Audit ministerstva financií sa v politickej debate rýchlo zmenil na nálepku. Jedni ho predávali ako „audit Šimečkových mimovládok“, druhí ako dôkaz, že „sa nič nedeje“. Obe skratky sú pohodlné. Obe však obchádzajú podstatu.

Parlament si audit vypýtal preto, že štát nemá jednotný obraz dotácií naprieč rezortmi a nevie robiť krížové kontroly. Spúšťačom bola medializovaná kauza „Projekt Fórum“. Audit mal ukázať, či systém dokáže zachytiť duplicity a zneužitie.

Čo parlament od auditu chcel a prečo

V dôvodovej správe k uzneseniu NR SR poslanci pomenovali problém priamo. Evidenčné a informačné systémy síce niečo zverejňujú, no sú to skôr „výklady“ pre verejnosť. Štátu chýba spoločné vyhodnocovanie rizík, overovanie duplicitného financovania naprieč rezortmi a porovnateľné meranie prínosov.

NR SR zároveň nechcela, aby audit skončil len pri opise chýb. Očakávala konkrétne opatrenia: lepšiu prevenciu, jednotné krížové kontroly a pravidlá, ktoré budú platiť rovnako vo viacerých rezortoch. A tiež porovnateľné ukazovatele efektívnosti, teda spôsob, ako merať prínos.

Z uznesenia vyplýva aj praktická rovina. Audit má byť komplexný, má ho robiť medzirezortná kontrolná skupina a výsledkom majú byť zverejnené súhrnné údaje: kto je príjemca a koľko dostal. Ak sa potvrdia neoprávnené sumy, štát ich má vymáhať. Ak sa objavia podozrenia z trestnej činnosti, majú ísť orgánom činným v trestnom konaní. Parlament chcel aj priebežné informovanie o výsledkoch a o tom, či sa opatrenia naozaj plnia.

Impulzom bol brífing z 20. septembra 2025 a podozrenia pri OZ „Projekt Fórum“, ktorého štatutárom je mama Michala Šimečku (projekt „Stredoeurópske fórum 2021“). Pracovalo sa s podozrením na porušenie zákazu dvojitého financovania a s tvrdením o opakovanom, až trojitom účtovaní položiek. Politicky to bol test. Či štát vie zachytiť aj takýto typ zneužitia.

Vzorka 26: nie plošná čistka, ale cielený výber

MF a vláda nastavili kontrolu dvojkoľajne. Popri priebežných kontrolách v jednotlivých rezortoch, kde si každý strážil vlastný rozpočet, prebehla aj centrálna komparatívna kontrola na úrovni ministerstva financií, teda porovnanie naprieč spojenými dátami.

Ministerstvo si vyžiadalo údaje od rezortov a ich organizácií a zosumarizovalo ich do jedného pracovného súboru. V praxi išlo o 712 506 záznamov v objeme približne 23,7 mld. eur za obdobie od 1. januára 2020 do 30. septembra 2025. Následne údaje „preosievalo“ cez rizikové indikátory, ktoré majú zachytiť najmä možné duplicity a neoprávnené čerpanie. Sledovalo, kto čerpal od viacerých poskytovateľov, či sa financovanie netýkalo rovnakého alebo veľmi podobného účelu, či sa platby nekumulovali v krátkom čase a či nejde o medializované prípady.

Z tohto veľkého dátového balíka potom MF vybralo 26 „najrizikovejších“ prijímateľov ako vzorku na podrobné preverenie. Táto vzorka predstavovala 47 415 919,32 eura v rovnakom časovom reze, teda od 1. januára 2020 do 30. septembra 2025.

Výber 26 nebol plošný ani „adresný“ na jednu skupinu subjektov. Bol postavený na riziku, nie na politickej nálepke. Z toho plynie jednoduchý záver. Audit nepreveroval „všetky dotácie mimovládkam“ ani „všetky mimovládky spájané so Šimečkom“. Preveroval rizikovú vzorku vybranú z dát a neboli v nej len mimovládky.

S akými výsledkami audit skončil

Záver je vecný. V 6 prípadoch audítori zistili porušenie finančnej disciplíny. Išlo najmä o duplicitné čerpanie, neoprávnené výdavky a nedodržanie zmluvných podmienok. Výstup má aj praktický dôsledok: spúšťajú sa postupy podľa rozpočtových pravidiel pri neoprávnene čerpaných peniazoch.

Audit nie je mediálny rozsudok. Je to kontrola, ktorá má viesť k náprave a k vymáhaniu, ak sa porušenie potvrdí. Zároveň však platí, že v tejto fáze riešil najmä finančnú disciplínu a riziko duplicitného čerpania. Nepriniesol funkčný spôsob, ako merať prínos dotácií naprieč oblasťami tak, ako to parlament v dôvodovej správe výslovne očakával.

Čo z auditu neplynie: ani očistenie, ani odsúdenie všetkých

Vo verejnom priestore sa audit rámcoval ako preverovanie „Šimečkových mimovládok“. Lenže do zoznamu 26 rizikových prijímateľov sa reálne dostalo iba OZ Projekt Fórum, hoci portfólio mimovládok spájaných s rodinou Šimečkovcov je širšie. Patrí do neho Nadácia Milana Šimečku, BOD.Y – občianske združenie (OZ jeho priateľky Soni Ferenčíkovej) a v OZ Bystriny je otec Michala Šimečku členom dozornej rady.

Z tohto pohľadu audit nebol inventúrou „rodinných“ alebo „politických“ väzieb. Bol kontrolou rizikovej vzorky vybranej podľa dátových kritérií. Pre politické slogany to znamená jediné: kto navodil dojem, že štát preveril celú sieť „Šimečkových mimovládok“, zveličil. V zozname bol jeden medializovaný prípad.

Projekt Fórum: „bublina“ to nebola

Pri OZ „Projekt Fórum“ audit neostal pri všeobecnom konštatovaní. V rizikovej vzorke bolo združenie vedené so sumou 314 917,00 eura (10 poskytnutí) za obdobie 1. januára 2020 až 30. septembra 2025.

Audit pri ňom identifikoval šesť finančných nedostatkov s vysokou závažnosťou v celkovej sume 133 844,60 eura. Z tejto sumy bolo 69 638,96 eura vyhodnotených ako duplicitné čerpanie. Ďalších 64 205,64 eura audit označil ako neoprávnené čerpanie, najmä pre nárokovanie vyššej sumy na preplatenie, než bola reálne vynaložená, a pre nedodržanie zmluvných podmienok, pričom správa výslovne uvádza, že takéto porušenie má mať za následok vrátenie poskytnutých verejných financií.

Správa zároveň uvádza, že v nadväznosti na zistenia má byť podaný podnet na začatie správneho konania pre porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. za účelom uloženia sankcie. To je praktická odpoveď na otázku, či medializované podozrenia boli „len bublina“. V tomto prípade audit potvrdil, že existovali konkrétne zistenia a že majú mať aj konkrétne právne pokračovanie.

Z toho však stále neplynie, že „všetko ostatné je čisté“, ani že „všetko ostatné je zlé“. Skôr to ukazuje, že bez krížovej kontroly naprieč rezortmi sa podozrivé vzorce neodhalia samy od seba. Keď sa štát pozrie cielene, vie problém pomenovať aj vyčísliť. Otázka je, či to bude vedieť robiť pravidelne aj bez toho, aby musela najprv vybuchnúť kauza.

Problém systému: bez krížovej kontroly sa chyby strácajú

Parlament v dôvodovej správe žiadal tri veci: prevenciu, štandardné krížové kontroly a porovnateľné ukazovatele efektívnosti, teda meranie prínosu.

Audit reálne doručil najmä prvé dve, a aj to zatiaľ skôr ako smer než ako hotový systém. Ťažiskom je centrálna evidencia poskytnutých verejných financií. Má umožniť krížové kontroly naprieč rezortmi a znížiť riziko duplicitného financovania. Druhým pilierom je pravidelnosť. Kontrola nemá prísť len vtedy, keď vypukne kauza, ale má byť periodická a vyhodnocovaná.

Slabšie je to pri tretej časti. Audit v tejto fáze nepostavil porovnateľný spôsob merania prínosu a efektívnosti, ktorý by sa dal použiť v rôznych oblastiach dotácií. To nie je detail. Je to rozdiel medzi auditom ako „hľadaním porušenia“ a auditom ako „nastavením toho, čo má byť za verejné peniaze výsledkom“.

Kde vzniká nedôvera: rozdielne „obrazy“ peňazí

Tu je praktický problém dôvery. Spravili sme referenčné sumáre z CRZ pre päť subjektov z rizikovej skupiny, ktorú audit skúmal podrobnejšie, v rovnakom časovom reze ako audit (1. 1. 2020 až 30. 9. 2025) a s princípom 1 zmluva = 1 riadok. Potom sme to porovnali s auditnými sumami. Takmer všade vyšiel rozdiel.

Pri OZ „Projekt Fórum“ sa čísla zhodujú. CRZ aj audit dávajú 314 917,00 eura. Pri ostatných subjektoch nie. Pri Globsec, o.z. sme z CRZ dostali 2 622 050,00 eura, kým audit uvádza 3 026 991,95 eura, teda audit je vyšší o 404 941,95 eura. Pri POST BELLUM SK je CRZ 697 376,00 eura a audit 979 186,96 eura, teda audit je vyšší o 281 810,96 eura. Pri Človek v ohrození, n.o. je CRZ 3 851 397,34 eura a audit 4 817 008,93 eura, teda audit je vyšší o 965 611,59 eura. Jediná výnimka ide opačným smerom. Pri V.I.A.C. – Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže vyšlo CRZ 5 212 300,65 eura a audit 4 055 120,43 eura, teda CRZ je vyššie o 1 157 180,22 eura.

Toto je pokrivený obraz v praxi. Občan sa pozrie do CRZ, spraví súčet a má pocit, že drží celú pravdu. Štát však v audite pracuje so širším obrazom verejných peňazí a vie prísť k iným súčtom. Výsledok je toxický pre dôveru. Jedni kričia „pozrite, koľko dostali“, druhí odpovedajú „veď v CRZ to tak nie je“. A pritom sa často nehádajú o morálke, ale o tom, že neexistuje jeden register, kde by si verejnosť vedela overiť tie isté čísla rovnakým spôsobom.

Test do budúcna: pôjde to aj bez politického tlaku?

Audit ukázal dve veci naraz. Po prvé, porušenie finančnej disciplíny sa dá nájsť, keď sa kontrola robí cielene. Po druhé, štát nemá systém nastavený tak, aby to fungovalo automaticky, naprieč rezortmi a overiteľne aj pre verejnosť.

Skutočná zmena preto nemôže stáť len na tom, že „zriadime centrálnu evidenciu“. To je nutná podmienka. Nie cieľ. Cieľ je, aby občan videl ten istý obraz ako štát. Aby sa dali robiť krížové kontroly v reálnom čase. A aby sa dotácie prestali meniť na spor o nálepky a začali byť sporom o výsledky.

Parlament správne pomenoval, že systém potrebuje porovnateľné ukazovatele efektívnosti. Tu dnes vzniká najväčšia nedôvera. Prínos dotácie sa často hodnotí pri schvaľovaní projektu, no po jeho ukončení štát zriedka urobí jednoduchý, porovnateľný „výsledkový účet“. Bez merania výsledku sa z dotácií ľahko stane rutina pre profesionálnych žiadateľov, nie nástroj verejnej hodnoty.

Ak má byť občianska spoločnosť hlasom zdola, musí mať aj dôveru zdola. Tá sa dá udržať len vtedy, keď budú jednotné dáta, jednotná kontrola a jednotné meranie výsledku. Kým budeme vedieť merať hlavne duplicity a nie prínos, budeme sa hádať o to, kto je „na správnej strane“, namiesto toho, aby sme sa pýtali, čo sa za verejné peniaze v krajine reálne zmenilo.