Virgínia 22. apríla 2020 (HSP/Life Site News/Foto:SITA/AP-Steve Helber)
Zatiaľ čo sa rodiny vo Virgínii zaoberajú traumou z koronavírusu a straty práce, guvernér Ralph Northam v tichosti podpísal zákon, ktorým núti podniky a dokonca aj súkromné organizácie otvoriť dámske toalety, šatne, sprchy a prezliekarne mužom, ktorí o sebe tvrdia, že sú ženy. Práve na Veľký piatok poprel týmto aktom jedinečný zámer Boha, ktorý stvoril človeka ako muža a ženu
Nový zákon zakazuje „všetkým miestam a podnikom, ktoré poskytujú verejnosti tovar, služby, privilégia, vybavenie, výhody alebo ubytovanie,“ odoprieť prístup na základe „rodovej identity.“
Rodová identita sa definuje ako „identita týkajúca sa rodu, zjavu či nej charakteristiky jednotlivca súvisiacej s jeho rodom či bez ohľadu na biologické pohlavie jednotlivca.“
Návrh uvedeného zákona predložili dvaja Demokrati: Marcus Simon a Jennifer Boysková.
Kresťania, feministky a ďalšie skupiny, ktorí namietajú s ohľadom na biológiu človeka i svedomie, môžu byť potrestaní, ak zákon nebudú dodržiavať. Zákon neberie do úvahy ženské atlétky, či ženy alebo dievčatá, ktoré sa necítia komfortne ak sú v intímnych priestoroch spolu s dospelými mužmi. Guvernér a jeho strana si vybrala postoj a určila porazených. Mnoho žien a dievčat, ktoré prežili zneužívanie dostalo jasný odkaz: Nezaujímate nás. Mlčte a akceptujte to.
Northam vo vyhlásení k uvedenému zákonu povedal: „Táto legislatívna vysiela silný a jasný odkaz – Virgínia víta všetkých ľudí, ktorí tu chcú žiť, pracovať, navštíviť ju či vychovať rodinu.“
To však nie je vôbec pravda. Týmto zákonom sú vlastne na verejných školách, v podnikoch či organizáciách vítaní iba ľudia s proti-kresťanským a proti-ženským postojom.
Zákon síce uvádza aj výnimky, avšak je ich iba zlomok – a to súkromné organizácie, ktoré vlastne „nie sú otvorené pre verejnosť.“ Výnimka uvádza: „Nariadenia tejto časti zákona sa nevzťahujú na privátne kluby a miesta ubytovania, ktoré prevádzkuje či vlastní náboženská korporácia, asociácia či organizácia alebo iné zriadenie, ktoré v skutočnosti nie sú otvorené pre verejnosť.“
Čo teda toto nariadenie znamená pre kostoly, ktoré pozývajú verejnosť k sv. omši či iným pobožnostiam? Alebo pre tie, ktoré ponúkajú zdarma jedlo pre chudobných? Alebo pre tých, čo ponúkajú koncerty sakrálnej hudby pre verejnosť? Čo to znamená pre kresťanské školy, ktoré organizujú súťažné športové hry? Čo teda znamená výnimka pre služby neurčené pre verejnosť?
Ako napísal bývalý sudca Anthony Kennedy v prípade NIFLA v. Becerra, pri ktorom chcel v minulosti štát zákonom prinútiť pro-life kliniky, aby informovali o potrate: „Nútiť ľudí, aby boli nástrojom na presadzovanie ideologického pohľadu s ktorým absolútne nesúhlasia, nie je pokrokové zmýšľanie.“
Tento nový zákon trestajúci ľudí, ktorí sa nepoddajú anti-kresťanskému a anti-ženskému pohľadu na ľudskú bytosť vskutku pokrokový nie je. Práve naopak, zákon útočí na slobodu a devastuje ženy.
Iróniou je, že zákon schválili vo Virgínii – v štáte kde Thomas Jefferson zostavil Zákon o náboženskej slobode, ktorý bol vzorom pre prvé slobody uvedené v Listine práv.
Navyše, tento zákon podpísal guvernér na Veľký piatok – v deň, keď si kresťania na celom svete pripomínajú dobrovoľnú obetu Boha, ktorý zomrel za naše hriechy.
Musíme sa modliť a pracovať na zastavení takýchto nespravodlivých zákonov.
Preklad Viktória Dandárová