Aké sú hlavné výhrady OZ smerom k ministerstvu hospodárstva a vláde v súvislosti so štátnou pomocou s energiami? Je správne nastavená a konzultoval štát jej nastavenie a mechanizmus aj s odborníkmi? V čom sú zásadné nedostatky, ako by štát vedel podmienky nastaviť lepšie a spravodlivejšie a aké možnosti majú vlastne k dispozícii bežní ľudia, ak chcú energiami šetriť? O koľko by ceny vzrástli, ak by štát nepomohol vôbec?

Aj na tieto otázky nájdete odpovede vo videorozhovore s predsedníčkou OZ Energetický ombudsman, JUDr. Monikou Jankovičovou.

Energopomoc je obsiahla, obšírna téma. Na úvod mi napadá jedna otázka – ak by sme mali súčasnú pomoc štátu občanom v oblasti energií oznámkovať ako v škole, akú známku by ste dali?

Povedala by som niekde okolo štvorky.

Až tak?

Až tak. Ľudia nakoniec dostanú prvé informácie v reáli až teraz, niekedy koncom januára a mnohí budú výškou pomoci prekvapení. Niekto povie, že to nie je to pravé orechové, alebo že si to takto nepredstavovali. Ale počkajme, uvidíme, dajme tomu šancu.

Aké sú smerom k energopomoci vaše hlavné výhrady?

Zdá sa nám vysoké to percento – tých 90%. Rozhodli sa ísť do takej výšky, ale podľa nášho názoru nezohľadnili viacero kritérií. Skúmajú len príjem a neskúmajú u obyvateľstva majetok – hnuteľný, nehnuteľný, ani úspory v bankách.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Veľké percento môžu tvoriť dôchodcovia, ktorí síce majú nízky dôchodok, ale majú vysoké úspory. O niektorých počúvame, že desiatky tisíc vyhadzujú von oknom podvodníkom… Takže si myslíme, že pri energopomoci treba zohľadniť aj majetok.

Okrem jednej nehnuteľnosti, v ktorej človek býva – vlastník bytu aj členovia domácnosti – všetko ostatné, ako nehnuteľný majetok, je vlastne majetok, z ktorého môžu ľudia žiť, keď sú na dôchodku, a požívať z toho príjmy. Videli sme, že dividendy už poupravili, dali to dokopy, ale potrebovali by urobiť aj ten druhý krok.

Aj úspory v bankách, to by tam malo byť tiež nejakým spôsobom vyriešené. Sú ľudia, ktorí skromne žijú, ale majú vysoký obnos peňazí a nie sú zástancami nejakého prepychu a luxusu. Takí si skutočne môžu uhradiť náklady na energiu aj sami, či už ide o teplo, elektrinu alebo plyn.

Ako by to mohlo byť? Podobným spôsobom, ako to robia úrady práce pod ministerstvom práce, keď poskytujú sociálne dávky, kompenzačné príspevky. Ide to cez rôzne čestné vyhlásenia, že nevlastní to, nevlastní ono, alebo nemá v takej výške úspory, a na základe toho poskytujú sociálne dávky. V tomto ohľade si myslím, že energopomoc ešte treba dopracovať.

Nehovoriac o tom, čo s nehnuteľnosťami, keď ich niekto má v zahraničí. Aj s tým sa bude treba popasovať a zrejme pribudne nejaký spôsob, ktorým sa zohľadní aj toto, že ak je človek je bonitný, majetný, tak by energopomoc dostať nemal.

Kritika sa na vládnu energopomoc valí z každej strany. Mnohí tomu vyčítajú, že to bolo šité horúcou ihlou, na poslednú chvíľu, neinformovali ľudí… Začalo sa operovať s trvalým pobytom, ľudia o tom nevedeli. Sú tieto výčitky podľa vás relevantné?

Áno. Pri tvorbe zákona o energopomoci neprizvali žiadnych zástupcov spotrebiteľských združení. Myslím si, že to bola chyba. Nezavolali ani ďalších odborníkov, ktorí by im vysvetlili, ako by sa to malo pripravovať.

Je pravda, že je to postavené na základe trvalého pobytu. A ten trvalý pobyt sa musí zhodovať s menom a priezviskom na odbernom mieste elektriny a plynu. Čiže nie je rozhodujúca ani tak zmluva o dodávke elektriny, ale zmluva na distribúciu, kde je to odberné miesto. To je dôležité.

A nie je ani rozhodujúce, komu vlastne patrí ten byt. Tieto dva aspekty by sa mali spárovať. Tak je to v zákone napísané.

Už aj z tohto vyplýva mnoho potenciálnych problémov, napríklad aj pre ľudí v podnájmoch.

Áno, je to tak. Keby to vedeli skôr, zorganizovali by si veľmi rýchly presun trvalých pobytov, aby sa to nejakým spôsobom zorganizovalo. Neviem to posúdiť, ale musím im dať aj za pravdu, že na začiatku na ministerstve museli ísť nejakou cestou.

Máme register obyvateľstva, čiže aj zákon o ohlasovaní pobytov, a tam je relevantný údaj trvalý pobyt. Tu by som chcela podotknúť, že trvalý pobyt – aj keď vlastník bytu dá niekoho nahlásiť na trvalý pobyt, nájomcu – to nemá vôbec súvis s vlastníctvom nehnuteľnosti. To je len o evidenčnom charaktere toho človeka, ktorý tam je v nájme, že sa tam trvale zdržiava.

A teda že mu tam chodia zásielky, obsielky, štátne úrady, napríklad aj súdy. Tie vychádzajú z toho, kde ten človek sa zdržiava – to znamená trvalý pobyt.

Sú známe prípady, keď energopomoc dostali ľudia zarábajúci 200-300 tisíc ročne, naopak nedostali ju dôchodcovia bez majetkov, ktorým každý mesiac ide veľa peňazí napríklad na lieky. Ministerstvo tvrdí, že zlúčilo rôzne databázy a chybovosť je na úrovni 10%. Súhlasíte?

Neviem presne, ale dovolím si tipnúť, že to bude určite o trochu viac, ale aj keby to bolo tých 10%… Aj tak sa mi to zdá veľmi vysoké číslo, pri tých databázach a pri tých informačných systémoch, ktoré máme.

Je tam aj problém u tých obyvateľov, ktorí sa nemôžu prihlásiť na trvalý pobyt nikde a sú odkázaní prihlásiť sa na trvalý pobyt na miestnom úrade alebo na obci. To je problém, ktorý by vláda a ministerstvo hospodárstva mali promptne riešiť. Ako toto vyriešiť u ľudí, ktorí evidentne majú problém so životnou úrovňou, s príjmami, že ich nemajú dostatočné, a preto sú prihlásení na trvalom pobyte na úrade.

A my chceme tým ľuďom pomôcť, veď preto sa to volá energopomoc – aby zvládli tie skokové nárasty cien, pretože prechádzame na burzové ceny, ceny prestávajú byť regulované. S týmto sa musíme popasovať, ako účelne a efektívne pomôcť ľuďom.

Čo by sa dalo v nastavení energopomoci jednoducho zmeniť, aby to fungovalo lepšie? Komunikovali ste návrhy s ministerstvom? Reflektovali na ne?

Ako som spomenula, je nedostatočné skúmať len momentálny príjem toho človeka. My by sme ho mali skúmať komplexne, aj členov domácnosti. To znamená, či má príjem 100 tisíc. Alebo má síce nízky príjem, ale vysoké úspory. Alebo veľa nehnuteľností. Takže zo svojich úspor alebo prípadného prenájmu nehnuteľnosti môže slušne žiť a platiť si aj zvýšené náklady na energie.

Toto je základný aspekt. Potom nám tam chýba nejaké škálovanie. A chýba nám tam aj spotreba energie na tú konkrétnu domácnosť. Malo by to byť jednoznačne prepojené.

Zohľadniť by sa mali aj regionálne špecifiká. Pretože sú oblasti, kde kúria – či už plynom alebo elektrikou – 9 mesiacov v roku a tam majú skutočne väčší nárast nákladov na energie. Aj toto by sa teda ešte malo sa nejakým spôsobom spracovať a zoškálovať.

Myslíme si, že by malo byť rozdelenie domácností na tie, ktoré by dostali úplnú energetickú pomoc, potom strednú a potom najnižšiu alebo nulovú. Takto by sa to malo rozškálovať. Kompetentní údajne takýto systém, ktorý dokáže toto všetko poňať, spracovať a vyhodnotiť automaticky, majú.

Bude sa energopomoc cyklicky prehodnocovať?

Áno, počula som, že každý kvartál. Preto stanovili len jednu štvrtinu na prvé tri mesiace. Budú zasielať energošeky alebo tú pomoc budú dávať priamo do faktúr za elektrinu a plyn.

Energopomoc sa týka jednak dodávky tepla, najmä pre bytové domy. Ale potom je tam aj elektrina a plyn. Kedy sa dotácia odpočíta z faktúry a kedy budú ľudia dostávať energopoukážky?

Bonita domácnosti je stanovená na 1930 eur, to je dané. Čiže všetko pod tým bude energopomoc dostávať – konkrétne jeden z členov domácnosti, na koho je napísané odberné miesto a má tam trvalý pobyt. Chcem pochváliť, že to robia automaticky. Nemusí sa o to žiadať.

Pri teple to pôjde formou – všetko ide na poštu, vyberiete si peniaze. Minimálne 5 eur. Pri elektrine a plyne budú mať ľudia tú úľavu, teda energopomoc, priamo vo faktúrach.

Aký by bol vlastne pre bežnú domácnosť bez dotácie nárast cien?

Je to okolo 30%, ale vždy to je rozdielne podľa regiónov, pretože máme aj rôznych dodávateľov. Pri odbere tepla je to úplne odlišné, pretože ako sme naposledy počuli, napríklad v Kežmarku oproti rokom 2023 a 2024 cena tepla stúpla o 130%. To je extrém, ktorý sme v ostatných rokoch nezažívali.

Takže vždy to podľa mňa bude riešené individuálne a budem veľmi rada, keď to začnú robiť tak, ako majú v úvahe – že rozlíšia regióny, rozšíria to o príjmy a majetky a bude sa to potom aj rozlišovať a nastavovať podľa nejakej priebežnej potreby, výdavkov na daný byt. Mali by pripraviť niekoľko modelov.

Počuli sme aj to, že v budúcnosti by sa cena elektriky mohla odvíjať aj od priemernej spotreby.

V decembri niečo také navrhoval predseda ÚRSO – tarifné pásma. Kto viac šetrí, platí menej. Som kategoricky proti. Hrozí riziko nákazy baktériami a poškodenia zdravia. Teplú vodu jednoducho potrebujete nahriať na 50-55°C, občas na 60°C, aby ste zničili baktérie. Legionárska choroba vzniká práve pri nedostatočne nahriatej vode. Ak budete šetriť na kúrení, môže sa v obydliach takisto tvoriť aj pleseň.

V 21. storočí by sme nemali ísť cestou šetrenia za každú cenu, ale vymeniť staré technológie za efektívnejšie a nové. A aj takýmto spôsobom znižovať náklady na energiu, a samozrejme diverzifikovať. Nie postaviť to len na plyne alebo len na elektrine, ale dať tam diverzifikáciu, napríklad z obnoviteľných zdrojov.

Ako príklad môžem uviesť, že v rodinných domoch alebo aj v bytových domoch sa aj v tomto momente môžu všetci odpojiť od dodávok teplej vody z centrálneho zdroja. Totiž, každý byt by si – ak si to vlastníci odsúhlasia na bytovej schôdzi – zakúpil jeden bojler. Dnes už sú veľmi výkonné, efektívne, aj s čerpadlom. Je to aj maličké a skutočne to dokáže zabezpečiť ohrev teplej vody v samotnom byte.

Ľudia by tak mali znížené náklady jednak na elektrinu alebo na plyn, čo mu vlastne predtým ohrievalo túto teplú vodu, ktorú dostávali z diaľky, napríklad z nejakej teplárne. Zároveň sa im znížia straty tepla, ktoré po ceste vznikli.

Na tom by sa ale musela zhodnúť väčšina vlastníkov…

Potrebná je väčšina, ale úžitok má každý. Musia dať nabok subjektívne nálady a premýšľať konštruktívne. Druhý spôsob je odpojiť celý bytový dom od centrálneho zdroja tepla za určitých zákonných podmienok a montovať obnoviteľné zdroje. Je to finančne náročnejšie než ohrievač za 600-800 eur, ale je to možné.

Energopoukážky sú teda v minimálnej výške 5 eur. Dostal ich už niekto? V akom je to štádiu?

Neviem o tom. Myslím, že ešte nikto nedostal. Všetko je na pošte alebo na ceste. Nikto nám ešte netelefonoval, že niečo dostal a v akej výške. Ak by som sem prišla druhýkrát, už budem vedieť, aká je odozva. A tú odozvu by sme posunuli aj na ministerstvo hospodárstva.

Aká je komunikácia s ministerstvom? Dá sa s nimi?

Posledný mesiac mali problémy s mailovou komunikáciou, asi hekerský útok. Ale cez portál slovensko.sk sa im „dopíše“ každý obyvateľ. Mala som dobré skúsenosti, reflektujú. Minulý rok prišiel na úrad pán Hodoši z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odborník na energetiku. Z jeho strany je maximálne úsilie komunikovať, aj s naším občianskym združením. Počúva, má záujem o to, čo sa deje.

Ak ľuďom energopomoc nebola priznaná, boli odkázaní na klientske centrá. Ako to funguje tam?

Musím upresniť – ľudia si to len overili cez web, podľa PID a kódu. Ale to nemusí byť pravdivá informácia, systémy ešte pracujú a dočisťujú veci.

Takže niekto napríklad online zistil, že energopomoc má, ale reálne ju nedostane?

Môže sa stať, že nedostane. Potom je dobré ísť na klientske centrum, opýtať sa na problém a prípadne podať námietku. Keďže klientske centrá koncom roka nepracovali na 100%, pripravili formulár na námietky, ktorý sa dá zaslať ministerstvu hospodárstva.

S akými najčastejšími problémami sa na vás ľudia obracajú?

Napríklad vlastníci bytov, ktorí sú odpojení od centrálneho zdroja tepla a majú vlastný individuálny zdroj sa často pýtajú, či dostanú energošek. Pretože nárok majú len byty s dodávkou tepla z centrálneho zdroja. Na toto som nevedela odpovedať, pretože reálne by nemali dostať. Ale počkajme, uvidíme.

Ďalšia nezodpovedaná vec – čo s ľuďmi prihlásení na miestnom či obecnom úrade. Všetci s trvalým pobytom dostanú pomoc – v bytoch, rodinných domoch, ubytovniach aj chatách. Všade, kde možno nahlásiť trvalý pobyt.

Funguje to tak, že človek s jedným trvalým pobytom, ale viacerými vlastnenými nehnuteľnosťami dostane pomoc na všetky?

Nie. Je to spojené s odberným miestom. Meno a priezvisko na odbernom mieste musí byť spárované s trvalým pobytom. Inak by nemal dostať. Nevylučujem, že systém – spustili ho koncom novembra – sa ešte dočisťuje. Ale logicky, len raz môžete mať trvalý pobyt. Musíte si vybrať, ktorú nehnuteľnosť.

Štát to teda bude prehodnocovať každé tri mesiace. Je to šťastné riešenie?

Nejakým spôsobom to musia preverovať. Viem si predstaviť, že manželia s dvoma nehnuteľnosťami si rozdelia trvalé pobyty, nebudú mať príjem nad 1930 eur a obaja, fiktívne netvoriaci domácnosť, budú požívať energopomoc.

Musia to doriešiť a dopracovať sa nie na 90%, ale maximálne na 30% tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Neviem si predstaviť, ako sa viedlo posledných 30 rokov naše hospodárstvo, keď tvrdia, že 90% ľudí je energeticky chudobných.

Aj opozícia vyčíta, že 90% je de facto stále plošná pomoc…

Majú pravdu. Či 90% alebo 100%, je to zhruba to isté. Neviem vysvetliť, prečo 90% a nie napríklad 75%. Do metodiky nikoho neprizvali, s nikým nekonzultovali. Predpokladám, že je to politické rozhodnutie úradu vlády.

Pravdepodobne niečo narýchlo zbúchali a teraz to budú v priebehu roka „česať“.

Áno. Potrebujú to učesať, pretože s verejnými zdrojmi sa má nakladať efektívne a hospodárne. Neviem, či budú peniaze zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov. Na klientske centrá sú peniaze z eurofondov.

Uvidíme teda reakcie ľudí, keď dostanú prvé energopoukážky. Kedy to očakávate?

Koncom januára. Reálne sa začalo sa pracovať od 9. januára, pošty už na plné obrátky pracujú na príprave a zasielaní energošekov. Otázka je, prečo formou energošekov, ale je za tým zrejme nejaké rácio. Vieme, že mnohé pošty sa zrušili a teraz sa možno ukáže potreba širšej poštovej siete.

Komunikácia zo strany štátu nebola úplne zvládnutá. Bolo to celé narýchlo, ľudia nevedeli podmienky, je tu množstvo komplikácií… Budem rád, keď sa o nejaký čas stretneme znova a uvidíme, či prevažujú plusy alebo mínusy.

Ak majú ľudia v roku 2026 skočiť na burzové ceny energií, energopomoc má opodstatnenie. Ale určite nie v takej šírke, ako je nastavená teraz. Nechajme sa prekvapiť. Predpokladám, že s tým budú musieť niečo robiť.