Európska komisia schválila ďalších osem investičných plánov v oblasti bezpečnosti

Estónsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Fínsko v pondelok získali od Európskej komisie schválenie svojich národných investičných plánov v rámci nového úverového programu EÚ na obranu v hodnote 150 miliárd eur.

Týchto osem krajín požiadalo o financovanie v celkovej výške 74 miliárd eur – približne polovica celkovej sumy, ktorú Európska komisia plánuje získať na trhu na financovanie svojho programu Bezpečnostné opatrenia pre Európu (Security Action for Europe – SAFE) – pričom samotné Poľsko požiadalo o 43,7 miliardy eur.

Ide o druhé kolo schvaľovania po tom, ako 15. januára sa schválili plány ôsmich ďalších krajín – Belgicka, Bulharska, Dánska, Španielska, Chorvátska, Cypru, Portugalska a Rumunska – v celkovej hodnote 38 miliárd eur.

„S touto druhou sériou investícií v rámci programu SAFE Európa konečne podporuje svoje bezpečnostné ambície potrebnou finančnou silou,“ uviedol vo vyhlásení európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius. „Už len nevypracovávame stratégie, ale budujeme realitu tvrdých síl,“ dodal.

„Je to jasný signál pre európsky priemysel aj pre našich protivníkov: Európa berie svoju silu a suverenitu vážne, naše ozbrojené sily potrebujú to najlepšie a včas,“ uviedol tiež.

Príprava na konflikt

Celkovo devätnásť členských štátov už podalo žiadosť o čerpanie prostriedkov z programu SAFE, pričom pridelenie finančných prostriedkov sa predbežne dohodlo v septembri minulého roka. Národné investičné plány Českej republiky, Francúzska a Maďarska sú stále v štádiu schvaľovania.

Program SAFE, ktorý je súčasťou plánu Európskej komisie, pod názvom Readiness 2030 (Pripravenosť 2030) na uvoľnenie až 800 miliárd eur na obranu do konca desaťročia, má za cieľ podporiť obstarávanie prioritných obranných produktov.

Medzi ne patria munícia a rakety, delostrelecké systémy, drony a systémy proti dronom, ako aj systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, ochrana kritickej infraštruktúry, ochrana satelitov, kyberbezpečnosť, technológia umelej inteligencie a systémy elektronickej vojny.

Ďalším dôležitým kritériom programu je, že zakúpené zariadenia musia byť vyrobené v Európe, pričom náklady na komponenty pochádzajúce z krajín mimo EÚ, EHP-EZVO (Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu) alebo Ukrajiny nesmú presiahnuť 35 %. Kanada, ktorá uzavrela s úniou bilaterálnu dohodu, sa bude môcť zúčastniť na rovnakej úrovni ako tieto krajiny.

Program je výhodný pre členské štáty, ktorých úverové ratingy nie sú tak dobré ako rating Európskej komisie, čo znamená, že získajú lepšie sadzby. Napríklad Nemecko nepožiadalo o žiadne prostriedky z programu SAFE.

Ministri EÚ majú teraz štyri týždne na schválenie plánov, pričom prvé platby sa očakávajú v marci 2026.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová koncom minulého roka uviedla, že vzhľadom na popularitu programu medzi členskými štátmi – ktorý bol prekročený, pričom 19 zúčastnených krajín pôvodne požiadalo o viac ako 150 miliárd eur – by mohla viesť k jeho ďalšiemu rozšíreniu.

Prečítajte si tiež:

• EÚ pripravuje sankcie voči predstaviteľom iránskych revolučných gárd
• Mark Rutte sa vzoprel poslancom Európskeho parlamentu a pochválil Donalda Trumpa