Je to naozaj krásna zlatnícka práca a odporúčam každému sa ísť na ňu pozrieť. Nie, nerobím reklamu značke Mikuš Diamonds, nevedia, že to píšem. Som nadšený ich úžasnou myšlienkou a prácou! Je mi jasné, že je to aj kvôli ich prestíži. Ale mohli si vybrať aj niečo iné – šperky Márie Terézie!? Oni sa radšej poklonili našej minulosti. Verím, že uhorské dejiny považujete všetci aj za naše a už aj Maďari priznávajú, že Arpádovci zdedili postupne viac slovanskej krvi, ako kočovnej maďarskej.

Kráľovská koruna – svedok dejín

Práve táto koruna hovorí o priebehu našich dejín. Najprv to bol starší diadém, teda neuzavretý zlatý kruh s neznámym pôvodom. Pravdepodobne až r. 1075 Byzantský cisár Michal VII. Dukas dal na diadéme vybudovať ozajstnú kráľovskú korunu po roku vládnutia arpádovca Gejzu I. (1074-1077, narodený v Poľsku!) a dal urobiť emailové tabuľky z rôznymi svätými, na čele s Kristom pantokratorom (všemohúcim). Tiež nechal vyobraziť svojho predchodcu Konštantína VII., Porfyrogeneta, a aj seba s jasnou identifikáciou. Najvýznamnejší je, v minulom článku spomenutý nápis v gréčtine: Geovistas pistos krales Tourkias = Gejza, verný kráľ Turkie. Tak volali v Byzancii Uhorsko. Bola to diplomatická veta, ktorou si chcel zaviazať Uhorsko pod vplyv Byzancie, východný spôsob kresťanstva. Jej najmladšia, vrchná časť, vznikla zrejme po neskoršom víťazstve Rímskokatolíckej cirkvi v krajine. Tam sú už na zjavne novších emailoch nápisy v latinčine. Vtedy na ňu dali aj rímsky kríž. Je viacero legiend, ako a kedy došlo k jeho pokriveniu. Takže z pohľadu cirkvi je to vlastne hybrid grécko-latinský a akoby symbolizoval fakt, že sme niekde uprostred. Podnes lavírujeme medzi Západom a Východom a aj naše dejiny sú tým komplikované. Naša budúcnosť tiež! Víťazstvu rímskokatolíckej cirkvi u nás pomohli hanebné križiacke výpravy. R. 1106, za vlády Kolomana (1095-1116), prechádzali križiaci z Nemecka a Francúzska pod vedením akéhosi Folkmára cez naše územie za zabíjania a rabovania. Kráľ Koloman sa im ale postavil a Nitra sa na poli pri Podhoranoch ubránila. Padlo tam vraj 4000 ľudí. Považovali nás tiež za nepriateľov Ríma. Prečo? Lebo tu bol východný rítus? Až deväť uhorských kráľov sa potom vymenilo, kým sa Ondrej II. (1205-1235) tiež prihlásil do piatej križiackej výpravy. Ani tá neskončila víťazstvom „pravých“ kresťanov. Zúčastnil sa rabovania a vraždenia ako kráľ, ktorý prijal rímskokatolícku vieru? Asi áno, inak by sa nedal na pochod proti Konštantínopoľu. O tom sa v škole nedozviete. Koruna už mohla mať rímsky kríž na temene. Kríž je nad symbolom svetskej moci – na vrchu koruny!

Korunovačný klenot putoval z ruky, do ruky

Koruna mala pohnutý osud, bola  v turbulentných časoch schovávaná po dedinách a mestách (Bratislava, Balog nad Ipľom, vraj aj Dolné Orešany, kde na pamiatku majú na veži nie kríž, ale túto korunu.) Bola prevážaná do Košíc, Šopronu, Viedne, Linzu a Pasova, no ocitla sa r. 1945 aj v USA, odkiaľ ju konečne priviezli r. 1978 do Budapešti, je uložená v Parlamente. No a dnes konečne máme aj my svoju vlastnú kópiu – trenčiansku! Klenotníctvo Mikuš Diamonds má svoju webku, kde sú kontakty, na ktorých sa môžete dohodnúť na obhliadku. Fotografovanie je povolené. Myslím, že trenčianski zlatníci by mohli urobiť na objednávku ministerstva kultúry ešte jednu kópiu, ktorú by sme si vystavili na Hrade v Bratislave, alebo tam, kde bola použitá, v dóme sv. Martina. Boli by to omnoho rozumnejšie investované peniaze, ako 750 000 do megaosláv CaM! Územie dnešného Slovenska malo v Uhorsku bezpochyby kľúčovú úlohu v osude krajiny. Nie, nemienim zabudnúť na príkoria, ktoré nám spôsobili dokonca aj naši „horlivci“, ale je čas hlásiť sa k dejinám Uhorska, ako k našim! A je k čomu! Nebyť prekvapený, že napr. v maďarskej Tate je socha Samuela Mikovínyho, Slovena z Cinobane, ale je na mieste zhotoviť sochy našich uhorských rodákov po dedinách a mestách!

V čase socializmu sme do Maďarska chodili s dešpektom a boli sme aj ponižovaní maďarskými colníkmi na hraniciach. Pamätám si to. No dnes tam obdivujem práve to, čo som spomenul – na každom kroku sú pamätníky minulosti. Toto prispieva k ich pocitu národnej hrdosti. U nás je toho žalostne málo! Ba, v Rožňave je pri Múzeu socha smutne známeho Ľudovíta Košúta, s koreňmi v Martine. Rožňavský argument: na sochu sa vyzbierali občania pred 110 rokmi. (Košut v Martine a okolí znamená aj dnes – vykastrovaný cap.) Na toho naozaj nemôžeme byť ako Sloveni hrdí. Alebo na Alexandra Petroviča. ONI oslavujú týchto. My si oslavujme našich verných!

Prečo je to tak?

Viete, čo najviac prispieva k ich národnej hrdosti? Je to fakt, že minimálny počet maturitných predmetov majú Maďari päť. Maďarský jazyk, matematiku, HISTÓRIU a minimálne dva predmety, z toho jeden je cudzí jazyk. Poviem vám, že nie raz som bol prekvapený, aké znalosti majú aj jednoduchí Maďari z dejín, najmä svojich! „Zaujatie vlasti“ a podobne. Samozrejme toto je ich pestovaná, idealizovaná, až pozlátená doména napriek tomu, že v Maďarsku jasne prevláda haploskupina R1a. Mal som zmiešané pocity, keď som stál na pôvodne slovanskom Vyšehrade (nad Dunajom) a maďarskí maturanti spievali ich hymnu. Koľko krát si naši maturanti zaspievali našu hymnu na Devíne, Strečne, či Spišskom hrade? Azda áno! Prešiel som mnoho krajín a v mnohých z nich majú ľudia trvale, alebo príležitostne vztýčené štátne vlajky. A u nás – len nedávno sa stalo, že skupina vlastencov z Nitry mala zakázané ísť na Devín s vlajkami! Neuveriteľné, až vlastizradcovské konanie, ktoré dodnes čaká na odsúdenie! Ja som si pre istotu vlajku namaľoval pred domom. Prečo? Nevedel som ju kúpiť a maľovaná vydrží dlhšie. Bolo to práve vtedy, keď sa TO stalo na Devíne.

Ale najprv je treba napísať nové učebnice

Áno, je žiadúce, aby boli naše dejiny prepísané v zmysle – existuje aj autochtónna teória našej existencie v Karpatskej kotline, v Panónii a Sedmohradsku. Čiže treba sa na dejiny pozrieť aj inak, ako na pochybné sťahovanie sa Slovanov z močiarov do dnešnej vlasti. Je čas robiť zmeny. Tak sa dajme do toho, páni vedci, pedagógovia, politici! Vnímajte dejiny z tohto hľadiska, alebo aspoň študentom ponúknite aj túto, omnoho pravdepodobnejšiu verziu! Zrazu budú dejiny prijateľnejšie, logickejšie, toto vysvetlí mnohé, čo sa dnes krkolomne naťahuje na západné kopyto nejakým „sťahovaním sa“ ! Uvedomme si, že Sloven neopustil svoju zem nikdy, v žiadnej pohrome, chorobe, vojne. Mlčky pretrpel všetky búrky na SVOJEJ zemi. Jediný známy masový odchod bol odchod evanjelikov pred cca 270 rokmi na Dolnú zem, našu zem, keď boli pod tlakom Rímskokatolíckej cirkvi vyhnaní. To je holý fakt. Choďte k nim, povedia vám to sami. Tam sú naozaj hrdí Sloveni. V Rumunsku a Srbsku. Povedia vám, ako im strašne vadí, že s nadšením vnášame do nášho krásneho jazyka úplne zbytočné anglikanizmy. Verím, že môj článok je „inn“, som dobre „nastajlovaný“ a máte z neho „super hajlajt“! Nie je to „fejkové“, je to zo srdca! Tak, ako vznikla táto koruna – „zdarma“, aj ja všetky články venujem vám cez HS zdarma.

Alan Dolog