Predstavuje dohoda o voľnom obchode s krajinami Mercosuru pre slovenských pekárov, ale aj potravinárov všeobecne, skutočnú hrozbu? Alebo k nám v oblasti potravinárstva najväčšie riziká smerujú od nášho východného suseda? Dostávajú sa na pulty našich predajní aj výrobky, ktoré môžu byť vyrobené z ukrajinskej múky? Je Slovensko v oblasti výrobe potravín ešte aspoň v niečom sebestačné? A čo sa dá robiť preto, aby štát našich pestovateľov a výrobcov potravín chránil a pomáhal im namiesto toho, aby podporoval dovoz potravín zo zahraničia? Dotkne sa zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov cien pekárenských výrobkov?

Dozviete sa vo videorozhovore s predsedom predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, Milanom Lapšanským.

Rozhovor si môžete pozrieť TU:

Alebo si ho môžete vypočuť:

Od začiatku tohto roka sa zmenila výška minimálnej mzdy a tým pádom aj príplatky za prácu v noci a cez sviatky. Ako to ovplyvnilo ceny vašich výrobkov?          

Minimálna mzda priamo úmerne ovplyvňuje naše odbytové ceny smerom k obchodným reťazcom. Osobné náklady, to znamená mzdy, tvoria až 55 percent všetkých našich nákladov. To je obrovské číslo. Takže keď ide hore minimálna mzda a príplatky za prácu v noci, cez sviatky, ako aj v sobotu a nedeľu, automaticky musíme upravovať aj naše odbytové ceny.

Interval úpravy odbytovej ceny bol od 6 do 8 percent, také informácie mám od našej členskej základne. Samozrejme, nie sú to presné dáta, pretože naši členovia sú prísni konkurenti. Nemám možnosť dostať sa k nejakým analytickým výkazom, ale priemerne to vychádza takto.

Čo sa týka cien na pulte, aj pred naším rozhovorom som sa bol pozrieť na jednotlivé položky a musím povedať, že situácia je veľmi rozdielna, prípad od prípadu. Slovenský zákazník totiž siaha hlbšie do peňaženky, respektíve správa sa veľmi racionálne, šetrí, zbytočne nemíňa a preto na potraviny vynakladá stále menej peňazí. Trhová situácia teda prinútila obchodné reťazce správať sa takisto veľmi racionálne a opatrne, takže ak môžu, tak svoje odbytové ceny neupravujú.

Na druhej strane som videl, že niektorí obchodníci svoje odbytové ceny natvrdo upravili, od vyššej DPH, takisto aj svoje obchodné prirážky. De facto ťažia z toho, že v nejakom konkrétnom regióne majú dominantné alebo vyhľadávané postavenie a preto je zákazník donútený platiť toľko, koľko oni „prikážu“. Tu by som rád zdôraznil, že pultové ceny si tvorí každý obchodník sám podľa vlastnej obchodnej stratégie. Dodávatelia, či už sú to pekári alebo akýkoľvek iný dodávateľ potravín, nemajú na pultovú cenu svojich výrobkov absolútne žiadny vplyv.

Vieme, že obchodníci si dávajú celkom slušné prirážky…

Žiaľ, je to tak. Slovenská republika sa vymyká z toho, čo je v Európe normálne, bežné a morálne. Obchodné prirážky u nás ďaleko presahujú 40 percent. Pri základných potravinách máme 60 až 80 percent, ale pri väčšine slovenských potravín alebo potravín predávaných na slovenskom trhu je to aj cez 100 percent. A máme aj extrémy, ako napríklad pivo, respektíve korenie alebo niektoré pekárenské výrobky, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu a tam je niekedy prirážka aj 200 – 250 percent.

Jeden príklad, ktorý musím stále používať a ktorý je žiaľ stále aktuálny – my dodáme výrobok, konkrétne štvrťkilový krájaný chlieb, za 99 centov a niekto ho predáva za 4,19. Toto je stále realita dňa a s týmto musí naša politická reprezentácia niečo robiť, lebo zákazník platí za potraviny príliš veľa.

Spomínali ste, že nepoznáte detaily cenotvorby v prípade jednotlivých výrobcov a pri tejto informácii by som sa pristavil. V polovici minulého novembra Protimonopolný úrad u niektorých vašich členov spravil kontroly. Následne informoval, že existujú podozrenia na vytvorenie „ťažkého“ kartelu, vraj tam boli rôzne dohody, výmena citlivých obchodných informácií a podobne. O čo ide?

S odstupom času sa nad tým usmievam. Hneď ako sa táto informácia dostala na verejnosť, kontaktovali sme našich členov. Máme ich cez 530. Kontrolované boli tri subjekty – dva z východného Slovenska a jeden zo západného. Všetky kontroly dopadli veľmi dobre.

To podanie na slovenských pekárov dala Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje obchodné reťazce s väčšinovým vlastníkom v zahraničí. Vnímame to ako súčasť boja, ktorý s obchodnými reťazcami zvádzame. Je to už taký folklór.

Nechceme sa totiž vzdať poukazovania na ich obrovské obchodné prirážky. Chceme verejnosť naďalej informovať o tom, že zo Slovenska sa odlievajú peniaze do nemeckých a anglických centrál a zákazník platí zbytočne veľa. S tým súvisí aj to, že si niektoré potraviny vôbec nemôže kúpiť, keďže za niečo platí diametrálne odlišnú cenu, ako by mal.

Tá kontrola bola teda nejakou „odvetou“ zo strany obchodných reťazcov?

Odveta, ktorá dopadla presne tak, ako sme čakali. Pri takom počte členov nemôžu byť žiadne kartelové dohody. Každý bojuje o zákazníka, o každý región. To neprichádza do úvahy.

Po 25 rokoch rokovaní a vyjednávania bola podpísaná obchodná dohoda medzi Európskou úniou a krajinami Mercosuru. Ako sa to dotkne vás, výrobcov pekárenských výrobkov?

Túto dohodu vnímame v dvoch rovinách. Po prvé, berieme to ako veľký obchod Európskej únie s Južnou Amerikou z toho dôvodu, že je potrebné zabezpečiť, aby automobilový priemysel – ktorý tvorí gro hrubého domáceho produktu v mnohých európskych krajinách a vlastne aj celej Európy – mal kam exportovať svoje produkty. Pretože ekonomická situácia v Európe nie je vôbec dobrá.

Na druhej strane vnímame, že sa tomuto regiónu otvára, alebo skôr zjednodušuje, priestor pre umiestňovanie agrokomodít a potravín na náš trh. On tu už ale zastúpený bol.

Isté ohrozenie pre Slovensko samozrejme existuje, lebo či už mäso hydinové, hovädzie, alebo teľacie, sa tam vyrába veľmi jednoducho a lacnejšie. A to isté bude platiť pre vajcia, prípadne rôzne iné produkty, alebo hotové potraviny. V každom prípade to bude proces, ktorý bude postupný. Nezasiahne Európu nárazom, že by sa zo dňa na deň sa zmenil celý trh.

Najväčšie ohrozenie pre slovenských pekárov, cukrárov, ale aj celý agropotravinársky sektor môžeme skôr cítiť v súvislosti s úvahami o vstupe Ukrajiny do EÚ. My to hodnotíme ako nejaké predpripravené politické rozhodnutie, pretože tá krajina absolútne nie je pripravená a nespĺňa požiadavky, ktoré ostatné kandidátske krajiny pred vstupom do EÚ spĺňať museli.

Ohrozenie zo strany Ukrajiny je obrovské. Kvalita tých potravín je otázna a možnosti našich kontrolórov na to, aby sme odkontrolovali, z čoho sa tie suroviny, prípadne krmivá vyrábajú, akej kvality sú jednotlivé komodity, sú minimálne. Žiaľ, dnes je situácia taká, že trh pre ukrajinské produkty sa uvoľnil v rámci celej Európy.

Napríklad Španieli alebo Francúzi sú nadšení, že môžu takúto potravinársku či kŕmnu pšenicu kupovať veľmi lacno. Na druhej strane štáty ako Poľsko, Slovensko, či Maďarsko sa proti týmto dovozom postavili, pretože nám naše funkčné potravinové vertikály Ukrajinci vedia okamžite zlikvidovať. Práve tým, že tie ceny potravín sú nízke a nezodpovedajú našim výrobným nákladom. My pritom spĺňame úplne iné štandardy pestovania komodít a výroby potravín.

Žiaľ, už vidíme aj nejaké nekalé prípravy na vstup ukrajinských potravín na náš trh. Prebaľuje sa tu mäso z Ukrajiny, vo veľkom sa sem vozia ukrajinské vajíčka, ktoré sa označia našimi pečiatkami a teda sa tvária, ako slovenské. Pobaltské štáty z Ukrajiny oficiálne dovážajú obrovské množstvo vajec a predávajú ich ako litovské alebo lotyšské. Už som ich dokonca videl v jednom diskontnom reťazci, predávali ich s extrémne nízkou cenou. Je to veľký problém a štát by sa mal pripraviť na to, že tých problémov a komplikácií v súvislosti s ukrajinským tovarom bude viac. Toto je najväčšie ohrozenie slovenského potravinárstva.

V predchádzajúcich rozhovoroch ste spomínali, že ročne k nám z Belgicka, či Nemecka prúdi okolo 5500 kamiónov so zmrazenými pekárenskými výrobkami. Keďže tam sa produkty z Ukrajiny dovážať môžu, máme tu výrobky aj z ukrajinskej múky?

Presne takto to funguje. Štáty, ktoré hraničia s Ukrajinou, dovoz tých potravín pre svoje lokálne trhy zablokovali. V každom prípade, tie potraviny alebo suroviny sú transportované cez ich územia a nikto nevie, kde skončili. Či skončili v mieste pôvodného dodania alebo skončili na území Slovenska, prípadne Poľska alebo Maďarska.

Platí aj to, že tí, ktorí k nám dovážajú tých 5500 kamiónov chleba, pečiva alebo iných pekárenských výrobkov za zhruba 200 miliónov eur ročne, používajú ukrajinskú pšenicu alebo ukrajinskú múku na to, aby ich vedeli lacno vyrobiť.

Upozornili sme na to kontrolné orgány, aby sa hotovým výrobkom predávaným na slovenskom trhu začali venovať. Nikto nevie, aké kvalitatívne parametre spĺňajú, aké látky sú v tých produktoch obsiahnuté. Dúfam, že regionálne potravinové a veterinárne správy na to zareagujú a plánované kontroly zahrnú do svojich plánov.

Máte už nejakú spätnú väzbu, robia v tejto veci niečo?

Zatiaľ nemám. Je to relatívne čerstvá vec, upozornili sme na to pred dvoma týždňami.

Vráťme sa ešte chvíľu k Mercosuru. Proti tej dohode protestujú potravinári a poľnohospodári z celej EÚ, vrátane Slovenska. Majú sa naši pekári čoho obávať? Predstavitelia komisie tvrdia, že potravinársky sektor je v dohode zastúpený minimálne, že ide najmä o techniku, automobily a stroje. Sú teda ich obavy na mieste?

Myslím si – to je môj osobný názor – že Mercosuru sa pekári a výrobcovia zákuskov nemusia obávať. Je to segment, ktorý v krajinách Mercosur nie je prioritne pokrytý výrobnými kapacitami.

Slovensko malo voči tej dohode viaceré výhrady, napokon sme ju podpísali. Minister Takáč povedal, že pozitíva prevažujú nad negatívami. Súhlasíte?

Áno. Z pohľadu Slovenskej republiky – ak hovoríme o záchrane automobilového a strojárskeho sektora verzus relatívne mierne poškodenie poľnohospodárskej výroby a spracovateľstva potravín – keď to dáme na vážky, pre Slovensko ako celok je dohoda s Mercosurom výhodná. Aspoň sa tak dnes javí.

Pôjde o postupné zvyšovanie objemov, respektíve hľadanie nových trhov, pretože – ako som spomínal – mäso tu už zastúpené je. Bude treba vybudovať nejaké zastúpenia, mať nejaké obchodné väzby, nastaviť výrobkový sortiment regionálnym chutiam, takisto objemovým baleniam. Ak aj podpíšete zmluvu, nie je to také jednoduché, aby ste sa na nový trh dostali. Pretože ten trh je plný a samozrejme tam fungujú aj rôzne regionálne väzby, regionálny dodávateľ verzus regionálny obchodník. To chvíľu potrvá, budú to roky.

Obzrime sa aj za uplynulým rokom 2025. Aký bol z vášho pohľadu?

Z môjho pohľadu veľmi náročný. Hneď v januári sme začali zhurta, pretože Európska únia vymyslela, že môžeme do našich výrobkov pridávať červy, larvy alebo muchy, prostredníctvom špeciálne pripravenej múčky. To sme en bloc odmietli. A myslím si, že sme sa trafili do názoru verejnosti, lebo presne takýto názor má aj väčšina slovenskej populácie. Obávam sa ale, aby to nebola len predpríprava na nejaké ďalšie kroky Európskej únie. Lebo z EÚ čo rok, to ďalší nový nezmysel.

Hovorili sme o obavách, že ak dnes používať múčne červy ako prídavok múky používať môžeme, tak zajtra – obrazne povedané – povedia, že ich pridávať musíme. Vidíme to pri emisných povolenkách. Keď sa to pred rokmi spúšťalo, bolo povedané, že to bude len pre priemysel. Prešiel nejaký čas a už sme aj pri spotrebiteľoch. My to hodnotíme veľmi negatívne. To, čo sa dnes deje v Európskej únii, nie je to to, do čoho sme vstupovali a bude to treba zásadne reformovať.

Ďalšou témou bola sivá zóna. Pred Veľkou nocou sme tradične informovali, že na Slovensku sa až 70 percent zákuskov vyrába v sivej zóne – rôznymi „podnikateľmi“, ktorí zneužívajú systém. Komunikovali sme to nielen v médiách, ale vyvíjali sme aktivitu aj smerom k ministerstvu vnútra, živnostenským úradom, finančnej správe a regionálnym veterinárnym správam. Takéto podnikanie je jednak trestný čin, ale takisto aj zneužívanie systému podpory, napríklad pri dotovaných energiách. Ľudia, ktorí to robia profesionálne – a tu by som chcel zdôrazniť, nerozprávame sa o babičkách, ktoré upečú jeden plech koláčov a predajú ho susede, ale o niekom, kto to robí zásadne ako podnikateľskú aktivitu – podnikajú bez všetkých povolení, bez kontroly výrobnej prevádzky, načierno, bez zdaňovania a odvodov. Vo veľkom.

Budeme sa tomu jednoznačne venovať aj v budúcnosti. Škody podľa našich analytikov už dosiahli 20 miliónov eur, čo nie je málo. Ak si poviete, akým spôsobom štát pristupuje k ozdravovaniu verejných financií a aké čiastky hľadá, tak tu je 20 miliónov. Treba s tým niečo robiť. Legislatíva je nastavená, stačí sa tomu zo strany kontrolných orgánov venovať.

Koľko takýchto nelegálnych prevádzok je na Slovensku?

V našich databázach ich máme stovky. Máme analytický tím, ktorý to skúma, zhromažďuje údaje, aby sme mali podklady pre ďalšie konania, povedzme aj pre políciu. Len v Dolnom Kubíne ich je 47. 47 ľudí v Dolnom Kubíne takto na čierno podniká, pravidelne vyrába zákusky, rieši nejaké kary, svadby, krstiny… Bez bločku, bez faktúry, bez kontrolných orgánov, používajú zakázané alebo nepovolené farby alebo figúrky dovezené z Číny.

Niektorí ľudia sa na tom smejú, na sociálnych sieťach som čítal rôzne komentáre. Ale nemajú všetky informácie. Komunikujeme s riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a aj on si uvedomuje, že to je vážny problém. A musím povedať a pochváliť, že veterinári robia svoju robotu dobre. Čo podanie, to detailné prešetrenie.

Ide o ľudí, ktorí majú svoje webstránky, svoje Instagramy, pravidelne komunikujú so zákazníkmi, dnes už zverejňujú aj svoje mená a priezviská, dávajú tam kontakty, dokonca majú autá, ktoré robia rozvoz. Všetko načierno. To znamená, že je to nelegálne podnikanie. V žiadnom prípade nehovoríme o susede, ktorá vám predá jednu tortu za rok.

Ide najmä o obdobia pred veľkými sviatkami, ako Veľká noc a Vianoce?

To sú špičky, najdôležitejšie obdobia. Ale títo podnikavci pečú, dodávajú a predávajú celý rok. Neskončili len pri zákuskoch, už robia aj hotové jedlá – vyprážané filé, rezne, zemiakové šaláty, klobásy. Mimo systému a kontroly.

Poďme sa pozrieť aj na budúcnosť. Konsolidácia, energie nie sú lacné, náklady na prácu rastú… Pozeráte sa na rok 2026 s obavami?

S obavami nie. Berieme to tak, že to priniesol život, naši členovia sú na to, čo rok 2026 prináša, pripravení. Máme šťastie v tom, že naše výrobky patria medzi základné potraviny, pravidelne kupované a zrejme to tak aj zostane.

Takže prípadné poklesy budú minimálne, pretože potraviny sú anticyklické. Či sú krízy alebo superbohaté roky, spotreba príliš nerastie, ale ani príliš neklesá.

Skôr s obavami vnímame to, že na Slovensku nie je politický konsenzus v otázke kam by naše potravinárstvo malo smerovať. Práve preto sme v závere roka 2025 mali v parlamente prezentáciu toho, čo by náš sektor potreboval, aké má problémy a tak ďalej. Musím povedať, že sme sa stretli s veľmi priaznivou reakciou všetkých poslancov. S pomocou pána Rašiho sme našli termín a priestor na to, aby sme pred poslancami mohli urobiť skutočne špičkovú prezentáciu.

Odovzdali sme im zoznam nefinančných opatrení, – to znamená prijatie legislatívnych noriem alebo vyhlášok – ktoré keď štát spraví, tak výrazným spôsobom posilní nielen pekársky sektor, ale potravinárstvo ako také a dosiahne to, že nebudeme minoritnou časťou toho spotrebiteľského koša, ako je to teraz.

Hovorím o kontinuite, to znamená súčasná koalícia aj súčasná opozícia, či parlamentná alebo mimoparlamentná, by sa s tým mala stotožniť a v prípade nejakých zmien vlád by v tom mali kontinuálne pokračovať.

Vypracovali sme dokument a poslancov sme vyzvali, aby prijali národnú stratégiu na podporu slovenských potravín. To je vec, ktorá je pripravená zo strany našich legislatívcov a analytikov veľmi presne. Stačí to už len spraviť, nemusia vymýšľať ani to paragrafové znenie.

Čakám na januárovú schôdzu NR, že sa s poslancami opäť stretneme a povieme si, aké kroky v spravíme. Pretože nie je mysliteľné, aby slovenské potravinárstvo malo dostatočné kapacity, ale aby tento fakt obchodné reťazce pôsobiace u nás ignorovali a dovážali k nám stále viac a viac potravín. Keď sme spomínali tých 5500 kamiónov dovážaného chleba a pečiva ročne, to má hodnotu 200 miliónov eur.

To sú peniaze, ktoré by mohli ostať na Slovensku, ktoré by mohli zabezpečiť vyššie odvody, poistné, daň zo zisku, samozrejme zamestnanosť a prípadne aj rast miezd. To sú hospodárske škody, ktoré nám niekto či už zámerne, alebo neúmyselne vytvára. Mali by sme sa ohradiť, lebo vo vyspelej Európe je normálne, že štát tlačí na to, aby sa spotrebovali a predávali predovšetkým doma vyrobené produkty.

Už len z toho dôvodu, že ak by bol nejaký problém do budúcnosti, nejaká živelná udalosť, alebo nedaj Bože nejaké nepokoje, alebo povedzme COVID-2, tak aby sme mohli stále vyrábať potraviny a zabezpečiť výživu a obživu našich obyvateľov. Dnes to tak nie je. Dnes nie sme pripravení na nejaké veľké zásadné problémy. Potom už môže byť neskoro plakať.

Je Slovensko v nejakom potravinárskom výrobku alebo surovinách v súčasnosti sebestačné?

Kedysi sme boli v produkcii vajíčok, tam sme mali až 106 percent. Teraz to je niekde na úrovni 90 percent. Možno pšenica – robíme 2 milióny ton, potrebujeme 600 tisíc ton, ale to je len základná komodita, treba ju ešte spracovať. Ani mlieko, ani mäso, nič také nie je.

Máte zo strany súčasnej vlády pocit, že robí kroky k tomu, aby sa to zmenilo?

Môžem to porovnávať s obdobím vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Tam neboli uši na to, aby sa počúvalo a rokovalo o tom, čo treba spraviť, aby to na Slovensku bolo lepšie. Tomu zodpovedajú aj čísla – kedysi sme mali na pultoch 42 percent výrobkov slovenského pôvodu, dnes len 37 percent. To je ich výsledok.

Teraz je situácia iná. Jednotliví poslanci zodpovední za poľnohospodárstvo, či vládni alebo opoziční, už rokovať chcú. Stretávame sa s nimi, máme dohody a prísľuby. Som zvedavý, či ich aj naplnia.

Za Matoviča, Hegera a Ódora boli k tejto téme zatvorené dvere?

To boli ľudia orientovaní na obchodné reťazce. Preto upravovali legislatívu napriek nesúhlasom sektorov, aj komôr. Legislatíva sa upravovala jednoznačne v prospech zahraničných obchodných reťazcov.