Americké bomby padli, únosy pokračujú. Dokážu USA zastaviť džihádistické násilie v Nigérii?

O pár dní neskôr ozbrojené gangy uniesli viac než 170 veriacich z kostolov v severnom štáte Kaduna. Inde samovražedný atentátnik zaútočil na vojenský konvoj a zabil ďalších šesť vojakov. Napriek vyhláseniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, že chce zastaviť údajné masové vraždenie kresťanov v najľudnatejšej krajine Afriky, sa bezpečnostná situácia nezlepšila.

Pre analytikov to nie je prekvapenie. „Na riešenie bezpečnostných problémov Nigérie by bolo treba oveľa viac než pár bombardovaní. Vyžaduje si to holistický prístup, ktorý sa zaoberá masovou chudobou, slabými štátnymi štruktúrami a finančnými sieťami džihádistov,“ hovorí Kabir Adamu z Beacon Security and Intelligence.

Zmena hry, alebo len ďalšia kapitola?

Americké útoky v štáte Sokoto na severozápade krajiny boli prvým priamym vojenským zásahom USA v Nigérii. Cieľom boli militanti napojení na Islamský štát. Washington teraz prisľúbil, že bude Nigérii poskytovať spravodajské informácie z prieskumných letov, aby pomohol pri leteckých operáciách.

Či to bude „zmena hry“, však zostáva otázne. Americká pomoc od vypuknutia džihádistického povstania v roku 2009 nedokázala zastaviť krviprelievanie. Minuloročný predaj zbraní za 346 miliónov dolárov vyvolal obavy aktivistov pre ľudské práva, ktorí upozorňujú na problematickú minulosť nigérijskej armády.

Skúsenosti z regiónu Sahel tiež veľa optimizmu nenaznačujú. V Burkine Faso, Nigeri či Mali sa nepodarilo zastaviť džihádistické povstania ani za prítomnosti západných armád – a po ich odchode sa situácia ešte zhoršila.

Napriek tomu nigérijský poradca pre národnú bezpečnosť Nuhu Ribadu tvrdí, že užšia spolupráca s USA „viedla k neutralizácii niekoľkých stoviek teroristov“. Tieto čísla sa však nepodarilo nezávisle overiť. Ani Washington, ani Abuja nezverejnili, koľko militantov zahynulo pri vianočných náletoch.

„Bez ohľadu na to, koľko členov ISIS bolo zabitých, umožnilo to nigérijským bezpečnostným silám zasiahnuť ďalšie, pohyblivé ciele, keď povstalci utekali,“ povedal pre AFP generálporučík John Brennan z velenia amerických síl pre Afriku. Budúca spolupráca má zahŕňať výmenu spravodajských informácií, taktík a vybavenia.

V ohrození kresťania alebo všetci?

Americká aj nigérijská armáda hovoria o prehlbovaní spolupráce, no diplomati sa sporili o Trumpovu rétoriku, ktorá násilie označovala za „genocídu“ alebo systematické prenasledovanie kresťanov. Nezávislí analytici to odmietajú. Tvrdia, že bezpečnostné krízy zasahujú moslimov aj kresťanov bez rozdielu.

Žiadna ozbrojená skupina otvorene nevyhlásila, že by po Trumpových vyjadreniach cielene útočila na kresťanov. Napriek tomu séria masových únosov a útokov na kresťanské komunity na severovýchode krajiny znepokojuje výskumníkov.

„Násilné útoky na kresťanov prebiehali už pred náletmi. Ale odvtedy je to tiež mimoriadne násilné obdobie, takže môžeme minimálne povedať, že americké letecké útoky zásadne nepomohli,“ hovorí James Barnett z Oxfordskej univerzity.

Desiatky škôl na severe Nigérie zostávajú zatvorené. Po novembrovom únose viac než 250 študentov a zamestnancov katolíckej školy St. Mary’s v štáte Niger sa síce unesení dostali na slobodu, no triedy zostali prázdne. Je to stále príliš nebezpečné.

A tak sa otázka vracia znova a znova. Dokážu americké bomby a spravodajské drony zmeniť realitu na zemi alebo je Nigéria uväznená v konflikte, na ktorý nestačí sila z neba?