Peking 21. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Foto:Pixabay)
Okrem Pekingu si nárok na Juhočínske more kladie tiež Vietnam, Filipíny, Brunej, Malajzia a Taiwan. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Geng Šuang varoval, že každý pokus o spochybnenie čínskej suverenity v Juhočínskom mori bude odsúdený na neúspech
Vyhlásenie prišlo po tom, čo Vietnam na pôde OSN protestoval proti pokusom Pekingu o zvýšenie prítomnosti v týchto sporných vodách.
To nasledovalo na základe dát z internetovej stránky, ktorá sa venuje sledovaniu pohybov lodí – Marine Traffic. Tá indikovala, že čínska prieskumná loď sa minulý týždeň zúčastnila stretu s vietnamskými loďami, keď sa vrátila do vôd Juhočínskeho mora neďaleko Vietnamu.
Podľa informácií loď Haiyang Dizhi 8 sa objavila v utorok vo vzdialenosti 158 kilometrov od brehov Vietnamu. Bola sledovaná minimálne tromi vietnamskými loďami.
Kým vietnamský minister zahraničných vecí vyhlásil, že Hanoj pozorne monitoroval situáciu v Juhočínskom mori, čínsky minister zdôraznil, že loď Haiyang Dizhi 8 “vykonávala normálne aktivity vo vodách spravovaných Čínou“.
To viedlo k tomu, že Vietnam podal diplomatický protest proti údajnému potopeniu vietnamskej rybárske lode v Juhočínskom mori, ku ktorému došlo skôr počas tohto mesiaca.
Peking odpovedal tým, že obvinil Vietnam z nelegálneho vstupu do čínskych vôd a vyhlásil, že loď mala kolíziu s čínskou loďou Haijing 4301 potom, čo vykonávala “nebezpečné manévre“.
Americké ministerstvo zahraničia zo svojej strany vyjadrilo “vážne“ obavy ohľadom tohto incidentu a vyzvalo Peking, “aby sa naďalej sústredil na podporu medzinárodného úsilia v boji proti globálnej pandémii“, a nevyužíval situáciu, keď sú iné štáty oslabené, aby rozšíril svoj vplyv v Juhočínskom mori.
Juhočínske more
Väčšina ostrovov je pod kontrolou Pekingu, hoci mnoho z týchto oblastí si tiež nárokuje Vietnam, Kambodža, Brunej, Malajzia, Taiwan a Filipíny.
Hoci si USA si nenárokujú na žiadnu z týchto oblastí, naďalej posielajú vojenské lode do Juhočínskeho mora, aby implementovali to, čo Washington označuje za “slobodu navigácie“. Peking to označuje za provokáciu.