„Slovensko potrebuje prezidenta, ktorý dokáže ukončiť studenú občiansku vojnu a zjednotiť krajinu,“ vyhlásil s tým, že sa to však nedá na báze kultu osobnosti. Podľa neho sa o to snažil Andrej Kiska, po ktorom však zostala len marketingová bublina. Chmelár zdôraznil, že od vstupu do Európskej únie nemáme žiaden spoločný cieľ a plán. „Prezident by mal mať intelektuálnu schopnosť viesť takúto diskusiu,“ dodal Chmelár, podľa ktorého si Slovensko nemôže vyberať medzi Kiskom, smeráckym papalášom a extrémistom.
Kandidatúru na prezidenta už odovzdali Martin Daňo, ktorý predložil pod svojou kandidatúrou 16 podpisov poslancov NR SR. Petície s podpismi občanov, na ktoré zozbierali najmenej 15 000 podpisov, predložili: kandidát SaS Robert Mistrík, predseda Mosta-Híd Béla Bugár, sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, podnikateľka Bohumila Tauchmanová, podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová, František Mikloško a Juraj Zábojník, ktorý bol kedysi riaditeľom Úradu na ochranu ústavných činiteľov.
Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 16. marca. Ak ani jeden z kandidátov na prezidenta nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo volieb hlavy štátu bude v sobotu 30. marca 2019. Súčasný prezident Andrej Kiska je vo funkcii do polovice júna 2019. Kandidáti na post hlavy štátu môžu svoje kandidatúry odovzdať do 31. januára do 24:00.
Životopis Eduarda Chmelára
Eduard Chmelár sa narodil 21. august 1971 v Modre. Je slovenský historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a mierový aktivista. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick v Spojenom kráľovstve. Počas nežnej revolúcie v roku 1989 bol predstaviteľom hnutia Verejnosť proti násiliu v Pezinku.
V roku 1998 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených. V roku 2011 sa angažoval ako líder Iniciatívy za občiansku ústavu, následne sa prezentoval ako jeden z lídrov kandidačnej listiny hnutia 99 percent do volieb do Národnej rady SR v roku 2012. Pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi hnutia sa z pripravovanej kandidátky stiahol. V roku 2015 sa pokúšal o registráciu hnutia SEN s ambíciami zúčastniť sa na voľbách do Národnej rady SR. Žiadosť bola zamietnutá Ministerstvom vnútra SR pre nedostatočný počet platných podpisov potrebných pre registráciu politickej strany, resp. hnutia.