasifikované a ukladané v databázach. Aj to je dôvod, prečo sa výbor pre obranu a bezpečnosť začal prípadom zaoberať. Zaujímavosťou pritom je, že na českom ministerstve obrany pôsobí ako poradca ministerky Jany Černochovej aj bývalý slovenský minister obrany Jaroslav Naď – známy tvrdými postojmi voči tzv. dezinformačnej scéne. Na Slovensku sa zaslúžil o vypínanie nepohodlných webov a ani dnes sa netají tým, že by po ďalších voľbách najradšej pozatváral celú „proruskú svoloč“

Nebezpečný export slovenských skúseností: Zoznamy nepriateľov a hybridný naratív

Pre slovenského čitateľa je dôležité pripomenúť, že podobné praktiky boli nasadené aj na Slovensku. V roku 2022 sa Gerulata podieľala na tvorbe zoznamov tzv. proruských aktérov a dezinformačných webov. O zoznam sa opierala pri identifikácii tzv. Hybridných hrozieb vtedajšia Hegerova vláda, zverejnili ho všetky “nezávislé” médiá.

V roku 2023 strana Smer-SD upozornila na dokumenty Ministerstva vnútra SR a zahraničné komunikácie Centra proti hybridným hrozbám, v ktorých sa opozícia – vrátane samotného Roberta Fica – spomína ako potenciálna hybridná hrozba pre SR, EÚ a NATO. Ako dôkaz predložila záznamy zo služobných ciest a upozornila na koordináciu so sieťou mimovládnych organizácií ako GLOBSEC či spoluprácu s nechvalne známymi lovcami hoaxov ako Dávid Púchovský.

V roku 2023 strana Smer-SD upozornila na dokumenty Ministerstva vnútra SR a zahraničné komunikácie Centra proti hybridným hrozbám, v ktorých sa opozícia – vrátane samotného Roberta Fica – spomína ako potenciálna hybridná hrozba pre SR, EÚ a NATO. V tejto súvislosti europoslanec Erik Kaliňák upozornil v apríli tohto roku na tzv. pracovnú cestu siete Sophia, počas ktorej sa podľa neho identická skupina predstaviteľov GLOBSEC-u a spriaznených úradníkov zúčastnila rokovaní s inštitúciami EÚ a NATO, kde požadovali pomoc proti opozícii: „Keď sa pozriete na zoznam jej účastníkov, tak sa vám okamžite vybaví povestná zahraničná pracovná cesta siete Sophia, kedy sa takmer identické osadenstvo vybralo do orgánov EÚ a NATO žiadať o akútnu pomoc v boji proti hybridným hrozbám, ktoré podľa nich predstavovala celá opozícia, teda my,“ uviedol Kaliňák.

Technológie, ktoré vznikli na detekciu manipulácií a propagandy, sa tak reálne používali na selektívne sledovanie a stigmatizáciu domácej opozície. Nástroje, ktoré mali slúžiť obrane štátu, boli unesené a zneužité ako prostriedky na politické vylučovanie.

ESET, Gerulata, KInIT, Denník N a Progresívne Slovensko: uzavretý ekosystém moci

Za firmou Gerulata stojí Michal Trnka, syn spoluzakladateľa ESET-u. ESET je známy aj ako investor Denníka N a sponzor Progresívneho Slovenska. Denník N poskytoval a poskytuje publicistický priestor viacerým osobnostiam, ktoré sa neskôr priamo podieľali na založení alebo agende Progresívneho Slovenska – ako napríklad Zora Jaurová. Ideové prepojenie medzi Denníkom N a PS je zrejmé najmä v názorovej orientácii a mediálnom pokrytí.

KInIT (Kempelenov inštitút inteligentných technológií) je akademické centrum, ktoré ESET spoločne financuje a ktoré oficiálne spolupracovalo s Gerulatou na vývoji nástrojov umelej inteligencie na detekciu dezinformácií. KInIT vedie bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU Mária Bieliková. Inštitút získava miliónové granty aj z európskeho programu Horizon Europe, ktorý je zameraný na výskum umelej inteligencie vrátane boja proti tzv. nenávistným prejavom a dezinformáciám. Ak akademické pracovisko participuje na vývoji politicky využiteľných nástrojov bez nezávislého dohľadu, stáva sa súčasťou ideologického aparátu.

Vzniká tak ekosystém, v ktorom jedna skupina ovláda technologický vývoj, mediálnu interpretáciu aj politický marketing. A to v mene “boja za pravdu”.

Paradox: Štát rozviazal zmluvu s Gerulatou, ale dotuje jej partnera

V roku 2024 súčasná vláda ukončila zmluvu so spoločnosťou Gerulata po tom, čo sa preukázalo, že sa jej systémy mohli používať na neprimerané sledovanie občanov.

Lenže v roku 2025 tá istá vláda začne spolufinancovať projekt lorAI pod vedením KInIT-u sumou vyššou ako 10 mil. eur zo štátneho rozpočtu. A kto je partnerom tohto projektu? Okrem EÚ, a ESET-u práve KInIT, ktorý s Gerulatou spolupracuje, ktorá má tiež verejne známe prepojenie na ESET.

Ide teda o situáciu, kde štát čiastočne uzná zlyhanie, ale inými dverami nadeľuje rovnakým aktérom ďalšie milióny na “vedecký výskum” ľahko zneužiteľný v politickom boji.

Môže byť výskum zneužitý proti demokracii?

Otázka teda nestojí, či je vývoj AI na detekciu manipulácií legitímny. Skôr sa treba pýtať, kto rozhoduje o tom, čo je manipulácia a kto je “nepriateľ”. Ak sú tréningové datasety ovplyvnené ideológiou, ak systém vyhodnocuje politickú kritiku ako hrozbu, potom nejde o obranu demokracie, ale o jej sabotáž.

Tento model zneužiteľnosti pritom nie je hypotetický – už bol reálne nasadený v slovenskom prostredí. V roku 2022 vznikli zoznamy tzv. proruských aktérov, v ktorých figurovali novinári, analytici, aktivisti aj politici. Pred voľbami 2023 sa ich výstupy dostali do dokumentov štátnych orgánov, kde sa niektoré opozičné strany označovali ako hybridné hrozby. Gerulata a na ňu napojené subjekty pritom zohrali aktívnu úlohu.

Európska únia pritom financuje aj organizácie ako EU DisinfoLab – údajne nezávislé, no štedro podporované z eurofondov a grantov Bruselu –, ktoré verejne spochybňujú oprávnenosť opozície sťažovať sa na zneužívanie štátnych nástrojov v politickom boji. Fakt, že opozícia bola pred voľbami vtedajšou štátnou mocou označená za hybridnú hrozbu a že štátni úradníci žiadali o podporu inštitúcií EÚ a NATO, EU DisinfoLab jednoducho zaradil medzi mediálne konšpirácie.

Ak týmto nástrojom chýba verejný dohľad, ak nie je jasné, kto ich eticky hodnotí, a ak sa ich výsledky objavujú v rámci politických kampaní, nejde o náhodu. Ide o sofistikovaný model vplyvu.

Návrat k spravodlivosti: transparentnosť, kontrola a koniec ideologickej inženierie

Ak chce Slovenská republika zachovať pluralitný politický systém, musí:

– zabezpečiť nezávislý dohľad nad výskumnými projektmi ako lorAI a vera.ai,

– zverejniť etické kritériá, datasety a metodiky detekcie “nepravdy”,

– ukončiť financovanie uzavretých mocenských kruhov, ktoré spájajú technológie, ideológiu a politickú moc.

Pretože v opačnom prípade si o niekoľko rokov prečítame ďalší dokument podobný českému “Volby 2025”. A znova v ňom budeme figurovať my – voliči, občania a novinári. Len ako sledované objekty.