Menej pohybu = viac chorôb

Takmer polovica obyvateľstva planéty (štyri miliardy ľudí) je dnes zatvorená v karanténe kvôli pandémii koronavírusovej infekcie. Vo viac ako 90 krajinách platí zákaz vychádzania z domu bez krajnej potreby, pracovať a študovať musia ľudia na diaľku.

Toto nútené zníženie telesnej aktivity je nebezpečné. Je známe, že ľudia s nedostatkom pohybu majú oveľa častejšie cukrovku a srdcovo–cievne ochorenia, ktorá značne obmedzujú dĺžku života.

Podľa údajov britských vedcov každá desiata smrť súvisí s nedostatkom pohybu a s tým, že ľudia zanedbávajú cvičenie. Podľa vedcov to nie je iba plnohodnotný tréning, ale denné prechádzky dlhé 2-3 hodiny.

Americkí zdravotníci zistili, že sa počas cvičenia znižuje v organizme cicavcov produkcia leptínu, hormónu, ktorý upravuje energetickú výmenu. Súdiac podľa dnešných dát dokáže ovplyvniť hladinu leukocytov, ktorých veľká koncentrácia spôsobuje chronický zápal tam, kde byť nemá, napríklad na cievnych stenách. V dôsledku toho vznikajú aterosklerotické pláty, ktoré rastú a môžu upchať cievu.

Šport na internete

“Obávam sa, že nie dnes, ale hneď po epidémii koronavírusu uvidíme epidémiu hypertenzných kríz a ischemickej choroby srdca. Prispieva k tomu tiež nútený nedostatok pohybu, nevyvážená strava a nedostatok komunikácie,” poznamenal v rozhovore pre Sputnik riaditeľ Kliniky nemocničnej terapie A. A. Ostroumova Sečenovovej univerzity, akademik, kardiológ Jurij Belenkov.

Podľa profesora sú ohrození nielen starší, ale aj mladší ľudia.

“Riziková skupina srdcovo–cievnych ochorení začína vo veku 35 rokov. U týchto aktívnych ľudí sa dnes kardinálne zmenil spôsob života. Človek pracoval každý deň v kancelárii alebo podniku, stihol fúru vecí, a dnes nemá čo robiť. Hlavným rizikovým faktorom je v tomto prípade ani nie tak malá fyzická aktivita ako narušenie obvyklého stravovania. Existuje arytmogénne pôsobenie alkoholu. Negatívny vplyv výdatného tučného jedla na rýchly vývoj aterosklerózy, na funkciu pečene, tým skôr v kombinácii s alkoholom, je rovnako dobre známy. Je to podľa môjho názoru nebezpečnejšie ako málo pohybu,” zdôraznil Jurij Belenkov.

Podľa názoru akademika je potrebné počas karantény denne cvičiť alebo uskutočňovať jednoduchú fyzickú prácu. Zvláštny význam to má pre starších ľudí a ľudí so srdcovo–cievnymi ochoreniami.

“Práve táto kategória ľudí musí značne dodržiavať všetky karanténne opatrenia. Nie sú, úprimne povedané veľmi príjemné, ale v terajšej situácii životne dôležité. Preto musíte sedieť doma, ale v žiadnom prípade nie osamote. Hovoriť s príbuznými a priateľmi po telefóne alebo internete. Ľudia musia cítiť, že nie sú izolovaní, že na nich nezabudli, že ich potrebujú. Je to podľa mňa hlavný liek. Tiež nie je dobré zabúdať na telesné aktivity. Ten, kto má problémy so srdcom, to nesmie prehnať, nejaké cvičenia však tiež potrebuje. V televízii je dnes dosť podobných relácií, sú weby s prostými, ale dobrými online cvičeniami,” povedal Jurij Belenkov.

Obed a spánok podľa harmonogramu

Kanadskí vedci zistili, že ľudia s nadváhou žijú v priemere o 5-7 rokov menej.

Okrem problémov so srdcom a hladinou cukru v krvi im horšie funguje imunitný systém, preto sú náchylnejší k vírusovým a bakteriálnym infekciám. V čase dnešnej epidémie je to skutočne nebezpečné.

Dietologička z Kliniky ovládania zdravia Ústavu personalizovanej medicíny Sečenovovej univerzity Natália Pugačevová povedala, že dokonca v karanténe je možné a je potrebné si kontrolovať váhu.

“Rovnako ako človek starostlivo plánuje prácu na diaľku, štúdium, telocvik alebo tvorbu, musí tiež vážne plánovať stravu. Nielen obed včas, ale aj raňajky a večeru. Obed má byť výdatný, večera ľahká, chutná a nie neskorá,” povedala lekárka.

Tiež nie je zdravé tzv. zobnutie si medzi jedlami, dokonca ak ide o ovocie a tým skôr cukríky. Znamená to zbytočné kalórie a porušuje to fungovanie tráviaceho ústrojenstva. Medzi jedlom má byť najmenej dvojhodinová prestávka. Netýka sa to ale tekutín, práve cez prestávky nesmieme zabúdať na vodu.

“Snažte sa nespotrebovať počas mesiaca strategické zásoby krúp a cestovín. Zelenina (čerstvá, mrazená) by mala tvoriť minimálne polovicu vášho jedálnička. Maximálne 5 vajíčok týždenne. Keď varíte doma, dávajte si pozor na olej: maximálne poldruha lyžice na jedného člena rodiny. Naučte sa nové recepty jedál zo zeleniny, rýb, polievok a nákypov. Pozor na pečivo a dezerty,” poradila dietologička.

V karanténe by ľudia mali dobre spať, minimálne sedem hodín denne. Podľa amerických vedcov má spánok tesné spojenie s imunitným systémom. Ľudia, ktorí strávili v posteli len 5-6 hodín, mali päťkrát častejšie infekčné choroby dýchacieho ústrojenstva ako dobrovoľníci, ktorí spali viac ako sedem hodín.