Pôjde napríklad o smernicu z roku 1993, ktorá reguluje spoluprácu členských štátov pri vedeckom skúmaní otázok týkajúcich sa potravín. “Dôvodom je, že táto problematika je upravovaná novšími, aktuálnejšími predpismi a nariadeniami. Dochádza tak k zbytočnej duplicite a často i k protirečeniam. Navyše takýchto prípadov v rozličných oblastiach existuje kvantum,” vysvetľuje poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová. Ozdravovanie a zjednodušovanie európskej legislatívy považuje za nevyhnutné. “Postupne by tento proces mal naberať na obrátkach. Je to jedna z dôležitých úloh tohto legislatívneho obdobia,” zdôrazňuje europoslankyňa. Tzv. “preregulovanosť,” ktorá sa v mnohých oblastiach prejavuje, podľa nej nikomu neprospieva. “EÚ spolu s jej inštitúciami nemôže ďalej vytvárať nové a nové predpisy len preto, aby si úradníci na konci mesiaca mali čo písať do výkazov,” upozorňuje.
Zefektívnenie by napomohlo vyvráteniu populistických téz poukazujúcich na neobratnosť a skostnatenosť fungovania Únie. “REFIT môže mať pri správnej implementácii skutočne pozitívny vplyv na zdynamizovanie procesov vo vnútri Spoločenstva, čo je iba dobre,” poznamenala poslankyňa. Výsledkom tak bude príprava, predkladanie a prijímanie kvalitnej európskej legislatívy, ktorá nebude prinášať nové prekážky a často prehnanú reguláciu a neodôvodnené povinnosti. “Naopak bude robiť to čo má a teda rozumným a efektívnym spôsobom prispievať k dobrému fungovaniu spoločnosti a reagovať na jej požiadavky, či už na úrovni členských štátov alebo celej EÚ,” uzavrela Monika Flašíková Beňová.
jf