Môj profil 
Predplatné
Experti poukazujú aj na ďalší paradox. Dodnes, už viac rokov väčšina z nás považuje za seniora človeka nad 58 rokov. A to aj napriek tomu, že dôchodkový vek s každým rokom „starne“ a do dôchodku odchádzajú čoraz starší ľudia. Ani to ešte nie všetko. Dôchodky sú na Slovensku pomerne nízke v porovnaní s viacerými štátmi EÚ a Slováci sa snažia čo najdlhšie zostať v práci a odísť do dôchodku čo najneskôr.
Lekári tiež majú svoj pohľad na dôchodcov. Prízvukujú, že sú iní ako pred štvrťstoročím. Snažia sa udržiavať v kondícii, mnohí prežívajú „druhú mladosť“, preferujú aktívny spôsob života, niektorí športujú, študujú cudzie jazyky, viac sa venujú svojmu osobnostnému rastu, vzdelávaniu a koníčkom.
Analytici Poštovej banky si posvietili na koníčky a životný štýl súčasných seniorov a zistili, že sa poriadne odlišujú od tých „predrevolučných“. Sú aktívnejší, viac sa venujú sebe a svojim záľubám a často ostávajú pracovať do vysokého veku. Až 22 percent z tých, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, sú odhodlaní naďalej pracovať. Je to aj kvôli tomu, aby si dokázali finančne udržať svoj spoločenský štandard. Za posledný rok svoj voľný čas trávili najčastejšie návštevou kultúrnych podujatí /54 %/, múzeí a galérií (45 percent) či získavaním nových informácií z novín a internetu.
Naši dôchodcovia sú čoraz „trendovejší“ a „modernejší“, ale pohľad spoločnosti na dôchodcov sa takmer nezmenil. Napriek všetkému je stále veľmi stereotypný. Občania si myslia, že hlavnou úlohou dôchodcov v spoločnosti je starostlivosť o vnúčatá (82 percent), finančná pomoc pre členov rodiny (71 percent) či starostlivosť o chorých rodinných príslušníkov (68 percent). Väčšina občanov si nemyslí, že by sa dôchodcovia mali aktívnejšie zapájať do spoločenského a dupľom do politického života.
Ale sa potreby a návyky moderných seniorov predsa menia a sú čoraz aktívnejší. Potvrdila to aj Nadežda Hrapková, prezidentka Asociácie univerzít tretieho veku: „Počas nášho pôsobenia sme zaznamenali výrazné zmeny v záujmoch seniorov o študijné odbory. Kým v minulosti preferovali právnické, ekonomické a historické zamerania spojené niekedy s rozvojom ich profesijných schopností, ako napríklad ovládanie počítača a internetu, teraz sa viac sústreďujú na svoj osobnostný rozvoj, navštevujú viac humanitné predmety, a výučbu jazykov.“
Experti Asociácie univerzít tretieho veku tvrdia, že počet seniorov so záujmom o vzdelávanie na tomto type škôl neustále stúpa. Kým v roku 2000 ich študovalo približne 2 600, tento rok to už bolo takmer 7 000. Ich hlavným motívom je záujem o rozšírenie si vedomostí (64 percent), potreba kvalitnejšie využívať voľný čas (45 percent), či túžba dokončiť si vysokoškolské vzdelanie (29 percent). „Vzdelávanie sa stalo životným štýlom seniorov, pretože prispieva k rozvoju ich intelektu a pomáha im využiť osobný potenciál v prospech spoločnosti. Veľmi túžia byť jej plnohodnotnou súčasťou,“ je presvedčená Nadežda Hrapková.
Zmenený prístup seniorov zaznamenal aj bankový sektor. K spravovaniu svojich financií pristupujú aktívnejšie. Živo sa zaujímajú o bankové služby a preferujú tie, ktoré sú pre nich výhodné, zrozumiteľné a jednoduché. V rámci interného prieskumu Poštová banka porovnala prístup aktívnych a pasívnych klientov nad 60 rokov. Rozdiely v ich požiadavkách sú výrazné. Pri pasívnejších klientoch so seniorským účtom vlastní platobnú kartu len každý piaty. Iba 10 percent z nich ju využíva na platbu v obchode a len 5 percent ju využíva na výber hotovosti častejšie ako 3x mesačne. Tí aktívnejší ju z peňaženky vyberajú častejšie.
Ekonómovia poukazujú na jeden nepríjemný fakt: počet dôchodcov s každým rokom stúpa, finančný balík na vyplácanie dôchodkov je stále menší. Nie je to iba slovenský, ale celosvetový problém. Zatiaľ sú peniaze na nízke dôchodky. Ak sa situácia nezlepší – budú o niekoľko rokov vôbec? Bude z čoho vyplácať dôchodky? Na túto otázku jasnú odpoveď nemajú ani skúsení ekonómovia. Politici ju síce majú, ale kto už im dnes verí?..
eu
.JPG)
.jpg)
