Európa dokonala energetickú samovraždu

V mene sankcií, ktoré mali „zraziť Rusko na kolená“, no v realite zrazili európske domácnosti a firmy. Účty za plyn a elektrinu explodovali, výroba sa presúva mimo Európy, malé podniky zatvárajú a ľudia sa učia šetriť tam, kde sa už šetriť nedá.

Tvárime sa, že ide o morálne víťazstvo. Ale aký má zmysel morálna póza, keď ju platia obyčajní ľudia? Keď dôchodcovia volia medzi kúrením a jedlom, keď fabriky obmedzujú výrobu a štáty sa zadlžujú len preto, aby zalepili následky vlastných politických rozhodnutí? Sankcie, ktoré mali oslabiť Rusko, viditeľne nefungujú – jeho suroviny si našli iné trhy, iných kupcov a iné cesty. Európa si však zvolila cestu sebapoškodzovania.

Energetická politika sa zmenila na ideológiu. Namiesto racionálnych riešení prišli zákazy, príkazy a heslá. Namiesto bezpečnosti prišla neistota. Namiesto stability chaos. A namiesto lacnej energie drahý dovoz, dotácie a prázdne sľuby o svetlej budúcnosti, ktorá má prísť „raz“. Lenže účty chodia teraz. Prepúšťanie sa deje teraz. Úpadok konkurencieschopnosti prebieha teraz.

Toto nie je stratégia. Toto je experiment na vlastných obyvateľoch. Európa sa rozhodla obetovať svoju energetickú bezpečnosť, aby si zachovala ilúziu jednoty a správnosti. No história si nebude pamätať heslá. História si bude pamätať, že kontinent, ktorý bol symbolom prosperity, si sám podrezal žily – a ešte sa pri tom tváril, že vyhral.