Európska komisia chce ročné STK, zaplatia to vodiči

Brusel 14. júla (TASR,HSP/Foto:TASR)

Na európskych cestách príde pri nehodách spôsobených technickou poruchou vozidiel každý deň o život viac ako päť ľudí. Tvrdí to Európska komisia (EK), ktorá preto prijala nové pravidlá, ktorými sprísnila systém kontroly technického stavu vozidiel a rozšírila jeho pôsobnosť.

Podľa správy EK technické poruchy majú údajne veľký podiel na nehodách. Spôsobujú šesť percent všetkých dopravných nehôd, čo každoročne predstavuje 2000 smrteľných zranení a oveľa viac zranení, ktoré nekončia smrteľne. Osem percent všetkých nehôd motocyklov súvisí s technickými poruchami.

Súčasné minimálne štandardy sú z roku 1977 

Platné právne predpisy EÚ, v ktorých sa stanovujú minimálne štandardy technickej kontroly vozidiel, boli prijaté v roku 1977. A odvtedy boli aktualizované iba v malej miere. Automobily, správanie vodičov a technológie sa však od uvedeného roku veľmi zmenili.

Problémom je, že na cestách jazdí príliš veľa vozidiel s technickými chybami. Z nedávno realizovaných štúdií v Spojenom kráľovstve a Nemecku vyplýva, že až v prípade 10 percent automobilov sa niekedy objavila porucha, ktorá by spôsobila, že tieto vozidlá neprejdú technickou kontrolou. Podľa platných predpisov sa navyše vôbec nekontrolujú mnohé technické nedostatky s vážnymi dôsledkami pre bezpečnosť (napríklad ABS a ESC – elektronický systém kontroly stability).

Ušľachtilé ciele komisie, ale cenu platia iní 

Cieľom nových návrhov komisie je zachrániť viac ako 1200 životov ročne a zabrániť viac ako 36.000 nehodám spojeným s technickými nedostatkami vozidiel. „Keď jazdíte v aute, ktoré nie je technicky spôsobilé na premávku po ceste, ohrozujete seba a vašich spolucestujúcich. Navyše ohrozujete všetkých ostatných účastníkov cestnej premávky okolo vás. Jednoducho nechceme, aby tieto autá, ktoré môžu zabíjať, premávali po našich cestách,“ povedal podpredseda EK zodpovedný za oblasť dopravy Siim Kallas.

Medzi kľúčové prvky nových návrhov patrí povinná kontrola skútrov a motocyklov v celej EÚ, kratšie intervaly medzi pravidelnými kontrolami technického stavu starších vozidiel, zvýšenie frekvencie kontrol vozidiel a dodávkových vozidiel s obzvlášť vysokým počtom najazdených kilometrov a skvalitnenie kontroly vozidiel v dôsledku stanovenia spoločných minimálnych štandardov týkajúcich sa nedostatkov, skúšobného vybavenia a inšpektorov.

Návrh EK taktiež predvída aj zavedenie povinnej kontroly elektronických bezpečnostných prvkov vozidiel, pričom do tejto oblasti spadá aj boj proti manipulácii s počítadlami najazdených kilometrov prostredníctvom evidencie stavu počítadiel kilometrov.

Cieľom bezpečnosť alebo záujmy automobilovej lobby? 

Preložené do zrozumiteľnej reči to znamená, že majitelia motorových vozidiel budú musieť chodiť na STK častejšie, pri vozidlá starších ako 4 roky raz ročne. Ak si uvedomíme, že v rámci EÚ je podiel takýchto áut 66%, znamená to, pôjde o vítaný príjem do štátneho rozpočtu (či už kvôli pokutám za neabsolvovanie technickej kontroly alebo naopak kvôli poplatku za jej absolovanie). Otázka teda znie, či cieľom rozhodnutia Európskej komisie bolo naozaj zvyšovať bezpečnosť premávky na cestách, alebo v skutočnosti podpora klesajúceho dopytu po automobiloch v Európskej únii. Európska štúdia Autofore, z ktorej komisia vychádzala sa tak javí prinajmenšom ako skreslená. Počet dopravných nehôd na Slovensku spôsobených technickou poruchou totiž nie je 6%, ale iba pol percenta. V roku 2010 išlo podľa štatistiky nehodovosti na ministerstve vnútra len o 111 nehôd a v minulom roku len o 66. Zlý technický stav spôsobil menej dopravných nehôd než lesná zver alebo zlý stav vozovky.

Ak si Európska komisia vybrala skutočne za cieľ znižovať nehodovosť, mala by začať tam, kde je situácia najhoršia: namiesto kontroly áut sa zameriavať na každoročnú kontrolu znalostí a dodržiavania pravidiel cestnej premávky u šoférov. Zvýšilo by to síce každoročne nervozitu u časti populácie, ale pozitívne výsledky vzhľadom na nehodovosť by boli hmatateľnejšie než “zlý technický stav” vozidla. Pravda, automobilová lobby by z toho nemala nič.

Krajiny ako Slovensko musia marketingových pracovníkov automobiliek vyslovene hnevať. Podľa štatistík z roku 2009 sme v rámci EÚ jazdili na tretích najstarších autách. Priemerný vek auta so slovenskou ŠPZ sa pohyboval okolo 11 rokov (horšie na tom boli už len Estónci a Fíni). Príčiny poznáme. Slovák šetrí, ťažko sa vzdáva niečoho, čo draho nadobudol, ale o svoj automobil sa preto aj snaží starať, jazdí opatrne. Ak si odmyslíme absenciu airbagov, určite odmietne kritiku, že by jeho žiguľka mohlo byť nebezpečné. A možno má aj pravdu. Ak by si páni a dámy z Bruselu lepšie prečítali vlastné štatistiky, zistili by, že polovicu dopravných nehôd spôsobia vozidlá mladšie ako sedem rokov (44,89% v roku 2010). Tie však na každoročnú technickú kontrolu chodiť nemusia. Veď ak by ju schválili (veď nehodovosť je prakticky zhodná), bolo by ľahšie uveriteľné, že im išlo o bezpečnosť na cestách, než o snahu o obchodné záujmy automobilového priemyslu.