Slovensko by podľa premiéra malo odmietnuť pozvanie do Rady mieru

„Ja si myslím, že s veľkým poďakovaním by Slovenská republika mala odmietnuť toto pozvanie a by sme sa mu nemali ďalej venovať. Napriek tomu Slovensko bude patriť medzi krajiny, ktoré vždy volali a budú volať po mieri,“ vyhlásil premiér.

Existujúce medzinárodné inštitúcie, ako je OSN, treba podľa neho reformovať, nie rušiť. „Máme ako Slovensko obrovský záujem stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028-2029 a na všetkých našich návštevách žiadame partnerov o podporu nášho členstva,“ pripomenul.

Ako uviedol, nie je si tiež istý, či má byť Rada mieru všeobecným orgánom pre viaceré prípady, alebo ide len o ad hoc inštitúciu s dočasným charakterom, ktorá sa má venovať situácii v Pásme Gazy.
Rovnako namieta členské vo výške miliardy dolárov. „Vláda Slovenskej republiky nikdy nevynaloží žiadne členské na vstup do podobnej inštitúcie,“ vyhlásil Fico.

Rovnako namieta členské vo výške miliardy dolárov. „Vláda Slovenskej republiky nikdy nevynaloží žiadne členské na vstup do podobnej inštitúcie,“ vyhlásil Fico.

Proti pristúpeniu SR do Rady mieru je aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD). Informoval, že rezort diplomacie analyzoval dosah prípadného členstva v Rade mieru na vnútroštátny právny poriadok, ale aj záväzky v medzinárodných organizáciách.

Z hľadiska záväzkov SR k OSN vidí mnohé prvky, ktoré sú pre Slovensko neprijateľné. Aj nestále členstvo by podľa neho do určitej miery znamenalo narušenie našich pravidiel, predovšetkým dodržiavania medzinárodného práva.

„Kandidujeme za nestáleho člena bezpečnostnej rady práve preto, aby sme prispeli aj ako Slovenská republika k diskusii, ktorá evidentne musí prísť, a to je reforma OSN. Pretože všetci vieme, že svet už nebude taký, ako bol doposiaľ,“ komentoval Blanár. Porušovanie medzinárodného práva v ostatných desaťročiach, predovšetkým veľmocami, podľa neho absolútne erodovalo medzinárodné právo.

Americký prezident Donald Trump predstavil Radu mieru minulý týždeň na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Pozval do nej približne 60 krajín, presné zloženie však dosiaľ známe nie je. Okrem iných sú medzi nimi Rusko, Čína, Európska komisia, Poľsko či Austrália. Účasť odmietli napríklad Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švédsko a Slovinsko.

Blanár je proti vstupu do Rady mieru, nevie si predstaviť jej fungovanie

„Sú viaceré veci, ktoré nás vyrušujú v súvislosti s tým návrhom,“ povedal Blanár o Rade mieru. Pripomenul, že SR uznala Palestínu a za ideálne riešenie v Pásme Gazy považuje dvojštátne riešenie a k tomu by mali viesť všetky kroky. Slovensko podľa Blanára preto vyrušujú kroky, že palestínska samospráva by v Rade mieru nemala byť. V návrhu nie je podľa neho explicitne povedané, že sa bude týkať čisto len vojny v Gaze. „Nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa tu vytvárala nejaká paralelná OSN,“ dodal šéf slovenskej diplomacie s tým, že predstava o doživotnom pôsobení predsedu rady, ktorý by mal právo veta, ak nebude jednotné stanovisko, nie je demokratická. „Ja budem proti tomu, aby sme vstúpili do Rady mieru, to hovorím úplne otvorene, pretože si neviem predstaviť takéto fungovanie, ale budeme to sledovať, ako sa to celé vyvinie,“ skonštatoval. Našou ambíciou je podľa neho to, aby na území čo najskôr zavládol mier.

Blanár priblížil, že Slovensko musí posúdiť pozvánku do Rady mieru. „Posudzovanie prebieha vzhľadom na vnútorný legislatívny rámec a vzhľadom na naše záväzky. V krátkom čase budeme informovať, aký je náš postoj k pristúpeniu k tejto rade,“ dodal.

Podľa plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Gazu má Rada mieru fungovať ako medzinárodný dozorný orgán nad prechodnou palestínskou správou Pásma Gazy počas povojnovej obnovy. Pozvánky do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Kritici poukazujú na to, že americký prezident sa snaží vytvoriť konkurenta OSN, ktorý by bol ovládaný Spojenými štátmi.

Minister prišiel na výbor informovať o stanoviskách SR v súvislosti so štvrtkovým (29. 1.) zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci. Očakáva diskusiu o aktuálnych rokovaniach o mieri na Ukrajine a angažovaní sa EÚ v tomto procese. Zopakoval, že SR odsudzuje akékoľvek útoky na infraštruktúru a civilistov a chce naďalej pomáhať humanitárne. Členovia výboru sa pýtali aj na tzv. koalíciu ochotných. Minister odmieta vytváranie novej bezpečnostnej architektúry, keďže máme NATO. Vyjadril sa aj k situácii v Iráne, kde nariadil opustenie nášho zastupiteľského úradu a jeho presídlenie do Azerbajdžanu. „Pristúpili sme k spoločnému vyhláseniu európskej 27-ičky, kde sme odsúdili všetky útoky voči demonštrantom,“ uviedol s tým, že Slovensko odsudzuje konanie iránskej vlády a najvyššieho predstaviteľa voči demonštrantom.