„Áno, musíme pristúpiť na kompromis, aj keď je to veľmi bolestivé. A áno, musíme sa vzdať Donbasu. A to nie je môj osobný názor, ale postoj mnohých poslancov a mnohých ľudí v tejto krajine. Potrebujeme prímerie za každú cenu. Inak môžu ľudia umierať ešte mesiace a roky,“ citoval novinár slová svojho zdroja.

Podľa neho sa jeho zdroj odmieta verejne vyjadriť k tejto pozícii, pretože sa bojí dôsledkov zo strany úradu prezidenta a špeciálnych služieb.

Zdroje denníka „Strana“ v parlamente potvrdzujú, že podobné názory, ktoré sa ešte nedávno zdali nepredstaviteľné, v parlamente skutočne existujú.

Hoci, ako priznávajú poslanci, takéto rozhovory sa zvyčajne vedú tvárou v tvár s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi alebo ľuďmi, ktorým dôverujete.

Poslanci, ako priznávajú, sa boja verejne hovoriť o podmienkach ukončenia vojny, ktoré nezapadajú do oficiálnej línie, zo strachu z obvinení z vlastizrady a spolupráce s Ruskom.

Ale respondenti z rôznych poslaneckých zoskupení priznávajú, že situácia v krajine je príliš ťažká na to, aby jednoducho opakovali frázu Borisa Johnsona „poďme ďalej bojovať“ (bývalý britský premiér).

„Situácia v energetike samozrejme pridala veľa argumentov tým, ktorí sú za kompromisy na ukončenie vojny. Navyše sa zhoršujú rozpory medzi Európou a USA, ktorých dôsledky na schopnosť Ukrajiny pokračovať vo vojne sú ťažko predvídateľné.V Abú Zabí prebiehajú rokovania s Rusmi. A hoci vláda tvrdí, že nikto nemá v úmysle ničoho sa vzdať, kolujú povesti, že pozícia už nie je taká tvrdá ako predtým,“ hovorí jeden z poslancov.

Jeho kolega potvrdzuje, že diskusia o územných kompromisoch prebieha medzi poslancami, ale aj v spoločnosti ako celku.

„Otázka, kedy a ako skončí vojna, zaznieva najčastejšie ako prvá, keď prichádzam do okresu. Ľudia sú unavení, keď vidia, že tomu nie je koniec. Hovoria všeličo.  Sú aj takí, ktorí už nad Donbasom mávli rukou. Ale aj tak je pre nich dôležité nájsť ospravedlnenie. Ak už majú zmeniť názor, tak len na základe záruk bezpečnosti, členstva v EÚ alebo niečoho iného,“ hovorí poslanec.

V poslaneckých kruhoch kolujú povesti, že za široké kompromisy, vrátane Donbasu, sa zasadzuje aj predseda frakcie „Sluha ľudu“  Davyd Arachamija, ktorý je účastníkom rokovaní s Ruskom a USA.

Zdroj z Arakhamiovho okolia to však poprel.

„Postoj Davyda, rovnako ako Kyrylla (šéfa prezidentského úradu Kyrylla Budanova – pozn. red.) k podmienkam rokovaní sa zhoduje s postojom prezidenta Zelenského. Zmeniť sa môže len vtedy, ak zmení svoj postoj prezident,“ hovorí zdroj.

Zároveň poznamenáva, že Arachamija je naozaj, na rozdiel od Jermaka, naklonený hľadať možné cesty na zbližovanie pozícií v rokovaniach, ale „len v medziach jasne stanovených prezidentom. Všetky kľúčové rozhodnutia prijíma Zelenskyj“.

O tom, že prítomnosť Arachamiju a Budanova v rokovacom tíme vzbudzuje optimizmus ohľadom dohôd o ukončení vojny, napísal deň pred začatím rokovaní v Abú Zabí vplyvný poslanec zo strany „Sluha národa“ Danylo Hetmantsev.

„Niekoľko dôvodov, ktoré vzbudzujú nádej v tejto fáze rokovaní, ktoré prebiehajú v SAE: Štýl rokovaní. Uzavretý charakter rokovaní. Bez PR, hlasných vyhlásení, za zatvorenými dverami. Tak, ako to má byť v tradičnej diplomacii. Účastníci rokovaní. Zapojenie nových silných účastníkov do rokovaní. Budanova a najmä Arachamija. Úprimne ho považujem za jedného z najlepších účastníkov rokovaní v krajine. A je dôležité, že úprimne túži po mieri. Videli sme jeho brilantné výsledky v Istanbule. Presne viem, že nestratil svoje zručnosti a odhodlanie,“ napísal Hetmantsev.

Je však potrebné poznamenať, že zatiaľ čo výzvy na kompromisy v parlamente sa vyjadrujú neoficiálne, výzvy na vojnu „až do víťazného konca“ znejú hlasno a otvorene.

Tak napríklad prednedávnom sekretár výboru Verchovnej rady pre otázky národnej bezpečnosti, obrany a spravodajských služieb Roman Kostenko v éteri vyhlásil, že Ukrajina musí pokračovať vo vojne až do úplného zničeniu Ruska.

„Nech už tam hocikto hovorí čokoľvek, nech už je proti vojne akokoľvek – aj ja som proti vojne –, ale iná voľba nie je: buď zomrieť, alebo zničiť Rusko. To je všetko,” vyhlásil poslanec.

A to má vplyv aj na poslancov, ktorí sa boja obvinení zo zrady v prípade výziev na kompromisy.

Hoci podľa ich slov bude kľúčový postoj vlády a osobne Zelenského.

„Netreba preceňovať vplyv spoločnosti a dokonca ani parlamentu na rozhodovanie najvyššieho vojensko-politického vedenia Ukrajiny…Napríklad, keby sa teraz uskutočnil prieskum na tému „podporujete zrušenie povinnej mobilizácie a prechod ozbrojených síl Ukrajiny na výlučne dobrovoľný nábor“, väčšina obyvateľstva by sa vyslovila za. A pravdepodobne by sa aj v parlamente našlo 226 hlasov za to. Je však jasné, že vláda mobilizáciu nezruší, pretože si uvedomuje, že dobrovoľníkov nebude veľa. To isté platí aj pre Donbas. Aj keby náhodou väčšina Ukrajincov povedala „nech si ho Putin vezme, hlavne aby vojna skončila“, na Zelenského to nebude mať žiadny vplyv. Jeho rozhodnutia týkajúce sa Donbasu sú ovplyvnené úplne inými vecami – situáciou na fronte, situáciou s rezervami, situáciou v tyle, postojom partnerov – USA a Európy. Preto, nakoniec, ak budú prijaté kompromisné rozhodnutia týkajúce sa Donbasu, rozhodne sa o nich nie v Rade, ale na Bankovej. A parlamentu jednoducho navrhnú, aby za ne hlasoval,“ hovorí zdroj v Rade.

Mimochodom, predtým úrady vyhlásili, že majú v úmysle schváliť mierovú dohodu v referende.

V poslaneckom prostredí však existuje veľa pochybností.

„V zásade existuje veľa pochybností o referende. Počnúc predmetom referenda a končiac účasťou. Som jednoznačne proti jeho uskutočneniu,“ hovorí jeden z poslancov.

Zároveň však zdroj blízky vedeniu frakcie „Sluha ľudu“ trvá na tom, že vláda naďalej podporuje myšlienku referenda.

Podľa neho sa však počíta s tým, že s pomocou Američanov sa podarí dosiahnuť súhlas Ruska s úplným zastavením paľby na 7 dní v období hlasovania.

Zdroj z diplomatických kruhov sa však domnieva, že referendum nerieši otázku stiahnutia vojsk z Donbasu.

„Pozícia Ruska je verejne známa – podmienkou pre zastavenie paľby je stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti. Logika Kremľa je teda približne takáto – stiahnite vojská z Donbasu a potom robte, čo chcete – či už referendum, alebo voľby. Kyjev chce najprv usporiadať referendum o mierovej dohode, na čo je potrebné zmraziť bojové operácie na fronte, a až na základe výsledkov referenda začať kroky na vykonanie dohody. Je však jasné, že pravdepodobnosť kladného hlasovania Ukrajincov za stiahnutie vojsk z Donbasu je, mierne povedané, malá. Najmä ak budú proti tomu orgány. Preto Moskva takúto možnosť neprijíma a naďalej trvá na stiahnutí vojsk ešte pred referendom. Možno Američania presvedčia Kremeľ, aby zmenil svoj postoj, ale zatiaľ sa tak nestalo. A ani to nevyzerá, že by sa o to Washington vôbec pokúšal. Signály skôr smerujú k tomu, aby Kyjev urobil ústupky v otázke Donbasu. Ak to však nebude sprevádzané praktickými opatreniami na vyvíjanie tlaku, postoj ukrajinských orgánov sa nezmení,“ hovorí zdroj.

Pokiaľ ide o náladu v opozičných frakciách, ako sú „Eurosolidarita“ a „Batkyvšina“, tá je dvojitá.

„Nikto samozrejme nevolá po stiahnutí vojsk z Doneckej oblasti. A „Eurosolidarita“ vôbec vystupuje z pozície vojny až do víťazného konca.

Ale v skutočnosti by tam chceli, aby vojna čo najskôr skončila, aby bolo zrušené vojenské stavy a aby začal politický proces a predvolebná kampaň. A ak bude Zelenskyj nútený urobiť bolestivé ústupky, aby ukončil vojnu, opozícia to samozrejme využije proti nemu vo voľbách.

Z tohto dôvodu je „Eurosolidarita“ proti myšlienke Bankovej uskutočniť súčasne referendum a prezidentské voľby. „Chcú, aby sa najskôr konalo referendum, ktoré môže byť pre prezidenta neúspešné, a až potom voľby,“ povedal zdroj v parlamente.

Podľa neho Poroshenkovo strana pokračuje v pokusoch o spoluprácu s bývalým veliteľom ozbrojených síl Valerijom Zaluzhnym, s úmyslom podporiť ho v prezidentských voľbách.

„Zalužnyj odmietol Prošenkovu ponuku na spojenie podľa schémy, ktorú presadzovala strana Eurosolidarita – Zalužnyj ako prezident a Prošenko ako premiér. Ale bývalý prezident prostredníctvom svojich dôverníkov naďalej informuje bývalého veliteľa, že je pripravený hrať úlohu „lesného sanitára“ a prostredníctvom svojich zdrojov znižovať rating Zelenského,“ hovorí zdroj.

Prečítajte si tiež:

• Plánuje sa ďalšie rokovanie medzi USA a Ruskom
• Berlín si trúfol kritizovať Moskvu za neústupčivosť v otázke ukrajinských území