Pozmeňujúci návrh má priniesť viaceré zmeny. Dĺžka času na rozpravu o nejakom bode má byť po novom určená na najviac 37,5 hodiny. Dĺžka času sa má deliť medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. NR SR by mohla na návrh aspoň dvoch klubov rozhodnúť o skrátení či predĺžení dĺžky času. „Dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12,5 hodiny,“ píše sa v návrhu. Do rozpravy sa podľa návrhu bude môcť prihlasovať od jej začiatku, v jej priebehu až do jej skončenia, a to aj opakovane. Poslanec sa do nej bude môcť prihlásiť i v prípade, ak si jeho klub už vyčerpal čas, a to najmä za účelom neskoršieho odovzdania písomného prejavu, respektíve pozmeňujúceho návrhu.

Pozmeňujúci návrh prináša tiež úpravu dĺžky rečníckeho času. Navrhovateľ a spravodajca by mali mať na úvodné a záverečné slovo najviac desať minút, v rozprave najviac 40 minút. „Do limitu 40 minút sa započítavajú aj prednes pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ich faktické poznámky a procedurálne návrhy,“ uvádza sa v návrhu. Aj ďalšie osoby, ktorým parlament umožní vystúpiť, majú na to mať maximálne 40 minút.

Návrh rieši tiež správanie poslancov. Špecifikuje nežiaduce správanie a sprísňuje sankcie. „Predsedajúci najprv vyzve poslanca na zachovanie poriadku. Ak výzva neviedla k náprave, predsedajúci poslanca vykáže. Vykázanie poslanca z dôvodu narušenia poriadku na schôdzi už nebude sankcionované jedným neospravedlneným dňom na schôdzi, ale stratou jedného mesačného platu vrátane paušálnych náhrad a príplatkov,“ píše sa v návrhu.

Novela rieši aj transparenty či plagáty v sále. Po novom by ich malo byť zakázané aj vyhotovovať a používať, nielen vnášať. Koalícia tiež navrhla vymedziť tzv. diskrétnu zónu okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre šéfa, podpredsedov NR SR a členov vlády. „Cieľom je zamedziť rušivým vplyvom ostatných poslancov, respektíve osôb prítomných na schôdzi, pričom do predmetnej zóny sa bude dať vstúpiť iba po súhlase rečníka, respektíve predsedajúceho alebo týchto osôb,“ ozrejmila.

Predkladatelia chcú tiež presadiť, aby v prípade, ak navrhovateľ nebude opakovane prítomný pri prerokúvaní svojho bodu a vopred nepožiadal o ospravedlnenie, tak daný bod sa zaradí na schôdzu najskôr o šesť mesiacov od skončenia schôdze, na ktorej sa o návrhu pôvodne malo rokovať. V rokovacom poriadku by po novom malo byť aj ustanovenie o tom, že na schôdzi, ktorú šéf NR SR zvolal na žiadosť aspoň pätiny poslancov, by sa nemohlo rokovať o návrhu, ktorý je už zaradený v schválenom programe prebiehajúcej schôdze. Predkladatelia to odôvodnili tým, že tak chcú zabrániť predraďovaniu bodov.

Pozmeňujúci návrh má tiež zrušiť povinnosť čítať pozmeňujúci návrh v pléne. „Bude postačovať, aby bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh zverejnený najneskôr do začatia rokovania o bode programu,“ doplnili predkladatelia.

Do rokovacieho poriadku majú pribudnúť aj ustanovenia o správaní a obliekaní zákonodarcov. „Navrhuje sa, aby povinnosť nosiť primerane formálny odev bola uvedená priamo v zákone o rokovacom poriadku s tým, že podrobnejšie túto povinnosť upraví etický kódex,“ ozrejmili predkladatelia.

Šimečka: Koalícia mení rokovací poriadok, pretože nechce počúvať kritiku

Jedinou pohnútkou, prečo koalícia mení rokovací poriadok Národnej rady (NR) SR, je, že sa jej nechce počúvať kritiku a že sa koaličným poslancom nechce sedieť v rokovacej sále. V diskusii k novele zákona o rokovacom poriadku to povedal líder opozičného PS Michal Šimečka. Argument koalície o tom, že chce predísť zablokovaniu parlamentu, podľa neho neobstojí. Tvrdí, že parlament bol zablokovaný len raz, keď sa v koalícii hádali poslanci a NR SR nebola uznášaniaschopná pri hlasovaní.

„Podľa nás je táto novela zlou prioritou do nového roku a prvého parlamentu. Je to zlá novela, je to v zlom čase, so zlým zámerom,“ povedal Šimečka. Ľudia podľa neho očakávajú, že prvou témou, ktorú budú poslanci v novom roku riešiť, bude krízová a ekonomická situácia, naštartovanie ekonomiky, no namiesto toho koaliční poslanci riešia seba. „Jediná pohnútka je, že sa vám nechce počúvať kritiku, nechce sa vám tu sedieť, je vám to nepríjemné,“ odkázal koalícii.

Líder PS zopakoval, že vedenie parlamentu na čele s predsedom NR SR Richardom Rašim (Hlas-SD) je slabé, nemá prirodzený rešpekt, a preto si ho vynucuje. „Keď je silný parlament, je silná aj demokracia,“ povedal s tým, že pre slovenskú demokraciu je problémom slabý parlament. „Nie to, že tu ľudia nie sú pekne oblečení, že sa tu píska,“ dodal. Zopakoval tiež, že vláda na čele s Robertom Ficom (SMER-SSD) si s parlamentom robí, čo chce, napríklad vtedy, keď vláda ignoruje ústavný zákon, keď ešte nepodala návrh o vyslovenie dôvery v súvislosti s dlhovou brzdou.

Opozičné KDH má výhrady k novele rokovacieho poriadku parlamentu z dielne koalície. Nepredpokladá, že Národnú radu (NR) SR urobí slušnejšou. Argumentuje, že pekné obleky z nikoho čestného človeka nespravia. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca a lídra kresťanských demokratov Milana Majerského na utorkovej tlačovej konferencii.

„Takéto direktívy boli možno známe v totalitných režimoch a v žiadnom prípade tento návrh neurobí parlament slušnejším,“ skonštatoval Majerský.

Kresťanských demokratov mrzí, že i keď zo začiatku koalícia o zmenách rokovacieho poriadku rokovala s opozíciou, no ich pripomienky nezapracovala a nedospeli k prieniku pri finálnej verzii. Skritizovali tiež to, že návrh sa rieši v úvode schôdze. Treba sa podľa nich venovať dôležitejším oblastiam.

Výhrady k novele rokovacieho poriadku tlmočila aj Kresťanská únia (KÚ). Vyzvala koalíciu, aby sa namiesto zákazov a obmedzení sústredila na riešenie problémov ľudí. Kritizovala zároveň harmonogram schôdzí na tento rok. „V celom roku je naplánovaných len päť riadnych schôdzí. Poslanci majú mať takmer tri mesiace voľna počas leta a celý mesiac marec bez jediného riadneho zasadnutia. To všetko v čase, keď rodiny na Slovensku zápasia s vysokými cenami, problémami v zdravotníctve, školstve a nedostupnosťou bývania,“ skonštatoval predseda KÚ Milan Krajniak.

Prečítajte si tiež: 

• Matovičovi sa nepáčia zmeny v rokovacom poriadku
• Veľké zmeny v rokovacom poriadku: „To, čo sa udialo, bol útok na demokraciu”