Europoslanec a šéf hnutia Republika Milan Uhrík z prípadnej spolupráce nevylučuje ani SNS a Hlas, aj keď v tomto prípade s istými výhradami. Naopak, kategoricky odmieta progresívcov a Igora Matoviča, ktorého označuje za človeka s psychickými problémami. O súčasnom KDH tvrdí, že sú to kresťanskí demokrati merkelovského typu, ktorí sa prikláňajú k progresívcom napriek tomu, že s nimi tradičné hodnoty rozhodne nepresadia. Ako vidí možnosť spolupráce s SaS, ktorá sama o sebe tvrdí, že združuje umiernených liberálov, aj konzervatívcov?

V rozhovore pre Hlavné správy otvorenie témy Benešových dekrétov označil za súčasť predvolebnej kampane pred maďarskými voľbami a pokus o rozbitie slovensko-maďarských vzťahov, na pokyn z Bruselu. Nechýbajú ani globálne a európske témy, ako neustále predlžovanie a financovanie konfliktu na Ukrajine, ako aj ďalší pokus o vyslovenie nedôvery predsedníčke EK, Ursule von der Leyenovej.
Aj o možnosti vytvorenia spoločnej európskej armády, bezradnosti a neschopnosti Európy konať v prípade Grónska, či zahraničnej politike USA, budete počuť viac vo videorozhovore s predsedom hnutia Republika, Ing. Milanom Uhríkom, PhD.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Pred niekoľkými dňami sa viacerí predstavitelia Smeru vyjadrili, že v prípade priaznivého volebného výsledku neodmietajú prípadnú spoluprácu s hnutím Republika. Vy ste sa voči niečomu takému nevyhraňovali už dávnejšie, ale zo strany Smeru bolo k tejto téme až donedávna ticho. Ako to vnímate?

My sme túto spoluprácu vopred neodmietli, pretože to by ani z princípu veci nedávalo ani logiku. Som presvedčený, že úlohou všetkých politikov je hľadať nejaké prieniky a možnosti spolupráce, skrátka príležitosť presadiť svoj program. A na Slovensku nedokáže presadiť svoj volebný program sám nikto. Žiadna strana nemá 50 percent. Takže logicky, nejaká spolupráca byť musí.

Keď sa rozprávame o tom, s kým by sme si spoluprácu predstaviť vedeli, tak najbližšie sú nám strany, ktoré majú podobné názorové alebo hodnotové, programové nastavenie. Medzi tieto strany – poviem to na rovinu, nie je to žiadne tajomstvo – patrí strana Smer a Slovenská národná strana, s ktorou máme veľmi dobrú spoluprácu. Patrí tam aj strana Hlas, teda aspoň niektorí ich poslanci, pretože tam majú aj to progresívne krídlo, s ktorým sa veľmi diskutovať nedá. Takisto vieme si predstaviť spoluprácu na tradičných, konzervatívnych témach aj s KDH.

Dokonca aj s Maďarskou alianciou, pokiaľ by prišlo na tradičné témy, ochranu rodiny, boj proti imigračnej politike a podobné veci. Niektoré veci by sa možno dali aj s Borisom Kollárom.

V princípe, my zo spolupráce vylučujeme jedine – z logických dôvodov – progresívcov, pretože to je iné ideologické poschodie. A takisto Igora Matoviča, pretože má psychické traumy a problémy, a s ním sa spolupracovať a vládnuť jednoducho nedá.

S ostatnými stranami je to všetko otvorené. Keď bude príležitosť spolupracovať, my sme v princípe za všetko, čo bude mať zmysel. To znamená spoluprácu, ktorá posunie Slovensko dopredu a pomôže presadiť správne veci, ktoré pomôžu občanom.

Nespomenuli sme SaS, ktorá o sebe tvrdí, že združuje umiernených konzervatívcov, ale aj liberálov, aj keď skôr sú v tom liberálnom spektre. Ako to vidíte v ich prípade?

Čo sa týka SaS, tam je to liberálne krídlo, dúhové, s ktorým si spoluprácu samozrejme predstaviť nevieme. Ale na druhej strane, v niektorých ekonomických otázkach, napríklad čo sa týka podpory živnostníkov, tam si vieme predstaviť, že by sme niektoré návrhy podporili alebo sa dohodli na nejakom kompromise. Nie všetky ekonomické návrhy od nich sú zlé, najmä čo sa týka podpory podnikateľského a živnostníckeho sektora, ale vládu so stranou SaS, s Cigánikovou a podobnými indivíduami, si určite predstaviť asi nevieme.

Na chvíľu by som ešte ostal pri KDH, pretože to jednoznačne tvrdí, že so Smerom, a samozrejme ani Republikou, určite nie. 

V prvom rade ma mrzí, že súčasné KDH sú takí kresťanskí demokrati merkelovského typu. To znamená, že vo finále vždy preferujú spoluprácu s progresívcami. V prezidentských voľbách podporovali Korčoka, teraz sa stále fotia a chodia na protesty s progresívcami, stále hovoria, že v budúcnosti by chceli spolupracovať práve s nimi.

Pritom samotným kresťanským demokratom, a najmä ich voličom, musí byť jasné, že s progresívcami, so Šimečkom, Trubanom a Biháriovou, nikdy svoj kresťanskodemokratický program nepresadia, pretože im ho nikdy presadiť nedovolia. To znamená, že akákoľvek voľba KDH v tomto zmysle je v podstate zbytočná, pretože ak budú spolupracovať s progresívcami, tak sa nikdy nič nezmení a nepresadia nič. Videli sme to napríklad aj pri novele ústavy.

Preto sa my snažíme, a to teraz hovorím v dobrom a konštruktívne, presvedčiť kresťanských demokratov – aj keď neviem, či sa dá presvedčiť to ich najvyššie vedenie, ktoré je pravdepodobne ideologicky už nejako zakomplexované – ale presvedčiť bežných kresťanských demokratov, normálnych ľudí, ktorí chodia v nedeľu do kostola, sú veriaci, veria tradičným hodnotám, veria ich zmyslu a ich správnosti, že po prvé je tu možnosť aj voľby hnutia Republika ako tradičného kresťanského hnutia, alebo po druhé je tu možnosť spolupráce s vlastencami. Snažíme sa im vysvetliť, že tradičné a vlastenecké kresťanské sily treba spájať, najmä v čase, keď Európa čelí masívnej islamizácii, imigrácii a dúhovej propagande.

Osobne sa kresťanským demokratom čudujem, že sa stále uberajú smerom k progresívcom, pričom ich prirodzenými partnermi podľa mňa by mali byť vlastenci. A toto sa im snažíme vysvetliť.

Zlé jazyky tvrdia, že v KDH šéfuje de facto pani Lexmann, vaša kolegyňa z Europarlamentu, a pán Majerský je v podstate len nejaká „hovoriaca postava“. Súhlasíte s tým?

Neviem, či sa to dá takto povedať. Ja nevidím do zákulisia, ako to tam funguje. Nepoznám spôsoby fungovania v predsedníctve, vo vedení KDH.

V každom prípade si viem predstaviť, že pán Majerský svoju funkciu predsedu strany úplne nestíha, keďže zároveň je aj županom na regionálnej úrovni, čo je dosť odlišná úroveň politiky. Ako predseda samosprávy musí riešiť praktické problémy škôl, domovov sociálnych služieb, knižníc, inštitúcií, ktoré potrebujú opraviť schody, strechy, zaplatiť zamestnancov… Venovať sa popri tom vysokej politike v Bratislave, niekoľko stoviek kilometrov ďaleko, je podľa mňa fyzicky dosť náročné. Ale vnútorné pomery si hodnotiť netrúfam. To je skôr otázka na nich.

O prípadnej spolupráci medzi Republikou a Smerom sme sa spolu rozprávali aj minulý rok, na jar. Vtedy ste povedali, že v niektorých prípadoch je možno premiérovi aj trochu ľúto, že sa Republika nedostala do parlamentu a nemá vás v koalícii, pretože mnohé veci by sa mu presadzovali ľahšie, než s tými partnermi, ktorých teraz má. Vieme, že už mali medzi sebou niekoľko vypätých situácií… Sú pre vás ale nejaké červené čiary, pri ktorých by ste Smeru povedali jednoznačne nie?

Určite by sme nehlasovali za mnohé zmeny v trestnom zákone, ktoré presadzovali, najmä zníženie trestov pre drogových dílerov, korupciu, ekonomickú trestnú činnosť. Ale napríklad aj za zrušenie horalkového zákona, ktorý dali preč a potom ho sami, teraz pred Vianocami, vrátili, lebo si uvedomili, že zrušenie trestnosti drobných krádeží bol nezmysel a viedlo to k zvýšeniu kriminality.

Čo sa ale týka principiálnej spolupráce, či pán Fico ľutuje alebo neľutuje, to je ťažko hodnotiť. Ja to môžem hodnotiť len z nášho pohľadu a myslím si, že slovenská vláda by bola určite lepšia a stabilnejšia, keby tam namiesto dobrodruhov ako pán Huliak, pán Migaľ, Kmec alebo podobní, bolo radšej nejaké stabilné hnutie, stabilná politická strana, ktorá by posilnila vlastenecký hlas, vlastenecký princíp a tradičné hodnoty. A nebolo by to odkázané na všelijaké dohody, lepenia a improvizácie, ako to vidíme v súčasnosti. To je jednoducho fakt.

Keď sa pozrieme na stranu Hlas, tá strana je napoly progresívna. Je tam pán Drucker, minister školstva, ktorý je progresívec, úplne otvorený. Takisto vidíme, že strana Hlas sa topí v korupčných, alebo v ekonomických škandáloch, či už sú to škandály samotného pána Eštóka, alebo potom ten nákup pána Kmeťa vo Voderadoch, čo teraz už dokonca vyšetruje aj generálny prokurátor. To je okaté zlodejstvo, povedzme to na rovinu.

Majú kopec škandálov v zdravotníctve, záchranársky tender a tak ďalej, chaotické nákupy áut, a podobne. Človek to už ani nestíha sledovať a myslím si, že aj to je dôvod, prečo strane Hlas klesajú preferencie. Pretože po prvé, ľudia zbadali takú ich nejednoznačnosť a politickú dvojtvárnosť. A po druhé, samozrejme vidia tie kauzy. Vidia, že vláda na jednej strane žmýka ľudí, zvyšuje im dane, zvyšuje im poplatky, všetko zdražuje a na druhej strane sa potom míňajú peniaze na úplné nezmysly a predražené veci.

Spomenuli ste prieskumy, v ktorých je už niekoľko mesiacov najsilnejšie Progresívne Slovensko. Minulý rok, koncom novembra, otvorili tému Benešovych dekrétov. Prišlo to ako blesk z čistého neba a momentálne to pokračuje. Líder maďarskej opozície, pán Magyar, si nedávno vymieňal odkazy s našim prezidentom Pellegrinim, ktorý ho slušne požiadal, aby nepoužíval termín Felvidék. Magyar odpovedal, že on ten termín používať bude, lebo tak to jednoducho je, naučili ho to tak rodičia a Maďari ten výraz používajú už tisíc rokov. Ako vnímate tieto veci, ako keby nové podnecovanie nejakých národnostných vášní?

Poviem to na rovinu. Ja to vnímam ako predvolebnú kampaň pred voľbami v Maďarsku, ktoré budú niekedy v apríli. Tieto kadejaké urážky, že Slovensko je Felvidék a oni ho tak budú nazývať, to mi príde veľmi prízemné a nediplomatické. Svedčí to o politickej nezrelosti pána Magyara, predsedu strany TISZA. Pretože my by sme mohli povedať, že budeme volať Maďarov Huni a budeme ich tiež urážať. Tak by to asi fungovať nemalo, nie je to správne a nebudeme to robiť, lebo my si dobré vzťahy s Maďarskom ceníme a ctíme.

V rámci hnutia Republika sme radi, že máme niekoľko maďarských členov aj funkcionárov, sme radi, že vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi sú na historicky najlepšej úrovni. A to, že sa ich progresívci snažia rozbiť – podľa mňa na pokyn z Bruselu – je z ich pohľadu logické, lebo vidia to pevné spojenectvo medzi Slovenskom a Maďarskom v ochrane tradičných hodnôt, v ochrane pred migráciou, v ochrane tradičnej rodiny. Logicky sa ho teda snažia naštrbiť a rozbiť.

Tak, ako rozbili V4, tak sa teraz snažia rozbiť slovensko-maďarské partnerstvo a dobré vzťahy a využili na to práve kontroverznú tému Benešovych dekrétov, starú historickú vec, ktorá už ostatné roky nikoho nezaujímala. Zabudnutá záležitosť, ktorú teraz oprášili a chcú to nejakým spôsobom znovu otvárať.

My chápeme, že ak v súčasnosti existujú nejaké individuálne súdne spory – dajme tomu, že nejakej babičke idú skonfiškovať záhradu na základe 80-ročných dekrétov, lebo sa robí poriadok na katastri – tak to sú veci, ktoré by sa už takýmto tvrdým spôsobom nemuseli robiť. Lenže to sú individuálne prípady, ktoré netreba riešiť tak, že sa budú otvárať samotné Benešove dekréty, ktoré zaručovali stabilitu a mierové povojnové usporiadanie.

Takže toto určite otvárať nemienime a skôr si myslím, že by sme mali pracovať na udržaní, alebo ešte aj zlepšovaní slovensko-maďarských vzťahov. A nie medzi ne teraz vrážať klin, lebo Brusel si neželá, aby Slováci a Maďari spolupracovali.

Keď už spomíname Brusel, tak šéfku Európskej komisie, pani von der Leyenovú, čaká ďalšie hlasovanie o vyslovenie nedôvery. Nejak sa jej to začína kopiť, tuším je to už štvrtý pokus za ostatných šesť mesiacov…

Áno, je to už štvrtý pokus. Niektorí ľudia určite povedia –  načo sa o to stále pokúšate, aj tak odvolaná nebude… Naša frakcia spolu s Patriotmi ten návrh podpísala, podali sme ďalší návrh na vyslovenie nedôvery Ursule von der Leyenovej, tentokrát za zle vyjednanú zmluvu s Mercosurom, s ktorou nesúhlasíme a ktorú ani nebudeme podporovať, v Európskom parlamente budeme hlasovať proti nej.

Samozrejme, dôvodov na odvolanie Leyenovej je oveľa viac a môžeme to zobrať v globále, že ona, ako hlavná predstaviteľka Únie, je zodpovedná za ten katastrofálny stav, v ktorom sa EÚ nachádza.

Pozrieme sa na Ruskú federáciu, ktorá sa napriek sankciám ekonomicky drží, dokonca v niektorých oblastiach napreduje. Čína – keď tam prídete na letisko, vítajú vás roboty… Spojené štáty americké sa skonsolidovali, robia asertívnu zahraničnú politiku. Donald Trump zastavil progresívnu agendu, zrušil nezmyselné zelené predpisy, emisné kvóty, obnovili výrobu spaľovacích motorov.

Európska únia len sedí a pozerá, dáva miliardy eur Ukrajine do zbytočného vojnového konfliktu, ničí sama seba zelenými predpismi, migračnou politikou, rozkladá svoju civilizáciu dúhovou politikou a za toto všetko je zodpovedná práve von der Leyenová. Preto ju chceme odvolať.

Táto žena EÚ nemá čo dať, ona nemôže byť súčasťou riešenia, keďže je príčinou všetkých tých problémov, ktorým Európa momentálne čelí. Na budúci pondelok (19.1.) príde do Európskeho parlamentu znovu sa zodpovedať za svoje činy, znovu bude čeliť kritike a povzbudzujúca vec je, že tých odvolávaní Leyenovej je stále viac.

Niečo také v minulosti nebývalo. V minulosti sa Európska komisia odvolávala len naozaj možno raz za 10 rokov. Teraz je tu pokus o jej odvolanie každých pár mesiacov, čo svedčí o tom, že odpor voči Leyenovej je naozaj veľký a že je naozaj neschopná. Pointa je, že za ňu hlasuje stále menej a menej europoslancov. Jej dôvera medzi jednotlivými hlasovaniami pomaly, ale konzistentne klesá a ja verím tomu, že raz príde deň, kedy naozaj klesne natoľko, že Leyenová pôjde preč a bude postavená pred súd, kam patrí.     

Vravíte, že asi odvolaná nebude. Ale aj u nás, keď sa hlasovalo o novele ústavy, tak sa tvrdilo, že to neprejde a napokon motyka vystrelila. Mohlo by sa, teoreticky, niečo podobné stať aj v Europarlamente, že zrazu „hop“ a komisia padne?

Nie je to vylúčené a práve to je zmysel tejto politickej práce. V týchto veľkých veciach zmeny neprichádzajú zo dňa na deň. To sa nedá, že zrazu prídete a za deň všetko zmeníte. Vyžaduje si to konzistentný politický tlak.

A ten my, v rámci Hnutia Republika, v Európskom parlamente aj vyvíjame. Postupne je s Leyenovou nespokojných čoraz viac europoslancov, pretože vidia, že Európa sa rúti do priepasti a už sa to nedá obhajovať.

Majú s tým čoraz väčší problém, pretože prišli škandály s covidovou politikou, s nákupom vakcín, prišli škandály s nákupom zbraní, s Mercosurom, a ďalšie množstvo škandálov v rámci zlého hospodárskeho Green Dealu. Toto všetko europoslanci vidia a preto aj podpora Leyenovej postupne klesá.

Verím tomu, že keď vytrváme a náš tlak vydrží, raz Leyenovú odvoláme a Európu snáď zachránime.

Je tu ešte jedna zaujímavá vec. Začali sa objavovať návrhy na vytvorenie spoločnej európskej armády. Aká je ohľadom tohto atmosféra v europarlamente?

Toto určite nie. Toto nie je téma a Európska únia na to ani nemá kompetencie, lebo to nie je zmysel Európskej únie.

Európska únia nám bola od začiatku prezentovaná ako mierový a hospodársky projekt. A zrazu sa tu centralizujú nákupy zbraní, posielajú miliardy do vojny na Ukrajine, posielajú sa zbrane a hovorí sa o tom, že by sa mala vytvoriť nejaká spoločná európska armáda. Kto by jej akože velil? Leyenová? So Šefčovičom? Dúfam, že nie.

Dávať teraz Leyenovej k dispozícii nejaké rakety, stíhačky, vojnové krížniky alebo pechotu, tanky, mi príde absolútne bizarné. To nepripadá do úvahy. To sa nemôže stať, pretože tá žena by to okamžite zneužila. Napríklad by zbadala, že na Slovensku ľudia nesúhlasia s nejakými nariadeniami únie, nechcú povoliť manželstvá LGBTI, alebo nechcú prijímať imigrantov, alebo že vláda slepo neposlúcha všetky príkazy z Bruselu a veľmi ľahko by mohlo prísť k tomu, ako v nejakom ´68., že by sem prišli európske vojská „chrániť demokraciu“ a „pomohli“ by nám ukázať, ktorý je ten „správny“ smer a kde je naša pozícia.

Z tohto ohľadu samozrejme odmietame nejakú európsku, nazvem to federálnu armádu. To v žiadnom prípade nie. Na druhej strane, buďme realisti, my sa nebránime nejakej spoločnej európskej spolupráci v oblasti obrany. Kolektívna obrana v istých prípadoch samozrejme má zmysel.

Ale ja som presvedčený, že Európa potrebuje hlavne novú bezpečnostnú architektúru ako celok. Bezpečnostné dohody, ktoré nebudú slúžiť USA a ktoré budú zohľadňovať aj obavy východných krajín – či je to Ruská federácia, Bielorusko, alebo napokon celá Eurázia. Pretože bez toho pokoj v Európe nebude. Musíme sa prestať pozerať na to, čo od nás chcú Američania a začať sa v Európe sústrediť na to, čo je najlepšie pre náš kontinent.

Keď to nespravíme my, Európania, Európske štáty, tak Američania to za nás nespravia. Američania spravia to, čo je najlepšie pre nich a už to aj robia. A Európa, slabučká, so slabými lídrami v Bruseli, sa na to, bohužiaľ, len prizerá. Toto je vec, ktorú potrebujeme zmeniť.

Áno, aj Dáni s Grónčanmi sa teraz tiež len prekvapene pozerajú, čo sa okolo nich deje a prečo je EÚ zrazu tak ticho… 

Pozrite sa, Grónsko patrilo, formálne, v rámci štátneho usporiadania Európskej únii, konkrétne Dánsku. Prečo doteraz Európska únia, respektíve Dánsko, opomínala tie nerastné suroviny, ktoré sa začínajú v Grónsku objavovať? Prichádza tam globálne otepľovanie, ľadovce sa zmenšujú a stenčujú, postupne sa začínajú odkrývať nerastné ložiská. Prečo to nevyužíva Európska únia? Kde bola doteraz?

Európska únia jednoducho spí, rieši nezmysly, hľadá nepriateľov po svete a výsledok je ten, že zanedbáva vlastné domáce úlohy a unikajú jej vlastné príležitosti, na vlastnom území. To je realita. A to, že príde americký prezident a povie, že Grónsku by bolo lepšie v Spojených štátoch amerických, tak z pohľadu Američanov robí logickú politiku.

To, čo je nelogické, je pozícia Európskej únie, že sa voči tomu dostatočne neohradzuje a hlavne, že doteraz to zanedbávala. Takže to opäť len svedčí o tom, že Európa musí začať presadzovať vlastné záujmy sama, lebo Američania to za nás nespravia. Američania nám územie zoberú, respektíve nás dostanú do svojho područia a znova len budeme bojovať proti východu v mene Američanov.

Je tu jeden typický príklad, z ktorého ma ide roztrhnúť – ten nákup zbraní na Ukrajinu. Amerika, Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa povedali, že prestanú financovať Ukrajinu, a aj sa tak stalo. Povedali, že na Ukrajinu už prestávajú posielať zbrane aj peniaze. A celé to bremeno presunuli na Európanov.

Deje sa to, že Európania si požičiavajú peniaze, desiatky miliárd eur na to, aby nakupovali zbrane od Američanov, ktoré idú na Ukrajinu bojovať proti Rusom. Pozrite sa na to prosím konštruktívne, z pohľadu Spojených štátov amerických to je geniálne. Hlúpi Európania im platia peniaze za to, aby USA vyrábali a predávali zbrane – a zarábajú na tom – a tí hlúpi Európania, konkrétne Ukrajinci, ešte aj bojujú proti Rusom a oslabujú tak ich nepriateľa.

Z pozície Spojených štátov amerických je to vymyslené geniálne a bohužiaľ, pre Európu je to katastrofa. Toto musí niekto zastaviť, lebo keď to pôjde takto ďalej, naozaj skončíme len ako nejaká rohožka pre Ameriku.

Na budúci týždeň bude zasadať Europarlament. Čo najvýznamnejšie sa bude riešiť?

Program má niekoľko zaujímavých tém – bude sa odvolávať Ursula von der Leyenová kvôli zmluve s Mercosurom a takisto sa bude takisto schvaľovať tá 90-miliardová – oficiálne – pôžička, neoficiálne v podstate darovanie peňazí Ukrajine. Z čoho tuším 40 alebo 50 miliárd má ísť na vojenské výdavky a zvyšok na nejakú civilnú infraštruktúru. V zásade je to jedno, pretože všetky tie peniaze sa aj tak zlievajú niekde u Zelenského v kancelárii, kde sa rozkrádajú.

Druhá vec je, že Európskej únii, európskym štátom sa tie miliardy aj tak nikdy nevrátia. Ak si niekto myslí, že Ukrajina v najbližších 100 rokoch tie peniaze Európanom vráti, tak je na obrovskom omyle.
Jediné, čo sa stane, je, že prejde 5-10 rokov a tieto dlhy, tieto pôžičky sa proste odpíšu alebo nejakým spôsobom anulujú a budú sa považovať za vybavené. A my všetci to zaplatíme.

Preto odmietame akékoľvek ďalšie financovanie konfliktu na Ukrajine a odmietame akúkoľvek ďalšiu, aj politickú podporu režimu Zelenského. V tomto súhlasím s Donaldom Trumpom a aj s Ruskou federáciou, s Vladimirom Putinom, že Zelenskyj sa už stal prekážkou mieru. Všetci okolo chcú mier. Všetky zúčastnené, zainteresované strany. Jedine Zelenskyj ten mier nechce a hľadá prekážky a spôsoby, ako v tej vojne pokračovať.

Z istých dôvodov – možno z osobných, možno na tom zarába, možno už ani nevie inak rozmýšľať, lebo v hlave sa zmenil na prezidenta vojny – si už ani nevie predstaviť, že by tá vojna jednoducho nebola, že by sa nebojovalo. Zelenskyj je politicky momentálne naozaj prekážkou na dosiahnutie mieru.