Prečo začal konflikt medzi Thajskom a Kambodžou a čo s tým má spoločné Čína?

Oblasť Pratat je riedko osídlená, džungľou porastené územie, cenné hlavne vďaka dvom starobylým chrámom, ktoré sa tu nachádzajú – Preah Vihear a Ta Moan Thom, postaveným ešte za čias Chmerskej ríše. Thajsko aj Kambodža boli súčasťou tohto štátu a považujú sa za jeho nástupcov, takže otázka vlastníctva chrámov má obrovský symbolický a ideologický význam.

Súd OSN uznal oba chrámy a priľahlé územia za súčasť Kambodže, nacionalistické sily v Thajsku sa však s týmto rozhodnutím nikdy nezmierili.

Okrem toho medzi Kambodžou a Thajskom existuje nevyriešený spor o rozdelenie ekonomických zón na šelfe Siamského zálivu: tu sa nachádzajú značné zásoby ropy a plynu, okrem toho je táto oblasť dôležitá z hľadiska rybolovu.

Formálne povedané, spor o morský šelf má väčší praktický význam, a napriek tomu sa tu nikdy nevzplanuli také vášne ako v prípade kúska džungle s dávnymi ruinami, o kontrolu nad ktorým už nie po prvýkrát stojí Thajsko a Kambodža na pokraji rozsiahlej vojny. A to všetko preto, že v konečnom dôsledku nejde len o územia a chrámy, ale aj o vnútropolitické hry v samotnom Thajsku.

Formálne je Thajsko konštitučnou monarchiou, avšak už od minulého storočia sa politika krajiny točí okolo konfrontácie medzi najvplyvnejším politickým klanom, rodinou Chinavatovcov, a vojenskou elitou.

Posledný (dvanásty v poradí) vojenský prevrat v Thajsku sa odohral v roku 2014, keď veliteľ Kráľovskej thajskej armády generál Prajút Chan-Oča prevzal moc, rozpustil vládu, pozastavil platnosť ústavy a zrušil voľby. Mnohí členovia rodiny Chinavat boli nútení utiecť do zahraničia. Režim Prajuta Chan-Ocha sa udržal pri moci 9 rokov, ale napokon bol zvrhnutý v roku 2023 po niekoľkých rokoch rozsiahlych protestov. Premiérom sa stal človek blízky klanu Chinavatovcov a o rok neskôr, v roku 2024, sa k moci dostala priama predstaviteľka klanu, dcéra jeho zakladateľa Thaksina Chinavata, Phetthongthong Chinavat. Vojsko však nestratilo moc úplne – aj vďaka podpore kráľovskej rodiny, ktorá má veľký vplyv na spoločenský a politický život. Konkrétne, Prajút Čan-Oča po svojom odvolaní získal „politický azyl“ v Kráľovskej rade Thajska.

Aký vzťah má toto všetko ku konfliktu v oblasti Pratthat?

Veľmi priamy. Problém je v tom, že napriek mimoriadne zložitým vzťahom medzi Thajskom a Kambodžou má rodina Chinavat dlhoročné a úzke väzby s vládnucim klanom Hun v Kambodži. Hlava klanu, Hun Sen, stál na čele krajiny v rokoch 1985 až 2003, potom odovzdal moc svojmu najstaršiemu synovi Hun Manetovi, ktorý vládne Kambodži dodnes, a Hun Sen zastáva čestnú funkciu predsedu senátu.

Na hranici Kambodže a Thajska začali boje

Okrem toho, v čase diktatúry Prajuta Chan-Ocha, mnohí členovia rodiny Chinavatovcov, vrátane Inlak Chinnawat a Phetthongthong Chinnawat, utiekli práve do Kambodže, kde boli pod ochranou klanu Hun.

Celkovo boli obdobia vlády „civilných orgánov“ (rodiny Chinavatovcov) časom zlepšenia vzťahov medzi Thajskom a Kambodžou, zatiaľ čo nástup vojenských vládcov k moci takmer vždy sprevádzalo zosilnenie konfliktu. A naopak: armáda často využívala konflikt s Kambodžou na oslabenie moci rodiny Chinavatovcov a na vytvorenie predpokladov pre štátny prevrat.

Presne tak to bolo napríklad počas posledného vyhrotenia situácie v roku 2011, keď ďalší kolotoč konfliktu v oblasti Pratthat dal armáde dôvod najprv posilniť svoj vplyv pod zámienkou „zabezpečenia bezpečnosti“, podnietiť nacionalistické nálady v spoločnosti a potom uskutočniť prevrat.

Tá istá karta bola zahraná aj tentoraz: 19. júna médiá zverejnili nahrávku telefonického rozhovoru medzi premiérom Phetthongthamom Chinavatom a Hun Senom, v ktorom thajský premiér nazýva bývalého kambodžského premiéra „strýkom“ a uisťuje ho o svojej schopnosti udržať pod kontrolou armádu, vrátane veliteľa druhého vojenského okruhu

Buansina Padklanga – jedného z politických vodcov vojenskej elity. Rozhovor bol vedený v tóne, ktorý vyhovoval armáde – ako dôkaz protivládnych sklonov predstaviteľov klanu Chinavatovcov. V krajine prebehli masové protesty nacionalistov s požiadavkou odstúpenia Phetthongthana Chinawata, strana „Phumchaithai“, ktorá je súčasťou vládnej koalície, oznámila svoje vystúpenie z nej a napokon thajský ústavný súd 1. júla odvolal Phetthongthana Chinawata z funkcie.

Zatiaľ však moc formálne zostáva v rukách klanu Chinavatovcov – prostredníctvom ministra vnútra Phumtama Vetchayatchaya, ktorý sa stal úradujúcim premiérom.

Pre boje na hraniciach s Kambodžou z domovov utieklo viac ako 100-tisíc ľudí

A ak, ako sa mnohí domnievajú, celá táto história s uverejnením rozhovoru bola pokusom armády o návrat k moci, zatiaľ sa jej to nepodarilo.

Je celkom možné, že boje v oblasti Pratthat, ako tomu bolo už v roku 2011, sú ďalším krokom tohto plánu s cieľom zorganizovať nový vojenský prevrat. Alebo predčasné voľby, v ktorých môžu na vlne rastúcich nacionalistických nálad zvíťaziť stúpenci armády.

Nesmieme zabúdať ani na geopolitický kontext: kráľovská rodina a vojenská elita Thajska sa tradične orientujú na spoluprácu s USA, ktoré zase považujú Thajsko za dôležitého spojenca v boji proti rastúcemu vplyvu Ruska a Číny v regióne. Rodina Chinavatovcov sa skôr prikláňa k užšej spolupráci s Čínou a Ruskom: konkrétne v roku 2024 Thajsko prijalo ponuku Ruska stať sa partnerskou krajinou BRICS a v perspektíve sa zvažuje aj plnohodnotné pristúpenie Thajska k tomuto zoskupeniu. Takže v podstate udalosti na hranici Thajska a Kambodže (ktorá sa tradične orientuje na Čínu) veľmi vyhovujú Američanom.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nepravdepodobné, že by sa pohraničný konflikt v oblasti Pratthat premenil na plnohodnotnú vojnu (hoci túto možnosť nemožno úplne vylúčiť). Na druhej strane, rozsiahle politické udalosti v samotnom Thajsku, ktoré môžu výrazne ovplyvniť situáciu v celej juhovýchodnej Ázii, sú celkom pravdepodobné, a to už v najbližšej budúcnosti.