Hrabko: Premiér, čo by sám dlhodobo blokoval celú EÚ, sa ešte nenarodil

Pri svojej zdržiavacej taktike podľa Hrabka premiér využil aj kritické vyhlásenia slovenskej opozície, ktorej umožnil vopred zaujať stanovisko k listu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s ponukou garancií. „Tie garancie nemôžu byť iné ako politické, takže politické garancie tam sú,“ upozornil Hrabko.

Dodal, že poďakovanie nemeckého kancelára Friedricha Merza Slovensku za podporu sankčného balíčka a prísľub pomoci pri riešení otázky plynu hodnotí ako veľmi slušné a kultivované vyjadrenie. „Je to iba rétorika, ale veľmi dobrá rétorika. Bodaj by bolo takých viac. Ale celý ten problém sa bude musieť riešiť a ten, kto ho bude musieť riešiť, je hlavne Slovensko,“ povedal Hrabko.

Strata možnosti nakupovať ruský plyn podľa neho Slovensko ekonomicky poškodí, je to však realita, ktorú spôsobil ruský útok na Ukrajinu, a nám neostáva nič iné, iba ju akceptovať. „Je to veľa peňazí, je to nepríjemné, ale jednoducho sa s tým nedá nič robiť, treba sa tomu prispôsobiť,“ povedal Hrabko.

Situácia by sa podľa neho zmenila, ak by sa ešte pred plánovaným definitívnym odstrihnutím Európy od ruského plynu v roku 2028 podarilo konflikt na Ukrajine ukončiť. „Ale to nevieme predpokladať, ani kedy to bude, ani ako,“ upozornil.

Samotné sankčné balíčky podľa Hrabka nemajú takú silu, aby Rusko prinútili vojenskú konfrontáciu ukončiť. „Ide už o 18. balíček. Pomôže rovnako ako tých 17 predchádzajúcich, teda nedostatočne,“ konštatoval.

Na septembrovej schôdzi by mal parlament hlasovať aj o novele ústavy. Podľa Hrabka sa v tejto chvíli nedá odhadnúť, či na jej schválenie bude k dispozícii dostatok hlasov. Ak nie, nevylučuje scenár, pri ktorom by sa hlasovanie znovu odložilo na neskôr.

Hoci sa Hlasu-SD nepodarilo presadiť pozmeňujúci návrh, aby sa z ústavy vypustila veta, podľa ktorej je celé Slovensko jedným volebným obvodom, ambície presadiť túto zmenu v budúcnosti sa nevzdáva. „Najprv počkáme, ako dopadne ústava ako celok, či sa v parlamente schváli, alebo nie. Keď sa neschváli, možno pôjde nejaká nová novela ústavy, kde sa to bude dať zakomponovať,“ povedal v júlovom rozhovore pre TASR predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD). Hoci by takáto zmena bola podľa Hrabka pre občanov prospešná, šance na zvýšenie počtu volebných obvodov v tomto volebnom období sú podľa neho minimálne.

Kandidátkou na post predsedníčky parlamentného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bola, je a bude Mária Kolíková (SaS). Vyhlásila to 18. júla opozičná strana SaS v reakcii na dohodu v koalícii o podpore kandidátov opozície na predsedov výborov, ak nepôjde o tých, ktorých už parlament odvolal. „Vyjadrenie, podľa ktorého pani Kolíková bola, je a bude kandidátkou, je veľmi presné, pretože nebude zvolená,“ reagoval Hrabko. Kolíková totiž nespĺňa podmienku koalície, aby na uprázdnené posty nekandidovali poslanci, ktorých už parlament z týchto funkcií odvolal.