Na začiatku bola lož. V Šuranoch sa stavia chemická fabrika pod pláštikom priemyselného parku

V tichosti, mimo svetiel reflektorov, bez pravdivého dialógu s verejnosťou, štát v spolupráci s investorom spúšťa výstavbu jednej z najväčších chemických fabrík v dejinách samostatného Slovenska. Na území medzi Šuranmi, Bánovom a Novými Zámkami vzniká tzv. baterkáreň – továreň na výrobu batériových článkov s plánovanou ročnou kapacitou 40 GWh. Výstavba však neprebieha v súlade so zákonom. A čo je ešte horšie – prebieha s vedomím, že občania sú zámerne zavádzaní. Viac sme o tom ako prebieha výstavba baterkárne informovali v sérii článkov (tu, tu, či tu). O tom, ako naložil s petíciou občanov (tu). Ako sa menili postoje poslancov mestského zastupiteľstva v Šuranoch po návšteve baterkárne (tu).

Tlačové konferencie Rastislava Krátkeho (Hnutie Slovensko) z tohto týždňa odhalili niečo, čo by v právnom štáte malo viesť k okamžitému prerušeniu konania a vyvodeniu zodpovednosti. Žiaľ, dnes sme svedkami pravého opaku. Proces pokračuje, stavebné povolenie na hrubé zemné práce je už vydané, konanie na výstavbu haly s kapacitou 10 GWh je spustené, a ministerstvo hospodárstva spolu s MH Investom kryje celý tento manéver pseudotransparentnosti.

Ako to celé funguje? A ako sa to malo robiť podľa zákona?

V normálnom právnom poriadku existujú dva samostatné procesy:

– jedna vec je výstavba priemyselného parku, t. j. príprava územia, infraštruktúry, spevnených plôch a prístupových ciest;

– druhá vec je výstavba konkrétnej továrne, ktorá má svoj vlastný technologický proces, vstupy, výstupy a environmentálne riziká.

V Šuranoch sa však tieto dva procesy zámerne zmiešali. V tzv. malej EIA, ktorú ukončil okresný úrad v Nových Zámkoch, sa formálne posudzoval len priemyselný park. Rozhodnutie znelo, že z hľadiska zákona č. 24/2006 Z.z. nebude potrebné ďalšie posudzovanie. V skutočnosti však už v tejto fáze bola rozpísaná aj baterkáreň vrátane technológie, chemikálií a emisií.

V praxi však bol už v tomto posudku detailne rozpísaný projekt baterkárne (viď. investičný zámer Šurany Investičný Park), vrátane technológií, emisií, používaných chemikálií a plánovaného objemu výroby. A na základe tohto zavádzajúceho posudku už dnes investor požiadal aj o vydanie stavebného povolenia pre prvú výrobnú halu.

Špinavé čísla: keď odpad zázračne zmizne a rozpúšťadlá sa zredukujú na papieri

Krátkeho analytický tím, ktorý nadviazal na prácu iniciatívy Chránime si naše, ktorá združila dotknutých obyvateľov Šurian a okolia pri odpore voči výstavbe baterkárne, odhalil zásadné rozpory v projektovej dokumentácii:

– Odpad z výroby batérií je v reálnych fabrikách na úrovni 15–20 % z objemu vstupných surovín. V Šuranoch sa uvádza odpad len 8 000 ton z 388 000 ton vstupov – čo je extrémne podhodnotenie o viac ako 800 %. Tým sa fabrika vyhne povinnosti byť zaradená do najvyššej bezpečnostnej kategórie podľa zákona č. 128/2015 Z.z. o prevencii priemyselných havárií.

– Organické rozpúšťadlo NMP, ktoré je podľa EÚ klasifikované ako toxické pre reprodukciu, má byť podľa technickej správy použité v objeme 53 600 ton ročne. Dokumentácia predložená Ministerstvu životného prostredia však uvádza len 1 124 ton – čo je 4700 % rozdiel. Podhodnotenie vzniklo tým, že projektanti do bilancie neuviedli ani recyklované množstvo, hoci to zákon výslovne vyžaduje.

Tieto „nepresnosti“ sú všetko možné – len nie náhodné. Ich cieľom je zľahčiť skutočný rozsah rizík, aby sa projekt vyhol najprísnejším podmienkam. Výsledkom je, že štátne orgány hodnotia fabriku ako „relatívne bezpečnú“, hoci v skutočnosti ide o prevádzku so stovkami ton horľavín a toxických látok, skladovaných na ploche viac ako 60 000 m².

Obchádzanie veľkej EIA: štát ako komplic investora

Krátky upozornil, že v piatok 11. júla 2025 podal investor žiadosť o stavebné povolenie na prvú halu baterkárne – konkrétne halu s kapacitou 10 GWh a rozlohou 48 000 m². Sprevádza ju sklad elektrolytov, plocha na čistenie NMP a ďalšie objekty. Investor sa pritom vo svojej žiadosti neodvoláva na (veľkú) EIA k baterkárni (lebo tá ešte nebola dokončená), ale na dokumentáciu k „priemyselnému parku“, ktorá už bola schválená v rámci malej EIA.

To je podľa Krátkeho jadro podvodu:
Zákon totiž jasne vyžaduje samostatné posudzovanie každého významného investičného zámeru. Nemôžete postaviť chemickú továreň len preto, že ste dostali povolenie na betónovú plochu.

Minister Taraba sa síce verejne vyhráža 42 pripomienkami a „dôkladným vyhodnotením“ veľkej EIA, ale realita je taká, že výstavba už beží, bez toho, aby boli splnené základné zákonné podmienky. Ide však len o dymovú clonu, ktorá má zakryť nezákonné konanie.

Ako by mal štát postupovať, keby konal zákonne a v záujme občanov

Krátky veľmi presne pomenoval, ako by mal štát postupovať, keby nechcel z občanov robiť hlupákov:

1. Prvá fáza – schváliť len výstavbu priemyselného parku na základe malej EIA bez zakomponovania konkrétnych investorov.
2. Následne – predložiť samostatné oznámenie o zámere pre výstavbu baterkárne.
3. Podrobiť tento zámer riadnej veľkej EIA, vrátane emisných a bezpečnostných štúdií.
4. Na základe reálnych údajov zaradiť fabriku do príslušnej bezpečnostnej kategórie (v tomto prípade zrejme „B“).
5. A až potom vydať stavebné povolenie.

Prečo sa tak nestalo? Krátky načrtol, že buď ide o pokus ušetriť na nákladoch na bezpečnostné technológie, alebo o úmyselné maskovanie technologicky zaostalej fabriky, ktorú by v plnom svetle európskych noriem nebolo možné postaviť.

Čo by mal štát urobiť – a čo urobí hnutie Slovensko

Krátky nenechal priestor na výhovorky. Vláda má jedinú možnosť, ako konať zákonne:

– zastaviť povoľovací proces pre výstavbu továrne, kým nebude ukončená riadna veľká EIA;

– zaradiť fabriku do bezpečnostnej kategórie B na základe reálnych čísel o odpadoch a chemikáliách;

– vyžadovať úplnú emisnú štúdiu a súhrnnú bilanciu organických rozpúšťadiel, ako to prikazuje zákon o ochrane ovzdušia.

Ak to vláda neurobí, hnutie Slovensko už avizovalo vlastné kroky:

– zvolalo mimoriadny výbor NR SR pre životné prostredie, na ktorý pozvalo ministra Tarabu aj splnomocnenca pre baterkáreň;

– analyzuje možnosti trestnoprávneho postupu voči zodpovedným osobám;

– chystá zverejnenie dokumentov pre novinárov na osobitných „raňajkách“, aby verejnosť získala obraz o pravých parametroch projektu.

A predovšetkým: sľubuje neustály politický tlak, aby sa takýto precedens viac nezopakoval. Vláda Róberta Fica, tak svojim konaním politicky nabíja Matovičovi, ktorý týmto môže získavať lacné politické body. Väčšinu za nich už odpracovala Iniciatíva Chránime si naše.

Zlyhanie štátu má mená: Taraba a Saková

Za tento proces nesú osobnú zodpovednosť dvaja ministri:

Denisa Saková (Hlas-SD) ako šéfka rezortu hospodárstva a politická ochranca MH Investu, ktorý celú „priemyselno-baterkárenskú“ schému zosnoval a Tomáš Taraba (nominant SNS) ako minister životného prostredia, ktorý sa namiesto ochrany verejného záujmu stal „figovým listom“ pre konanie investorov.

Namiesto toho, aby verejnosť chránili, pomáhajú obchádzať zákon.

Otázka na záver: Robila by to bývalá vláda inak?

A teraz jedna zásadná otázka: Začala tento proces ešte bývalá vláda Eduarda Hegera. Hovoril o ňom aj samotný Krátky, ktorý sa v tom čase venoval investíciám na ministerstve hospodárstva. Bývalá vláda pripravila podmienky, MH Invest konal už za nej. Súčasný škandál je teda aj zlyhaním bývalého vedenia, ktoré nastavilo celý tento rámec.

Otázka znie: Robili by to inak, keby zostali pri moci?
Alebo by len použili rovnaký podvod, len s krajšou komunikáciou?

Odpoveď si zatiaľ musíme domyslieť sami.

Prečítajte si tiež:

• Po výlete do Číny zmenil poslanec MsZ názor na baterkáreň. Hlasoval v záujme investora
• Čo môže byť Davidovým kameňom v čele Goliáša, ktorý by výstavbu baterkárne definitívne zastavil? Róbert Záhorák z iniciatívy „Chránime si naše“ v HS
• Iniciatíva Chránime si naše je odhodlaná výstavbu baterkárne v Šuranoch zastaviť. Jaroslava Baková: „Ide o život“