Ďalší týždeň, ďalšie poníženie Európy

Kancelár Merz (to už uviedla aj nemecká tlač) v zákulisí ponúkol Bielemu domu, že si Američania môžu na obrovskom ostrove zobrať určité územia, nad ktorými budú mať suverénnu kontrolu, kde postavia základne a kde, taká drobnosť, úplný detail – budú môcť ťažiť nerastné bohatstvo.

Teraz sa začína tlak na Dánsko, aby americko-nemecký diktát akceptovalo.

Ono, celý príbeh je značne iný, ako ho podáva Biely dom a bezkontextovo opakuje aj časť médií.

Problémom nie je obrana ostrova. Čo sa budovania samotných ďalším základní týka, to umožňuje už dávno zmluva medzi USA a Dánskom.

Američanov ale v ostatných rokoch znepokojuje to, že Dánsko odovzdáva čoraz viac suverenity nad ostrovom miestnym obyvateľom.

To by sa mohlo stať prípadnou prekážkou pre intenzívny nástup amerických ťažiarských firiem (ktoré nemajú vo svete práve povesť šetrných aktérov). A tak sa to Donald and Co. snažia “vyriešiť” čo najskôr, tlakom na momentálnych, benevolentných pánov ostrova, Dánov.

Pričom v pozadí tohto tlaku sú veľmi vplyvné osoby, napr. Ronald Lauder. Viac k tomu ani hovoriť netreba.

Podobne ako pri clách, aj tu sa EÚ triasla a špeciálne nemeckí politici, napriek rôznym deklaráciám, nakoniec v zásade Donaldovi pobozkali nohy. A aby tej potupy nebolo dosť, na všetkých si potom, bez prepáčenia, otvoril papuľu malý zelený mužíček z Kyjeva, ktorý v Davose európskym lídrom sebavedomo vykladal, akí sú trápni a ako by on bezpečnostné problémy Európy vedel vyriešiť.

Pritom severná časť Atlantického oceánu je len jedno z bojísk o to, či budeme kolóniou USA. Súbežne sa rozbieha silný tlak, aby tu dostali čo najvoľnejšiu ruku americké technologické korporácie. A to je ešte oveľa nebezpečnejšia možnosť.

Je to zložitá situácia. Ale hádam sa pri ďalších krízach podarí časť tejto “európskej reprezentácie” vymeniť a začať novú, suverénnejšiu európsku politiku.

S realistickejším geopolitickým rámcom a spoluprácami.

Toho ponižovania už bolo naozaj dosť.