Môj profil 
Predplatné
Slovensko si pri tejto príležitosti mohlo uplatniť predkupné právo a podiel 49 percent vo Východoslovenskej energetike (VSE) od Nemcov odkúpiť, ale neurobilo tak. Rokovania vraj boli tvrdé, podľa vyjadrení zúčastnených strán sa pri nich trochu aj iskrilo. Výsledkom je, že štát za to dostane od nového majiteľa tohto menšinového podielu sumu 35 miliónov eur. Opozícia celú vec kritizuje (píšeme o tom tu a tvrdí, že vláda trestuhodne prepásla možnosť navrátiť Východoslovenskú energetiku do slovenských rúk. Preto sme na túto tému položili niekoľko otázok ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi.
Hlavné správy: Veľa ľudí je citlivých na predaj slovenského majetku cudzincom. Čo znamená štvrtkový podpis memoranda medzi Slovenskou republikou a zahraničnými akcionármi z tohto pohľadu? K akej zmene tam dochádza?
Sulík: „Tých 49 percent VSE, ktoré dnes kupuje spoločnosť E.ON, aj doteraz patrilo zahraničnej spoločnosti, a síce spoločnosti RWE. Tieto dve firmy sú sesterské spoločnosti a majú celosvetovú stratégiu, podľa ktorej RWE bude robiť iba výrobu elektriny a E.ON iba jej distribúciu. Na základe tejto celosvetovej stratégie si to tu chceli presunúť takpovediac ,z ľavého vrecka do pravého‘. Teda pri tejto transakcii neprechádza do cudzích rúk žiadny majetok, ktorý by tam nebol už predtým.
Dôležité je však porovnanie s podobnou situáciou z minulosti: zatiaľ čo v prípade Stredoslovenskej energetiky (SSE) pred niekoľkými rokmi pri neuplatnení si predkupného práva Slovensko nezískalo nič, dnes sme v prípade VSE získali 35 miliónov eur.“
Hlavné správy: Je to teda tak, že na samotnom vzťahu štátu a zahraničných akcionárov sa nemení nič?
Sulík: „Nemení sa nič. Oni už dnes majú manažérsku kontrolu, pri ktorej sú riadne definované ich práva a povinnosti. Slovensko má väčšinu vo vlastníctve, teda štát vie uplatniť svoj vplyv najmä cez valné zhromaždenie, menšinový akcionár zase vie uplatniť svoj vplyv cez predstavenstvo. Takto to je už pätnásť rokov a dá sa povedať, že to funguje.“
Hlavné správy: Je toto podľa vás ideálny stav, alebo z vášho pohľadu dlhodobá vízia by mala cieliť k inému riešeniu?
Sulík: „Neviem. Takéto veci sa nedejú každý rok. Teraz dochádza k zmene po pätnástich rokoch a neviem, čo bude o ďalších pätnásť rokov. V každom prípade, dôležité je, že Slovensko má aj naďalej predkupné právo, teda ak sa E.ON v budúcnosti rozhodne svoj podiel predať, opäť bude musieť rokovať najprv so Slovenskou republikou.
Ale je tu ešte ďalšia dôležitá vec: súčasťou memoranda, ktoré sme dnes podpísali, je aj naše aktívne predkupné právo na elektráreň Malženice. To je nanovo vyjednaná vec.“
Hlavné správy: Malženice sú paroplynová elektráreň v blízkosti Jaslovských Bohuníc. Prečo zahŕňa dohoda so spoločnosťou E.ON aj tento bod?
Sulík: „Malženice sú takzvaná špičková elektráreň, to znamená, že vie nabehnúť veľmi rýchlo a dodať okamžite elektrinu, keď ju najviac treba, napríklad o siedmej ráno, keď je najväčšia spotreba. Malženice zároveň dokážu nabehnúť aj ,z úplnej tmy‘, ako sa zvykne hovoriť.
To je veľmi dôležité: bežná elektráreň totiž nedokáže nabehnúť bez toho, aby najprv odniekiaľ mala prúd, ktorý by roztočil turbíny. Malženice sú však konštruované tak, že vedia nabehnúť bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. Znamená to, že sú veľmi dôležitou súčasťou kritickej infraštruktúry ako zábezpeka pre prípad, keby nedajbože prišlo na Slovensku k totálnemu ,blackoutu‘, plošnému výpadku elektriny.
My teraz máme aktívne predkupné právo na túto elektráreň. Dnes patrí z 51 percent Slovensku a z 49 percent spoločnosti E.ON, ale kedykoľvek sa rozhodneme a povieme, že ju chceme naceniť a kúpiť, tak odteraz máme túto možnosť. Toto sme vyjednali navyše, a to preto, lebo ak sa v najbližších rokoch ukáže ako rozumné začleniť Malženice do energetickej stratégie ako kritický prvok, tak to budeme môcť urobiť.“
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
