Môj profil 
Predplatné
V súčasnosti bývalí príslušníci ŠTB dostávajú neprimerane vysoké výsluhové dôchodky a ich obete často živoria. Novelou poslankyne navrhovali plošné zníženie výsluhových dôchodkov bývalých eštebákov na polovicu a takto získané peniaze použiť na príspevok pre politických väzňov komunistického režimu, resp. ich manželky a manželov. „Je smutné, že poslanci Smeru zákon, ktorý chce väčšiu spravodlivosť a uznanie pre obete, nepodporili. Vidno, aký vzťah majú títo poslanci k spravodlivosti. Bolo to vidieť i pri rozprave, kedy nielen že ich bolo v sále pár, ale z ich úst nevyšlo ani jedno vyjadrenie, ani jedna poznámka“, rozčarovane skonštatovala Erika Jurinová.
Takýto zákon tu už dávno mal byť. Ani jedna vláda od roku 1990 sa však témy neujala. Na jeho príprave poslankyne spolupracovali s Ústavom pamäti národa a inšpirovali sa v okolitých krajinách, kde podobné zákony majú. V podvečer Dňa ľudských práv poslankyne v spolupráci s poľským veľvyslancom Tomazsom Chłońom zorganizovali v Poľskom inštitúte seminár za účasti odborníkov, zástupcov ústavov pamäti národa z Poľska aj Slovenska a predovšetkým priamych obetí komunistického prenasledovania a ich detí.
Iniciatívu poslankýň privítal aj don Anton Srholec, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska a známy humanista, ktorý si sám odpykával nespravodlivý trest v Jáchymovských baniach. „Je nehorázne, ak bývalý eštebák berie dôchodok 800 eur a jeho obete živoria z minimálnych dôchodkov a s pocitom krivdy. Som však veľmi rád, že sa v parlamente našli poslankyne, ktoré majú cit pre spravodlivosť a otvorili túto tému v parlamente. Možno zákon na prvýkrát neprejde – všetko závisí od hlasovania poslancov vládnej strany – ale aspoň sa o tejto téme začalo hovoriť. Zločiny nesmú zostať zabudnuté a my pamätníci musíme o nich hovoriť, kým žijeme, je to dôležité aj pre ďalšie generácie,“ uviedol.
Jedna z dcér politických väzňov Mária Jurčovičová rozpovedala príbeh svojej rodiny, ktorej otec sedel osem rokov v komunistickom väzení. „Nás s mamou, mojou sestrou aj so starými rodičmi násilne vysťahovali z Bratislavy na Oravu, pridelili nám jednu chyžu bez príslušenstva, ani dlážka v nej nebola. Žili sme v hroznej chudobe. Otec bol veľmi vzdelaný, hovoril siedmymi jazykmi a po návrate z väzenia sa živil ako chovateľ býkov. Nesmel pracovať medzi ľuďmi ani ako radový robotník, aby ich nenakazil protištátnou infekciou,” povedala Mária Jurčovičová.
Poslankyňa Janka Šípošová je tiež dcérou bývalého politického väzňa a tak vie, že obete potrebujú predovšetkým morálne povzbudenie. „Môj otec je už dávno mŕtvy a teda by ani odškodnenie žiadať nemohol. Ale ešte žijú ľudia, ktorí trpeli komunistické zverstvá, ich následky znášajú dodnes a ich deti prispievajú na benefity eštebákov paradoxne práve za to, čo páchali. Mnohí sú na odchode do večnosti a ja by som chcela, aby neodchádzali s pocitom krivdy.“
Slovenský parlament premrhal šancu urobiť rázne kroky a odstrániť zvrátenosť panujúcu v našom systéme.
25. výročie Nežnej revolúcie bolo ideálnou príležitosťou zmeniť to. Napriek tomu, že sa to tentoraz nepodarilo, nevzdávajú sa a téme sa budú venovať aj ďalej.
jf
.JPG)
