Bratislava 16. júna 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann, AP-Bernd von Jutrczenka, SITA/AP-Alexander Zemlianichenko)

Ministri zahraničných vecí krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v stredu na konferencii GLOBSEC 2021 Bratislava Forum vyzdvihli tvrdú prácu a zodpovednosť pri rozvoji EÚ za posledné roky. Hovorili aj o postupe EÚ a jednotlivých členských krajín počas koronavírusovej pandémie

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó povedal, že celý svet sa za posledný rok a pol zmenil.

„Som presvedčený, že nie je vôbec prehnané povedať, že vstupujeme do novej doby – nového svetového poriadku,“ konštatoval Szijjártó.

Tento svetový poriadok je charakterizovaný konkurenciou v súvislosti s redistribúciou v oblasti globálnej ekonomiky. Najdôležitejšie je, aby EÚ bola „medzi víťazmi“ v oblasti ekonomickej sily. Posilnenie EÚ si podľa neho vyžaduje, aby boli silné jednotlivé členské krajiny.

Podľa šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka prinieslo členstvo v EÚ Slovensku „novú zodpovednosť, ktorá prináša pozitívne zmeny“ a otvorilo možnosti a hospodársky rast. Takisto však uviedol, že SR pri vstupe nemohla očakávať „desaťročie krízy“, ktorá bola náročná a je potrebné s ňou počítať i pri výzvach smerom do budúcnosti.

Ich poľský kolega Zbigniew Rau pripomenul, že väčšina Poliakov podporovala vstup svojej krajiny do EÚ a je tomu tak aj v súčasnosti. V Poľsku podľa Raua stále prevláda pocit, že členstvo v EÚ krajine prospieva.

„Na to, aby sme boli spokojní, je absolútne nevyhnutné jasné rozdelenie medzi kompetenciami európskych inštitúcií a jednotlivých členských krajín,“ povedal.

Takisto upozornil aj na dôležitosť jednotného trhu.

EÚ podľa Szijjártóa v oblasti riešenia krízy spôsobenej pandémiou urobila dobré i zlé kroky. Za dobrý krok považuje, že jednotlivým členským krajinám umožnila poskytovať finančnú podporu pre investície súkromných firiem.

„V súvislosti so zabezpečovaním vakcín sa EÚ ukázala ako pomalá, pretože krajiny mimo EÚ vrátane USA, Británie a Izraela s očkovaním dokázali začať oveľa skôr,“ povedal.

V obdobiach krízy je podľa Szijjártóa potrebné vodcovstvo a inštitúcie v tomto prípade „nemôžu nahradiť lídrov“.

„Preto si myslím, že rozhodnutia na úrovni jednotlivých krajín boli veľmi dôležité,“ uviedol.

Dodal, že v obdobiach krízy by takéto rozhodnutia mali byť umožnené. Zdôraznil udržanie „zdravej rovnováhy“ medzi reakciami Bruselu a jednotlivých členských krajín.

Korčok konštatoval, že jednotlivé členské krajiny neboli na krízu pripravené.

„Navzdory všetkým nedostatkom a problémom si dovoľujem povedať, že ak by sme EÚ nedali právo zabezpečiť a získať vakcíny spoločne, tak si nemyslím, že by Slovensko bolo samostatne lepšie pripravené zabezpečiť registrované vakcíny,“ povedal. „Takisto si nemyslím, že je vhodné povedať, že EÚ bola pomalá,“ dodal.

Členské krajiny podľa Korčoka musia v budúcnosti identifikovať kompetencie, ktoré budú v súvislosti s ochranou zdravia prenesené na EÚ.

Šéf českej diplomacie Jakub Kulhánek pandémiu označil za budíček. Členské krajiny podľa neho zistili, že EÚ nie je pripravená riešiť zdravotnú krízu takéhoto rozsahu. Takisto však pripomenul, že kríza priniesla okrem chýb aj „veľa dobrého“, a to by sme do budúcnosti mali takisto brať do úvahy.

Pandémia bola podľa Raua „traumatickou skúsenosťou“ a dobrí lídri i občania by sa z nej mali poučiť. Rau podľa svojich slov podporuje princíp subsidiarity a ten sa počas krízy potvrdil. Ako príklad uviedol zdravotnícku infraštruktúru, v ktorej „nikto nedokáže nahradiť miestne samosprávy“. Pripomenul však, že EÚ môže byť v niektorých oblastiach takisto nápomocná.

Experti diskutovali o zhoršujúcich sa vzťahoch medzi USA a Ruskom

Vzťahy medzi USA a Ruskom sa v krátkom čase napraviť nepodarí. Vyplýva to zo stredajšej diskusie expertov, ktorá sa v rámci bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2021 Bratislava Forum konala v spolupráci s pražskou Knižnicou Václava Havla. V Ženeve zároveň v rovnaký deň bolo stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Moderátorka diskusie na GLOBSEC-u Elena Lazarouová v úvode pripomenula, že napätie vo vzťahoch medzi EÚ a USA a Ruskom sa v poslednom období prehĺbilo v súvislosti s otravou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, údajnou Ruskou účasťou na výbuchoch v českej obci Vrbětice v roku 2014 či situáciou na Ukrajine a v Bielorusku.

Podľa slov Andreja Kortunova, generálneho riaditeľa neziskovej organizácie s názvom Ruská rada pre medzinárodné záležitosti (RIAC), „nikto neočakáva“, že stredajší summit Putina s Bidenom „prinesie nové nastavenie vzťahov medzi Ruskom a USA“.

„Najmä preto, že existujú zásadné rozdiely v názoroch na medzinárodný systém, na svet, na budúci poriadok vo svete aj na úlohy USA a Ruska v tomto systéme,“ vysvetlil.

Vzťah USA a Ruska

Vzťah USA a Ruska podľa neho v najbližších rokoch zostane nepriateľský. Podotkol však, že obe strany majú záujem o zmierňovanie dôsledkov tohto napätia i sprievodných rizík – najmä v oblasti kontroly zbrojenia.

Pripomenul pritom rozhodnutie Bidenovej administratívy predĺžiť platnosť Zmluvy New START o kontrole zbraní medzi oboma jadrovými mocnosťami, ktorú je však podľa Kortunova potrebné modernizovať. Rusko a USA majú podľa neho spoločné záujmy aj v súvislosti so záležitosťami v Sýrii, Afganistane a Jemene i v Severnej Kórei. Takisto pripomenul opätovnú výmenu diplomatického personálu medzi týmito krajinami.

Andrew Weiss, popredný predstaviteľ neziskovej Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP) so sídlom vo Washingtone tiež vyjadril presvedčenie, že nepriateľské vzťahy medzi USA a Ruskom sú dlhodobou záležitosťou. Spomenul aktivity ruskej vlády vrátane kybernetických útokov, ktoré spôsobujú problémy pre USA. Mnohé z destabilizačných prvkov vo vzťahoch medzi USA a Ruskom sú podľa Weissa „zámerné“.

Alena Kudzko, zástupkyňa riaditeľa pre výskum organizácie GLOBSEC Policy Institute poukázala na podporu zo strany EÚ pre Bidena. Summit medzi USA a Ruskom podľa nej prináša „užitočné, aj keď bolestivé“ pripomienky aj pre Európanov.

„Európania nemajú v súvislosti s Ruskom jednotný názor,“ povedala a zároveň podotkla, že Putin „pravdepodobne“ nejaví záujem o priamu komunikáciu s Európou.

EÚ podľa Kudzko takisto chýba v súvislosti s Ruskom dlhodobá stratégia. Analytička vyjadrila obavu v súvislosti so schopnosťou Európy reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu v Rusku. Takisto upozornila, že destabilizácia je jedným z „osvedčených pracovných postupov“ Putina.

Michael Žantovský, riaditeľ pražskej Knižnice Václava Havla povedal, že vzťahy medzi Západom a Ruskom sa zhoršujú už niekoľko rokov a v „mnohom pripomínajú studenú vojnu“. Pripomenul tiež súperenie v oblasti zbrojenia, ako aj ľudské práva i teritoriálnu integritu. „Putin sa snaží opätovne priviesť istú ideológiu založenú na tradícii a nacionalizme a niečom, čo nie je západné,“ povedal.

Žantovský spomenul výrok bývalého českého prezidenta Václava Havla, „že Putinov režim v sebe spája to najhoršie komunizmu a najhoršie kapitalizmu“.

„My, Európania, máme dôležité nástroje, ktoré môžeme v súvislosti s Ruskom využiť,“ povedal a pripomenul obchodnú výmenu medzi krajinami EÚ a Ruskom.