Mimovládka chce (de)formovať mužov na svoj obraz

Množte sa, banovať stačí neskôr

Agitujú v prospech vlastnej agendy (pod ušľachtilými heslami ľudských/ženských práv) celkom otvorene: „Pripomienkujeme legislatívne materiály, organizujeme hromadné pripomienky, verejné protesty, realizujeme výskumy, monitorujeme situáciu a informujeme verejnosť i medzinárodné organizácie. Vedieme dialóg so štátnymi a verejnými inštitúciami, s političkami a politikmi, pracujeme v participatívnych orgánoch, najaktívnejšie v Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.”

Iste, bojovať napríklad proti domácemu násiliu je dôležité. Ďalšie ciele tohto zoskupenia však obsiahnu zjednodušený prístup k interrupciám, alebo tzv. rodové vzdelávanie. Inými slovami ide aj o presadzovanie „úspešnej obhajoby sexuálnych a reprodukčných práv.” Veď aj deklarujú spoluprácu s feministickými organizáciami. Nemôžem si to vykladať iným spôsobom iba tak, že schvaľujú voľný sexuálny život s tým, že veď keď dôjde k niečomu „neplánovanému” budú sa snažiť zabezpečiť, aby žena nemusela cestovať na potrat viac než sto kilometrov. Pretože som nepostrehol, že by sa rovnakým elánom vyjadrovali k otázkam prevencie neželaného tehotenstva (či už ochranné prostriedky alebo jednoducho striedmy, decentný sexuálny život).

Opravte ma v komentároch, prosím, ak je môj výklad mimo misu.

Oni vám vysvetlia, čo znamená byť mužom

Najnovšie ma zaskočil ich projekt Maskulinita pod tlakom spoločenských očakávaní. Vychádzajú z nie tak starej psychologickej štúdie When Is Masculinity “Fragile”? An Expectancy-Discrepancy-Threat Model of Masculine Identity o krehkosti maskulinity v určitých situáciách. Vraj keď muž nevyhovie očakávaniam, môže to mať vážny dopad na jeho psychiku. Súhlasím, tiež som ako dospievajúci chlapec viac sedel pri knihách, než behal s ostatnými po futbalovom ihrisku – nebol som typický mládenec, ktorý je hlučný a dievčatá sa mu hádžu okolo krku. Avšak preto ešte nezačnem popierať, že existujú objektívne, evolučnou biológiou dané atribúty mužnosti – teda aj spomínaná hlučnosť, telesnosť, zdravá drzosť, a pod. Tie nejde zmeniť filozofickými úvahami.

Niečo iné si myslí mimovládka, keď tvrdí, že „Je načase redefinovať, čo znamená „byť mužom“.

Podľa vás to nie je absurdné vyhlásenie, idúce proti prirodzenosti, prírode, Bohu, a štandardnému vývoju ľudstva?

Tu predsa nejde o to, že by sme boli „väzňami očakávaní, ktoré vznikli v iných storočiach.” My, muži, sme slobodné ľudské bytosti. S niektorými životnými okolnosťami sa vyrovnávame ľahšie, s inými ťažšie. Nemáme všetci mercedes, tri domy, jednu manželku a dve „vysokonákladové” milenky, ak myslia stereotypom práve toto. Avšak spochybňovať realitu, že pre ženy sme mimoriadne atraktívni najmä vtedy, keď máme v sebe „inštinkt lovca”, je detinské. (Mimochodom, nedávno si v tejto veci posielali ostré odkazy po webe mladý Sulík a novinár Šnídl, ale to je iná dráma…)

Áno, potom sú tu rôzne individuálne požiadavky a preferencie, ale skúste si spraviť prieskum, koľko žien uprednostní „muža na gauči” pred chlapom, ktorý má nejaký životný plán a za ním si ide. Výsledok vás neprekvapí; mimovládkarom by sa možno otvorili oči…

Akurát by teda stálo za uváženie, z akého titulu čerpajú peniaze daňových poplatníkov na takéto „aktivity” či kampane (iná vec je praktická pomoc napr. obetiam domáceho násilia, za to klobúk dolu). Zaujímavé potom je, že medzi partnermi majú uvedené nielen notoricky známe esá typu Nadácie otvorenej spoločnosti či Saplinq, ale rovno tri ministerstvá aj Úrad vlády SR.